Fyzioterapeut o detských nohách: Zdravé nohy sú základ, napriek tomu im venujeme veľmi málo pozornosti

Csaba Csolti, prezident Slovenskej komory fyzioterapeutov, hovorí, že nohy sú alfou a omegou. Problémy s nimi sa nám premietajú do ďalších zdravotných problémov.
Csaba Csolti, prezident Slovenskej komory fyzioterapeutov, hovorí, že nohy sú alfou a omegou. Problémy s nimi sa nám premietajú do ďalších zdravotných problémov. / Foto: Zuzana Gránska

Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité. Okrem toho, že nás nosia celý život, ovplyvňujú aj naše celkové zdravie. Prečo sú pre deti zdravé nohy také dôležité a ako sa o ne starať, aby sa vyvíjali správne?

 

RNDr. Mgr. CSABA CSOLTI, MPH MBA je diplomovaný fyzioterapeut a osobný tréner. Venuje sa diagnostike a poruchám pohybového systému a poradenstvo vykonáva v rámci svojej ambulancie Medical PowerHouse. Zároveň je prezidentom Slovenskej komory fyzioterapeutov.

Rozprávali sme sa, ako sa vyvíjajú detské nohy, s akými problémami sa najčastejšie odborníci u detí stretávajú, ako aj o tom, čo môžeme urobiť, aby naše deti mali zdravé nohy a v budúcnosti netrpeli.

 

Prečo sú pre nás zdravé nohy také dôležité?

Základom zdravého držania tela je naša vlastná noha. Ak sa nevyvinie správne, prinesie nám to do života skôr či neskôr množstvo problémov a bolesti. Stále si to mnohí rodičia pri deťoch, ktorým sa nohy len vyvíjajú, neuvedomujú. Neraz na to prídu až pri prvých skorých bolestiach u ich detí.

 

Zaťažujeme dnes nohy podľa vás menej?

Už len keď si vezmeme samotnú chôdzu, ktorá ovplyvňuje vývin nôh, tak sa nám vytráca zo života. V dnešnej dobe je tempo veľmi zrýchlené. Deti sú rozlietané. V menších mestách a dedinách sa skôr dostanú v bežné dni aj von, na ihrisko, no vo väčších mestách sú to skôr výnimky. Sú na krúžkoch a za počítačmi. Dokonca aj tí, ktorí môžu chodiť mestskou hromadnou dopravou a medzitým by sa trošku prešli, tak chodia často autami. Nie preto, že by boli leniví, ale preto, že nestíhajú. To všetko sa potom prirodzene odráža na našom zdraví.

 

Má to negatívny dopad, že prirodzene málo zaťažujeme nohy?

Určite áno. Deti potrebujú chodiť čo najviac a zaťažovať nohy, aby sa správne vyvíjali. Centrálny nervový systém dostáva informácie z periférie, teda to, čo deti chytia rukami alebo vnímajú cez nohy. Cez nohy budú dostávať informácie celý život. Sú základ, ako bude vyzerať náš oporný systém – panva, chrbtica a hlava. Ak nie sú nohy zdravé, funguje to ako domino - problém sa posúva vyššie. Vychyľuje sa panva, chrbtica a bolesti nenechajú na seba dlho čakať.

 

Spomínali ste, že deti v mestách nechodia toľko pešo, ale zase veľa športujú v kluboch. Nie je to adekvátna náhrada?

Nie je. Problém je, že už malé deti začínajú v športe priskoro s vysokou záťažou a naložia im na plecia priveľa. Veď dieťa vydrží! No a keď ho niečo bolí, tak to určite znamená len to, že rastie. Či ide o hokej, futbal alebo športovú gymnastiku, všade je to rovnaké. Záťaž je vysoká a nie je tam dostatočná regeneračná fáza. Rodičia, ale ani tréneri tomu nevenujú pozornosť a deti skoro začínajú trpieť. A najčastejšie sa ozývajú práve nohy. Dieťa zvláda vysokú záťaž mentálne, ale nezvláda to fyziologicky. Potom je z neho už v puberte ubolený človek, neraz aj po operáciách, a to má celý život pred sebou.

