Je ťažké predstaviť si, že by sme žili vo svete, kde by textil neexistoval. Šaty nám ponúkajú nenahraditeľné pohodlie i ochranu. Pre väčšinu z nás sú zároveň vyjadrením našej osobnosti. Koľko ich ale naozaj potrebujeme? A aká je ich skutočná cena pre našu planétu?
Najkrajšie kúsky z posledných kolekcií módnych značiek si mnohí zvykli dopĺňať do šatníkov automaticky akoby kupovali chlieb v potravinách. Bez uvažovania, či novú blúzku, sukňu alebo teplákovú súpravu skutočne potrebujú. Aj vďaka tomu narástol trh s oblečením do nevídaných rozmerov. Za posledných 15 rokov sa celosvetová výroba odevov zdvojnásobila. Oblečenie sa pritom nosí v priemere menej a vyhadzuje sa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Ešte stále si mnohí ľudia neuvedomujú, že nie je pravda, že nákup v lákavom sezónnom výpredaji nás takmer nič nestojí. Svoju nemalú daň si tzv. rýchla móda vyberá postupne na našej planéte. Odborníci hovoria, že dopad na životné prostredie môže byť pri tomto tempe spotreby oblečenia katastrofický.
Podľa správy Pulse of Fashion v roku 2015 bol priemysel zodpovedný za 1715 miliónov ton emisií CO 2. OSN uvádza, že módny priemysel spotrebúva viac energie než letecký a lodný priemysel dohromady. Výroba šatstva je zároveň veľmi náročná na vodu. Podľa správy Wrap z roku 2017 sa na výrobu jedného pánskeho trička a rifieľ minie v priemere 10 až 20 tisíc litrov vody, ktorá je potrebná hlavne pri dopestovaní bavlny. India a Pakistan sú pritom jednými z hlavných dodávateľov bavlny a ľudia v týchto krajinách trpia nedostatkom pitnej vody. Textílie znečisťujú aj oceány. Napríklad taký polyester, ktorý patrí medzi najbežnejšie materiály, prispieva k ich znečisteniu plastom. Jedno pranie polyesterového trička v práčke môže uvoľniť 700 000 mikroplastických vlákien do životného prostredia. Odhaduje sa, že pol milióna ton týchto mikrovlákien končí každý rok v mori. A ničivých dopadov, ktoré so sebou rýchla móda nesie, je ďaleko viac.
Ako nakupujú oblečenie Slováci?
Poštová banka v najnovšom prieskume od spoločnosti 2muse skúmala, ako sa rozhodujú Slováci v otázkach módy. Výsledky priniesli zistenia, že sa nesprávame najrozvážnejšie. Hoci sú naše skrine preplnené, pravidelne si dokupujeme nové oblečenie. Viac ako 38 percent ľudí priznalo nákupy raz za 3 mesiace a takmer tretina raz mesačne. Najčastejšie nakupujú hlavne ženy vo veku 35 – 44 rokov. Muži idú skôr po kvalite ako po kvantite.
V obchodoch pritom muži aj ženy nechávame približne rovnako veľa peňazí. Tretina ľudí do 300 eur ročne, 22 percent Slovákov od 301 do 500 eur. Dobrou správou je, že ak si niečo kúpime, nosíme to niekoľko rokov.
Polovica ľudí, hlavne ženy, oblečenie pravidelne pretrieďuje. Najčastejšie ho posúvajú známym, rodine, alebo ho darujú rôznym organizáciám. Odpad, ktorý vyrábame, je však napriek tomu veľký. 7 percent z nás nehľadá žiadne riešenia, ako oblečenie ďalej využiť a veci jednoducho vyhodíme. Len jeden Slovák tak vytvorí ročne v priemere 4 – 12 kg odpadu z oblečenia. Ukázalo sa, že iba 2 percentá Slovákov recykluje oblečenie.
Zlatý vek secondhandov
Štatistiky zo sveta hovoria, že nám možno svitá na lepšie časy a situácia sa začína meniť. Za posledné tri roky rástol v Spojených štátoch trh s použitými odevmi 21 krát rýchlejšie ako maloobchodný predaj nového oblečenia, tvrdí prieskum ThredUp. V Amerike predstavuje trh s použitým oblečením 21 miliárd dolárov a odhaduje sa, že do roku 2023 porastie až na 45 miliárd dolárov. Okrem toho sa predpokladá, že tento trh sa do roku 2028 zväčší takmer o 50 percent v porovnaní s trhom s „rýchlou módou“. „Zvyšovanie priemerného počtu nosení odevov je najpriamejším spôsobom, ako eliminovať odpad, znečistenie a zachytiť hodnotu,“ povedal Francois Souchet, špecialista na udržateľnú módu z Ellen MacArthur Foundation.
