Zamestnanci darovali 3 300 hodín práce svojmu kolegovi, ktorý prišiel o manželku a potreboval sa starať o syna s rakovinou

Andreas Graf so svojím 5-ročným synom po liečbe rakoviny
Andreas Graf so svojím 5-ročným synom po liečbe rakoviny / Foto: reprofoto MOMA

Je úžasné, ak sa blízki aj úplne neznámi ľudia dokážu spojiť za dobrú vec a pomôcť človeku, ktorý to bytostne potrebuje. Takúto pomoc zažil aj Andreas Graf od svojich kolegov po smrti svojej manželky a zistení, že jeho syn má rakovinu.

 

Andreas Graf z nemeckého mesta Fronhausen má len 36 rokov, ale na pleciach si toho nesie priveľa aj na niekoľko životov. Keď mal jeho syn Julius 3 roky, diagnostikovali mu leukémiu a v nemocnici pobudol 9 týždňov. Keď sa mal konečne vrátiť domov, jeho manželke náhle zlyhalo srdce a zomrela. Pre Andreasa to boli desivé rany osudu, ktoré by uniesol len málokto. Strach o chorého syna sa ešte znásobil.

 

Obyčajná dovolenka na všetky problémy nestačila

Andreas zostal na všetko sám. Na smútok, ale aj každodenný život a starostlivosť o chorého synčeka. Pár týždňov štandardnej dovolenky na vysporiadanie sa so synovou chorobou a smrťou manželky nestačili. Andres však vedel, že syn ho teraz nesmierne potrebuje, východisko však nepoznal. Začal sa obávať, čo bude ďalej, ak príde o zamestnanie. Pracoval ako robotník v dizajnérskej firme Seidel. Starať sa o syna počas pracovnej doby, kedy musel byť v montážnej dielni, nepripadalo do úvahy.

 

Darovali mu svoje nadčasy

Keď sa manažérka ľudských zdrojov Pia Meier dozvedela o smutnom osude svojho kolegu, nenechalo ju to chladnou. Okamžite začala hľadať riešenie, ako mu pomôcť. V ich firme pracovalo 650 zamestnancov, a tak sa rozhodla všetkých osloviť. Poslala im hromadnú správu, v ktorej stálo, že ich kolega potrebuje pomoc a prosila ich o darovanie nadčasov a sviatkov, aby sa mohol doma starať o svojho chorého syna.

Reakciami ľudí zostala Meier úplne dojatá. Jej návrh všetci do posledného zamestnanca uvítali a bez váhania mu do 2 týždňov darovali takmer 3 300 hodín vlastných nadčasov. Zapojili sa aj takí, čo Andreasa nikdy nestretli. Pre jeho syna to znamenalo, že s ním Andreas mohol doma stráviť viac ako rok a plne sa o neho starať bez toho, aby prišiel o svoj plat.

 

Chlapčekovi sa darí dobre

Július podstúpil niekoľko chemoterapií a dnes sa vraj cíti dobre. Vo februári mal 5 rokov a dúfa, že sa čoskoro bude môcť vrátiť do škôlky medzi deti. Ak by však v týchto ťažkých chvíľach pri ňom nestál jeho otec, len veľmi ťažko by jeho zotavenie prebiehalo takto dobre. Andreas nevie vypovedať, ako veľmi je vďačný blízkym kolegom i tým, ktorých vôbec nepoznal, za ich pomoc. Sú to ľudia so srdcom na správnom mieste.

 

 

 

 


Zdroj: dailymail.co.uk, hessenschau.de
Čítajte viac o téme: Príbehy
Zdieľať na facebooku