 

Mali by sme teda chodiť s deťmi viac?

Chodiť by sme mali denne a hlavne po prírodnom teréne, nie po betóne, lebo naň nie sme prispôsobení. S malými deťmi vybehnúť každý deň do parku, na ihrisko a nechať ich pobehovať po rôznom povrchu. Hlavne teraz v lete využiť naplno teplé počasie a nechať dieťa na rozličných povrchoch chodiť naboso. Na tráve, piesku alebo drobných kamienkoch sa svaly chodidla reflexne sťahujú a to je zodpovedné za modeláciu klenby.

 

A okrem chôdze?

Hneď deti začať o ich tele vzdelávať tak, aby tomu rozumeli. Je úplne bežné, že deti poznajú, ako vyzerá kostra dinosaura, tyranosaura, ale vlastnú nohu či celú svoju kostru nepoznajú. Snažím sa deti nadchnúť, tak ako ich baví učiť sa o dinosauroch, aby sa učili o vlastnom tele. Len ťažko môžeme byť zdraví, ak svojmu telu nerozumieme a vieme o ňom pramálo. Už malé deti by mali vedieť, prečo je dôležitý pitný režim, spánok, či ako funguje náš pohybový systém. A aj to, že majú nohy veľmi dôležitú funkciu a mali by sme sa o ne starať a to predovšetkým, keď sa vyvíjajú.

 

Foto: Zuzana Gránska

 

Ako sa mení detská noha počas prvých rokov?

Nohy sa rastom dieťaťa narovnávajú. U novorodencov až približne do 2 rokov majú kolená a predkolenie postavenie do tvaru „O“. Okolo 3 až 4 rokov je prirodzené mierne vybočenie kolien do tvaru „X“. V tomto období môžu deti dokonca „šmatlať“, ale netreba sa toho obávať.

Čo sa týka chodidiel, tak deti majú dlho bacuľaté nožičky, čo vyzerá, že ide o plochú nohu, ale vôbec to tak nemusí byť. Dieťa má v tomto období na chodidle veľa tuku, akýsi tukový vankúšik, o ktorý časom prichádza.

Je dôležité si uvedomiť, že kým dieťa nechodí, tak je detská klenba rovná. Akonáhle začneme zaťažovať nohy, tak sa postupne začne tvarovať. Tým, že sa dieťa postaví a začne chodiť, tak sa naše kostičky a svaly začnú prispôsobovať. Preto je dôležité, aby sme čo najviac nohy správne zaťažovali. Náš pohybový systém potrebuje, aby sme sa hýbali. Nestačí, aby deti len očami behali po monitore či prstami po tabletoch a potom sa čudujeme, že majú nohy v zlom stave.

 

Aké bývajú najčastejšie problémy nôh u detí?

Sú to ploché nohy, špičkovanie, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achillových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu.

 

Kedy hľadať pomoc odborníka?

Do 3 rokov nie je nohy potrebné riešiť, lebo sa vyvíjajú. Určite sa aj do tohto veku dajú zistiť väčšie patologické deformácie, ale štandardne sa to nerieši. Výrazné problémy si určite všimne pediater, alebo aj učiteľka v materskej škole, ktorá môže rodičov upozorniť. Učiteľky sú tie, ktoré sú dlhodobo s dieťaťom, vedia vypozorovať určité problémy dieťaťa a upozorniť rodičov, aby vyhľadali odborníka. Aj ja sám chodím do škôlok na prednášky a učiteľky o tejto téme vzdelávam.

 

Ploché nohy sú asi najčastejší problém. Čo býva ich príčinou?

Je to aj umelé vstávanie, kedy rodičia napomáhajú dieťaťu, keď to ešte nedokáže samo. Nemá vyvinutý svalový aparát a klesá mu klenba. Potom je to nevhodná obuv, keď sa dieťa začína učiť chodiť a následné neprimerané zaťaženie nôh.  Môže byť dokonca aj dedičné. Ak má plochú nohu rodič, je ďaleko pravdepodobnejšie, že ju bude mať aj dieťa. No a nakoniec to môžu byť rôzne vrodené ochorenia. S tými ľahkými stavmi, ktorých je aj najviac, však vieme jednoducho pracovať.