Poradenská spoločnosť McKinsey uvádza, že zatiaľ čo renomované značky štandardne zatvárajú oči pred trhom s použitým tovarom, v nasledujúcich rokoch by malo dôjsť k značným zmenám. Očakáva sa výrazný nárast módnych značiek, ktoré začnú s prenájmom, ďalším predajom alebo obnovou noseného šatstva. Hovoria, že tento trend bude čiastočne poháňaný hladom mladej generácie po novosti a zároveň udržateľnosti. Značky to nebudú môcť ignorovať, pretože to bude pre ne znamenať dopyt zákazníkov aj ďalšie peniaze.
Z druhej ruky po novom
Na Slovensku sa myšlienkou pomalej módy a recykláciou oblečenia začala širšie zaoberať pred štyrmi rokmi Katarína Hutyrová. Začala búrať stereotypy o nakupovaní z druhej ruky a založila modernú verziu secendhandu pod značkou NOSENÉ. V týchto dizajnových obchodoch visia vyberané použité kúsky na vešiakoch a snažia sa nájsť si svojich ďalších vďačných majiteľov. Predajom použitých vecí napomáha znižovať odpad a časť z predajnej ceny automaticky venuje na charitatívne účely. Ani u nich ale nie sú všetky kúsky oblečenia, ktoré k nim do obchodov dorazia, použiteľné. Musia z nich starostlivo vyberať a niektoré z nich dokonca dostávajú novú podobu. Šijú z nich upcyklovanú kolekciu Renewals s modernými strihmi. To, čo nevyužijú putuje ďalej na recykláciu alebo ľuďom, ktorí to potrebujú. Zároveň sa v rámci svojich aktivít snažia vzdelávať verejnosť, že je dôležité pýtať sa, odkiaľ tovar pochádza, kto ho vyrobil a v akých podmienkach.
Aj zodpovedné firmy chcú inšpirovať
Stále viac firiem sa rôznymi spôsobmi snaží zapájať do aktivít, ktoré zlepšujú životné prostredie. Predajom vlastnej kolekcie oblečenia Dobro sa nosí odštartovala svoju iniciatívu podpory trvalej udržateľnosti aj Poštová banka v spolupráci so secondhandom Nosené. Po oficiálnom zrušení dress code na svojej centrále dala zamestnancom banky nielen slobodu v obliekaní, ale aj možnosť podporiť dobrú myšlienku. „Pravidelne zamestnancov vzdelávame o trvalej udržateľnosti, o dopadoch fast fasion, princípoch slow fashion, a to formou blogov, workshopov, a pripravujeme pre nich aj swap. Hneď po zrušení dress code sme zorganizovali zbierku oblečenia. Dokopy sa nám podarilo vyzbierať 526 dobrých kúskov, z ktorých vznikla kolekcia s rovnomenným názvom Dobro sa nosí,“ povedala Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. Kúsky z tejto kolekcie si ktokoľvek môže zakúpiť od 12. septembra v predajni NOSENÉ v Bratislave. Kolekcia je označená špeciálnymi visačkami s logom značky Dobro sa nosí. Celý výťažok z predaja bude venovaný nadanému študentovi vysokej školy, ktorého rodina sa ocitla v ťažkej finančnej situácii.
A prečo sa banka zamerala práve na tému módy? „Misiou Poštovej banky je meniť postoj Slovenska k peniazom a myslíme si, že aj oblečenie by sme mali nakupovať s rozumom, neplytvať peniazmi na módne výstrelky, správať sa ekonomicky a vďaka tomu i ekologicky,“ dopĺňa Žáčková.
Z vyzbieraného oblečenia zamestnancov Poštovej banky nedokázali využiť všetko. Vyše 180 kusov bolo preto určených na recykláciu. Vyrobí sa z nich napríklad výplň do autosedačiek, obaly na notebooky, nákupné tašky alebo obaly na okuliare. „V konaní dobra chceme pokračovať aj ďalej, pretože v dobro veríme. Veríme, že dobro sa nosí aj v dnešnom svete, pretože je nadčasové a pristane každému. V rámci tejto myšlienky sa Poštová banka bude i naďalej venovať EKO témam, nielen v oblasti módy.“
Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.
