Každý z nás má sen, aby rodina, ktorú raz bude mať bola založená na láske. Aby v nej dominovali harmonické vzťahy bez konfliktov a spokojnosť. No nie je ničím výnimočné, že práve narodením detí vzťahy v rodine začnú byť napäté a stále viac manželstiev sa rozpadáva už v ich úvode. Zrazu sa ocitneme v pozícii rodiča, partnera, zamestnanca, či podnikateľa a zistíme, že je na nás tých funkcií akosi priveľa. Naše pracovné ambície sa bijú s ambíciami pestovania dokonalej rodiny. A zistenie, že niektoré veci, ktoré sme si predstavovali ako samozrejmé, bez vkladu energie a našej iniciatívy, jednoducho automaticky nefungujú.
Rozdielne predstavy o výchove sú časovaná bomba
Je len málo párov, ktoré sa pred narodením detí detailne bavia, ako budú svoje deti vychovávať a čo budú v tejto výchove preferovať. A mnohokrát je práve tu zakopaný pes. Názory na výchovu detí môžu byť diametrálne odlišné a vnášať neskôr do vzťahov v rodine veľkú neistotu. Nie je žiadnou výnimkou, že sa narodením detí, hlavne pre ženy, stávajú deti stredobodom vesmíru. Manželia sú v práci, a tak sa výchova stáva vo veľkej miere záležitosťou matiek. Nie vždy sa s ňou však otcovia stotožňujú, no tým, že sú v rodine najmenej prítomní, ich pozícia je slabá, aby menili chod rodiny, ktorý riadi manželka. Vnútorne však môžu byť s daným stavom nespokojní a je len otázkou času, kde začnú problémy vo vzťahu k deťom v rámci rodiny vyrážať na povrch.
Len taká maličkosť ako spanie rodičov a detí v jednej posteli niekoľko rokov, môže manželský vzťah nebadane hlboko naštrbiť, ak s tým nie sú stotožnení obaja partneri. Odborníčka na harmonické spolužitie rodiny Jiřina Prekopová odporúča, aby ste dieťa brali do postele len v prípade, že je choré alebo je z nejakého dôvodu potrebné mu venovať zvýšenú pozornosť.
Každopádne to, ako sa rozhodnete vo svojom živote k deťom pristupovať, by malo byť jednotné rozhodnutie alebo kompromis názorov oboch rodičov. V opačnom prípade tento nesúlad skôr či neskôr vypláva na povrch.
Vzťahy s deťmi môžu rodinu robiť šťastnou, ale ju i zničiť
Je mnoho rodín, ktoré do svojho stredu postavili deti. Či už sa to stalo pričinením jedného alebo druhého rodiča. Manželia sa odcudzili a nakoniec sa z nich stali rodiny neúplné. Namiesto toho, že úmyslom bolo pripraviť deťom zázračné detstvo, aké oni nikdy nemali, pripravili deti o fungujúcu rodinu úplne. Začali potláčať svoje potreby a túžby na maximum a všetku svoju pozornosť upriamovali iba na deti a ich potreby.
Psychologička Jiřina Prekopová hovorí vo svojej knihe Rodina žije z lásky o tom, že pre zachovanie harmónie v rodine nestačí len láska. Musí v nej existovať i systematický poriadok. Tvrdí, že rodičia by mali zaujímať v rodine najdominantnejšie a zároveň rovnocenné postavenie a toto postavenie si zachovať navždy. „Muž a žena opustili matku a otca a stali sa jedným telom a jednou dušou.“ Stali sa základným kameňom rodiny. Toto puto musí byť najsilnejšie. Dieťaťu odporúča vždy priradiť až druhé miesto, prípadne ďalšie v poradí podľa počtu detí. Podľa nej je aj tento princíp predpokladom, aby rodina žila v harmónii, porozumení a aby deti zdravo psychicky dozrievali. Aby nedochádzalo k škodlivým dôsledkom nezdravých usporiadaní v rodinách, kde vládnu deti. ( Viac o týchto usporiadaniach hovorí psychiater Michael Winterhoff v článku Z čoho pramenia naše konflikty rodič vs.dieťa? )
Psychológ Kevin Leman si myslí, že aby sme správne vychovávali deti, musíme v prvom rade dbaťo náš manželský vzťah. Spomína si, že to bola prvá rada, ktorú v pôrodnici od pôrodníka pri svojom prvom dieťati dostali. Hoci z nej vtedy boli zaskočení, vzali si ju k srdcu. Každý týždeň jeden deň venujú manželia iba sebe. Odvtedy už majú detí päť a tvrdí, že to bolo pre ich rodinu najlepšie rozhodnutie v živote.
Zdá sa vám to sebecké? V žiadnom prípade nie je. Je to to najlepšie, čo môžete pre svoje deti urobiť. Deti vnímajú ako sa zhovárate, ako si chránite svoju lásku, ako sa dotýkate i ako si ctíte vy vašich rodičov, beriete na seba ohľad, robíte kompromisy a konfrontujete sa pri vzniknutom napätí a opakovane obnovujete svoju lásku.