 

Dokáže plochú nohu rozpoznať po troch rokoch dieťaťa aj rodič?

Môže si to všimnúť jednoducho, napr. v lete, keď má dieťa mokré chodidlo a behá po kúpalisku, tak môže vidieť jeho odtlačok. Ak ho vidí na zemi celé, bez vnútorného výrezu, tak môže ísť o plochú nohu a mal by sa na to spýtať ortopéda. Častým príznakom plochých nôh bývajú aj opakované bolesti nôh pri prechádzkach.

 

Ako by sme mali deťom kupovať správne topánky?

Rodičia často kupujú dieťaťu menšie topánky. Podľa štatistík až 65 percent detí nosí malé topánky. Rodičia ich bežne kupujú tak, že stlačia dieťaťu obutú topánku pri špičke. Dieťa reflexne mierne prsty stiahne, pretože ich nedokáže mať uvoľnené a to už stačí, aby sa skreslil výsledok. Ideálne je doma si vyrezať z kartónu chodidlo a centimeter by mal zostať priestor navyše.

Väčšinou však ani nie je problém, že sú topánky veľké, keď ich dieťa skúša, ale široké, a preto sa mu vyzúvajú, tak rodičia siahnu po menších. Stále je väčšina detských topánok v obchodoch v širokých strihoch.

Všímať by sme si tiež mali podrážku topánok. Ani drahá značka nie je vždy zárukou kvality. Ak chcete kúpiť dobré topánky, mali by ste ich stlačiť vpredu a vzadu. Podrážka by sa mala zlomiť v prvej tretine topánky, teda tam, ako sa prirodzene chodidlo ohýba. Bežne sa ale stretávam s tým, že aj pri drahých značkách sa podrážka láme v strede.

 

A čo také podrážky, ktoré sú rôzne odpružené?

Existuje fáma, že deti by mali nosiť odpruženú obuv. Podrážky plnené vzduchom a všelijaké podobné výmysly. Ak to majú na nohách chvíľu, je to v poriadku. Ak však v takých topánkach chodia dlhodobo, môžu im narobiť väčšie problémy, akoby ich nemali. Skresľujú totiž dopad a na kĺbový systém nepôsobí gravitácia. U malých detí však nepotrebujeme takto chôdzu odľahčovať. Kĺb nedostane potrebnú informáciu a kĺbna plocha sa môže vyvíjať zle. To môže byť začiatok bolestivosti a problémov.

 

A čo hovoríte na módne trendy ako crocsy či žabky v lete na detských nohách?

Je to pekný módny hit, ale nie pre deti. V tomto súhlasím s ortopédmi, že detské sandále majú mať pevné päty, aby im nepadala pätová kosť.  Ak sa toto zanedbá, len ťažko sa to dá napraviť. Navyše, ak majú deti nábeh na nejaký problém, tak mamičky to týmito trendovými topánkami zhoršujú. Nevhodné topánky spomaľujú pohybový vývin dieťaťa, lebo odmieta chôdzu, je predčasne unavené, má bolestivo presilené svaly a šľachy nôh a predkolenia. Vznikajú rôzne odtlaky, deformity palcov alebo neprirodzené vyosenia piat.

 

A čo ortopedické sandále. Je to dobrý variant na leto?

Ja pri nich zdvíham prst. Voľne dostupné ortopedické sandále sú ťažké, väčšinou široké a málo elastické. Keď už ortopedické sandále, tak aspoň vyrobené na zákazku. Keďže sú veľmi tvrdé a vysoké, neraz aj deti, ktoré nemajú vážne problémy, chodia s nimi ako Robocop, a potom sa im skracujú iné svaly. Narobia nakoniec viac zla ako úžitku. To ale považujem za problém systému, ako je u nás nastavený. Sú ďaleko prospešnejšie značky pre zdravie detských nôh, kde si môžete vybrať šírky topánok, ich výšku a majú kvalitné podrážky, no nie sú preplácané poisťovňou.

