Rodičia sa často znepokojujú, koľko času ich deti trávia na tabletoch, či akú neuveriteľnú závislosť sú schopné si už samotné batoľatá vybudovať voči smartfónom. Neuvedomujeme si však, že práve my sme tými, ktorí majú telefóny prilepené k dlaniam. My sme tými vzormi, prečo deti vyhľadávajú pri každej voľnej chvíľke spoločnosť telefónov. Uvedomujete si vôbec ako často sa pozeráte na displeje telefónov?
Doktorka Jenny Radesky je pediatričkou a špecializuje sa na detský rozvoj. Počas svojej praxe na klinike si začala všímať, ako často rodičia ignorujú svoje deti. Spomína si ako náhodne pozorovala jednu mamičku a tá položila svoj telefón do kočíka medzi seba a svoje dieťa a pozerala youtube videá. Dieťa sa na ňu škerilo a snažilo sa ju kontaktovať, no mamička naň ani nepozrela. To na ňu zanechalo hlboký dojem a znepokojilo ju to natoľko, že sa rozhodla pozrieť na takéto správanie rodičov voči deťom detailnejšie. Štúdia bostonských vedcov sa zamerala na detailné pozorovanie 55 náhodne vybraných skupiniek rodičov s malými deťmi v zariadeniach rýchleho občerstvenia. 40 z nich počas návštevy zariadenia používalo mobilné zariadenia. A mnohí boli viac zaujatí týmto zariadením ako deťmi.
Výskumníci si počas tohto pozorovania robili detailné poznámky o reakciách a správaní rodičov. „Väčšina z nich počas celého času jedenia pozerala do telefónu, písala a iba občas telefón odložila,“ hovorí Radesky.
Lekárka si myslí, že je veľkou chybou, že dieťa a rodič nezažívajú interakciu tvárou v tvár. Je to najideálnejší spôsob, ako sa deti učia rozpoznávať emócie a regulovať ich. „Učí nás to viesť konverzáciu a čítať pri tom ľudské emócie z tváre. A toto sa nedeje. Deti prichádzajú o dôležitý míľnik vo svojom vývoji.“
To, čo pri skúmaní vedci zistili pravdepodobne nikoho neprekvapí. Deti, ktorých rodičia boli viac pohltení elektronickými zariadeniami a nevnímali svoje deti, sa správali provokatívne a upútavali na seba pozornosť. Takýto rodičia potom nereagovali na detské naliehanie primerane a jednoducho „strácali nervy“. Namiesto toho, aby pokojne riešili potreby a požiadavky svojich detí, nechávali postupne rásť ich provokatívne správanie. To vyústilo do neprimeraných reakcií rodičov ako napríklad zvýšený tón hlasu, robotické opakovanie inštrukcií bez očného kontaktu, hrešenie, kopnutie pod stolom, odtlačenia ruky, keď sa dieťa opakovane pokúšalo o odtrhnutie tváre rodiča od obrazovky a pod.
Nemôžeme však tvrdiť, že všetci rodičia sa správali takto bezohľadne. Našli sa i takí rodičia, ktorí pri konverzácii využívali telefón na vyhľadávanie informácií, ktoré vyplývali z ich vzájomnej konverzácie. Radesky verí, že práve táto jej malá štúdia bude podnetom na ďalšie hodnotné výskumy v tejto oblasti a začneme sa zaoberať dopadom elektronických zariadení na vzťahy medzi nami.
Smartfóny a tablety sú vecami, ktoré dokážu skutočne obohatiť náš svet a uľahčovať nám každodenný život, no mali by sme si uvedomiť, kde sú hranice. Kedy by sme mali dať tieto zariadenia bokom. To, že je oproti nám malé dieťa, neznamená, že si nezaslúži našu úctu a pozornosť rovnako ako dospelý človek. Tieto chvíle, keď sme naplno pohltení smartfónmi či tabletmi nie sú v skutočnosti chvíle, ktoré trávime so svojimi deťmi. Psychologička a tiež autorka knihy The Big Disconnect: Protecting Childhood and Family Relationships in the Digital Age Catherine Steiner-Adair uskutočnila rozhovory s 1000 deťmi medzi 4-18 rokmi, ktorých sa pýtala na smartfóny a tablety svojich rodičov. Pocity, s akými deti prichádzali, sa dokola opakovali. Boli to výrazy ako „ osamelý, smutný, naštvaný, zúrivý.“
Psychologička upozorňuje rodičov:
"Správame sa spôsobom, ktorý s istotou deťom hovorí, že nám na nich nezáleží, že nie sú pre nás dôležité, nie sú tak neodkladné ako ktokoľvek iný, čokoľvek iné, akékoľvek zazvonenie, čo môže rušiť náš čas s nimi“.
Preto odložte smartóny aspoň pri jedle. Takéto okamihy by mali patriť spoločne iba vám. Prežívaniu príjemných spoločných okamihov tvárou v tvár.
Zdroj: pediatrics.aappublications.org // Foto: Sally Anscombe/Flickr Select/Getty Images // Deviantart by Miz Wool Worth Pleaz