Aj Leman zastáva názor, že harmonický vzťah manželov je alfou a omegou fungujúcej rodiny. Vzťahy s deťmi však môžu túto rovnováhu partnerov ľahko narušiť. Denne vidí, akí rodičia navštevujú jeho ordináciu a sú nešťastní, že nevedia ako ďalej. Ich rodina začína byť nefunkčná. Deťom sa dostalo výchovy podľa filozofie: „Láska, láska, láska..., ak budem malú Emu dosť milovať, nemôže sa stať nič zlého.“ Leman však tvrdí: „Ale ono sa stane. Deti vychovávané s láskou, ale bez disciplíny, často vyrastú v neúctivé alebo nemiestne závislé na rodičoch.“ Láska neznamená, že deťom dáme vždy to, na čo si pomyslia. Je presvedčený, že dnes vychovávame stále viac detí, ktoré nevedia, čo znamená dávať a neustále žiadajú viac. A to môže byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúce, až deštrukčné. Hovorí, že uplatňovanie „zdravej autority“ nad dieťaťom je ideálne nielen pre dieťa, ale i pre rodičov.
Hoci sa v spoločnosti za posledné roky prešlo prevažne z autoritatívneho prístupu (kde bol nadradený rodič) na partnerský ( ieťa je na rovnakej úrovni ako rodič), väčšina odborníkov sem vsúva dodatok, že v tomto vzťahu má mať miesto „zdravá autorita rodiča“, ktorého úlohou je v prvom rade dieťa usmerňovať.
Na rodičov je v partnerskom vzťahu s deťmi, kde táto zdravá autorita nie je, vyvolávaný stále väčší „výchovný tlak“. V štúdii Nadácie Konráda Adenauera sa spomína, že nikdy neexistovalo toľko sebakritických rodičov, ktorí by sa z celých síl snažili, aby ich dieťa neutrpelo žiadnu ujmu a aby mu pomáhali pri jeho dospievaní najviac ako dokážu. Nikdy nebolo toľko vyčerpaných rodičov s jedným či dvoma deťmi. Obzvlášť matky sa v dnešnej spoločnosti dostávajú pod neprimeraný tlak, kedy sa od nich vyžaduje ďaleko väčší priestor venovaný deťom, no zároveň budovanie kariéry a prispievanie do rodinného rozpočtu. Pod týmto tlakom a neustálym nedostatkom času si nie všetci rodičia partnerské vzťahy s deťmi vykladajú v praxi správne. Výchovu nahradili kamarátstvom. Snažia sa, aby spoločné chvíľky boli iba pozitívne. Zadržiavanie negatívnej spätnej väzby dieťaťu, prípadne nevhodné formulovanie spätnej väzby smerujú však neraz k zabrzdeniu psychického vývoja dieťaťa a to samozrejme ovlplyvňuje i chod celej rodiny.
Je ťažké ukázať prstom, ktorý prístup je ten „najsprávnejší“. Každý by si mal vybrať tak, ako to cíti vo svojom vnútri a ako je to jeho srdcu najbližšie. No v prvom rade by sa mal cítiť vo vzťahoch, ktoré vytvára dobre. Nielen vo vzťahoch s deťmi, ale i partnerom. Dôsledky svojho rozhodnutia si bude niesť v budúcnosti každý sám. Ak si už rodičia vyberú akokoľvek, odborníci zdôrazňujú, že vždy je najdôležitejší rešpekt a láska voči každému členovi v rodine.
Keď vás deti opustia
Myslite na to, že jedného dňa vaše deti vyletia z hniezda a opustia vás. Založia vlastné rodiny, ktorým sa pokúsia darovať to, čo sa naučili od vás. Zostanete opäť „iba partnermi a manželmi“. A akí budete? Láskaví, milujúci, otvorení, komunikujúci o všetkých svojich pocitoch, radostiach, starostiach, rešpektujúci ... vzájomne najbližší ľudia na svete? Ak nezabúdate na váš spoločný vzťah ani vo chvíľach, keď sú vaše deti malé, nemáte sa čoho obávať. Ak ste sa však vzdali v prospech detí akéhokoľvek pôžitku z chvíľ osamote, môže časom vo vašom dome zavládnuť obrovské ticho. Byť najlepšími priateľmi je to najkrajšie, čo si môžete do staroby priniesť.
Zopár tipov, ako si udržiavať krásny manželský vzťah a vďaka nemu i šťastnú rodinu, ktorú vám môže každý závidieť:
Zdroje: Jiřina Prekopová: Rodina žije z lásky Kevin Leman: Jak vychovat děti a nepřijít o rozum Foto: Deviantart by 1) frienddesign 2) Slag Heap 3 ) freepic.com