 

Ako sa pozeráte na vložky do topánok? Sú pri plochých nohách dobrým riešením?

Záleží od toho, o aký problém u dieťaťa ide. Pokiaľ ide o problém svalového aparátu, tak je potrebné v prvom rade poctivo cvičiť. Treba si uvedomiť, že vložky sú len pasívna opora a samotný problém neriešia. Rodičia žijú často v omyle, že nosením vložiek sa noha zlepší. Nie, nezlepší. Slúži len ako opora, aby sa daný stav nezhoršoval a nemal negatívny dopad na ďalšie orgány. Vložka by tiež mala byť vyrobená dieťaťu na mieru.

 

A čo moderné barefoot topánky? Odporúčate ich?

Barefoot systém má tenšie a elastické podrážky, ktoré umožňujú chodidlu kopírovať povrch. Ale treba zohľadňovať, na akom povrchu ich chceme nosiť. Bol by som s nimi opatrný pri nosení po meste. Ak ich nepoužívame správne, tak si môžeme preťažiť nielen nohy, ale aj chrbticu. A toto všetko si telo pamätá. Význam v nich vidím na rôznom teréne a tam majú opodstatnenie.

 

Aké chyby ako rodičia ešte nevedomky robíme a prispievame k zhoršovaniu stavu nôh našich detí?

Pomáhame chodiť deťom, ktoré nechodia. Rodičia hovoria, že veď s pomocou, keď sa zavesí na ich ruky, tak už chodí. To je presne to, čo by sme robiť nemali. Jeho svalový aparát nie je prispôsobený na chôdzu a prácu s gravitáciou. Presne preto dieťa samo nechodí. Tým pádom mu umelým pomáhaním akurát pomôžeme začať deformovať jeho telo. Všetci máme v sebe zakódované, že začneme chodiť a začneme to robiť vtedy, keď sme na to pripravení. Tak ako nás nikto neučí po pôrode, že musíme začať sať mlieko mame z prsníka, tak by nás nemali nikto učiť chodiť. Každé vývojové štádium má svoje opodstatnenie.

Ďalší problém, že deťom nekupujeme topánky, keď to potrebujú. Za rok im narastie noha aj o tri čísla, ale rodičia topánky nekúpia. Povedia, že ich kupovali pred pár mesiacmi, že dieťa nemôžu tlačiť. Alebo dávame deťom topánky po súrodencoch. To je tiež nešťastné riešenie, lebo každý má nohu úplne inú. Chápem, že je to neraz aj ekonomický problém, ale radšej ušetrime na šatách a kúpme dieťaťu kvalitné topánky. Zdravé nohy ho budú nosiť celý život.

 

Hovoríte, že každé štádium má svoje opodstatnenie. Teraz často počuť o tom, že niektoré vývinové štádiá deti preskakujú.

Býva to napr. štvornožkovanie. Jedným z hlavných dôvodov je práve to, že rodičia začnú skoro dieťa podkladať vankúšmi, aby sedelo. Je to nezmysel. Nepotrebujeme predsa, aby malo hneď profesúru! Ich dieťa v skutočnosti sedí len pasívne, nie aktívne. Tým, že rodičia tieto veci umelo urýchľujú, svaly dieťaťa dostávajú úplne iné informácie ako by dostali prirodzene. Mozog dostáva skreslené informácie a teda je iný aj výstup. Principiálne nie je problém, že deti preskočia štvornožkovanie, ale neskôr ich to dobehne. Je tam vyššia pravdepodobnosť, že dôjde k problémom chrbtice. Svalový aparát sa na základe podaných informácií vyformoval inak a niekde sa to odrazí. Pretekáme sa vo veciach, ktoré sú nezmyselné – moje dieťa už sedí, chodí, ovláda mobil skôr ako dovŕši rok. Na čo je to dobré? Na všetko príde rad v správny čas.

 

V najbližšom článku o detských nohách sa budeme s Csabom Csoltim podrobne venovať plochým nohám.

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Ploché nohy
Zdieľať na facebooku