Články: Pre študentov
O projekte

 

F. Chrenka: Musíme zmeniť nielen status učiteľov, platy, ale aj to, v akých podmienkach deti učia. To je neskutočne dôležité

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
6
Galéria >
Podľa Ferdinanda Chrenka z VŠVU priestory, v ktorých dnešní učitelia učia, zďaleka nezodpovedajú tomu, aby mohli byť deti v školách sústredené, motivované a aby sa tam cítili príjemne. To učiteľom tiež sťažuje prácu. / Foto: Zuzana Gránska

Doc. FERDINAND CHRENKA, akad. soch. je vedúci ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V spolupráci s neziskovou organizáciou Edulab sa už takmer rok venuje dizajnu modernej triedy, ktorá by  mala spĺňať požiadavky na inovatívne vzdelávanie v 21. storočí.

Rozprávali sme sa o tom, ako by mala ideálna moderná trieda vyzerať, čo je dnes pri navrhovaní vzdelávacích priestorov „in“ a kde takúto jedinečnú triedu, ktorá vznikne z tejto inšpiratívnej spolupráce, nájdeme.

 

V spolupráci s organizáciou Edulab sa podieľate na tvorbe moderného dizajnu triedy 21. storočia pre základnú školu na 1. stupni. Mali ste už predtým skúsenosti s tvorbou vzdelávacieho prostredia?

Od organizácie Edulab sme po prvý krát dostali zadanie vytvoriť novú modernú triedu, ktorá bude odrážať všetky nároky moderného vzdelávania. Ako sme ju však začali tvoriť, vyhodnotili sme, že chceme ísť ešte hlbšie. Zmena vzdelávania sa týka celej školy, nielen jednej triedy. Rozhodli sme sa preto okrem jednej modelovej triedy vytvoriť aj jednu celú školu, ktorá takéto nároky bude kompletne spĺňať. Vybrali sme si Základnú školu na Sibírskej ulici v Bratislave a navrhli, ako by mala vyzerať moderná škola ako celok. Vznikol z toho krásny rozsiahly projekt, ktorý by mohol slúžiť okrem vzdelávania detí celej mestskej časti na oddychové aktivity a kultúrne podujatia.

 

Foto: Andrey Golovashev

Bude sa to aj realizovať? Má škola na to peniaze?

Škola také veľké prostriedky nemá a každý nový minister prichádza s tým, aký je geniálny a dokáže šetriť a rušiť malotriedky. Na druhej strane nemáme problém platiť celé roky nezamestnaných. Myslím si, že by sme mali presne naopak investovať do prostredia škôl, motivovať deti študovať. To všetko sa nám časom vo vzdelaných a zručných ľuďoch vráti.

 

Ako vnímate spojenie školy a života ľudí, ktorí v danej štvrti žijú? Mali by byť školy aj u nás tým kultúrnym miestom, ktoré spája ľudí?

Mali by byť centrom diania v danej štvrti, miestom pre udalosti, spájať ľudí, ich životy. Tak sa školy dizajnujú napr. v škandinávskych krajinách. My sme sa o to pokúsili pri návrhu dizajnu školy na Sibírskej ulici.

Vo Švédsku alebo Dánsku majú okrem takýchto škôl aj obrovské plochy parkov, kde sú špecializované ihriská inšpirované divadlom. Na týchto spoločných miestach sa stretávajú matky s deťmi, a práve tu dochádza ku komunikácii. Uvedomujú si, že ľudí je potrebné pri každej príležitosti spájať. Nie naopak. Ak ľudia komunikujú, vyvarujú sa chybám. Keď sa pozeráte po ich balkónoch, všade majú kolobežky, bicykle. Tam je hanba chodiť autom. To nezmeníme tým, že ľudom povieme, aby nejazdili autami. Je to o egoizme, že každý, kto má viac peňazí, chce mať 3 – 4 autá. To je v spoločenskej klíme a oni už deti vychovávajú inak. K veciam sa správajú zodpovednejšie. Nie je im jedno, čo vznikne a ako to skončí. Ich uvažovanie spoločnosti je oveľa širšie a začiatok je vo výchove.

 

Prečo my takto strategicky nepremýšľame?

U nás sa spoločnosť strašne diferencuje na rôzne kategórie ľudí bohatých - chudobných, tých čo majú možnosti a tých, čo nemajú a pod. Naša filozofia nie je o tom, ako zdravo spolu žiť, ale ako dobre sa mať individuálne. No a ten základ je práve v škole, kde by malo to odlišné uvažovanie vznikať.

 

Čo všetko ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa naše deti učia?

Deti v tomto prostredí trávia veľmi veľa hodín. Ovplyvňuje ich myslenie, cítenie, vnímanie. Aj obraz prostredia má dopad na to, či po chvíli niekde znervóznieme, alebo sa tam cítime príjemne. Je samozrejmé, že ak sme v otrasnom prostredí, začneme sa tak aj cítiť. Prostredie nás jednoducho nejakým spôsobom tvorí. Ovplyvňuje tiež rozvoj talentu každého dieťaťa. A ak deti tieto podmienky nemajú, nemôžu ani dostatočne rozvíjať svoj potenciál. V našich školách dnes tieto podmienky nie sú. Je potrebné zmeniť slovenské školstvo ako celok. Nielen status učiteľov, platy, ale aj to, v akých podmienkach učia. To je neskutočne dôležité.

 

 Autor: Andrey Golovashev

To bol aj dôvod, prečo pôvodne vznikla táto spolupráca k tvorbe modernej triedy?

Určite áno. Mali by sme vedieť, k čomu chceme smerovať. Oslovila nás organizácia Edulab, aby sme navrhli modernú triedu 21. storočia a vyrobili ju. Následne ju aj zrealizujeme na jednej zo škôl zapojených do projektu Moja prvá škola.

 

Skôr, ako ste začali dizajnovať modernú triedu, robili ste si predtým na školách prieskum, ako vyzerajú?

Ľudia z Edulabu nás vzali do škôl, kde učiteľky učia moderne a využívajú pri tom rôzne nové metódy, materiály i priestory v rámci triedy. Učia sa s deťmi napr. na zemi, využívajú digitálne tabule a pod. Stretávali sme sa s týmito učiteľmi a každý z nášho tímu si musel pozrieť ich hodiny. Našou úlohou bolo navrhnúť priestor, aby im čo najviac vyhovoval. Dať mu taký matematický charakter, aby tam bol poriadok, ale aj možnosti. Dnes to funguje tak, že v triede sú učitelia donútení improvizovať, na zemi je starý koberec z domu, chýbajú tam odkladacie priestory, nie je tam žiadny systém. To sa nám nepáči. Často tieto triedy vyzerajú ako jeden veľký neporiadok. Tým, že sme dizajnéri, študenti sa učia pomenovať problém a navrhnúť jeho riešenia.

 

Foto: Pavol Soukal

Hovoríte o študentoch, kto všetko je vo vašom tíme a podieľa sa na návrhu modernej triedy?

Okrem 12 študentov sme konzultovali túto tému s učiteľmi prvého stupňa, psychológom a s kolegami z Edulabu. Bola to spolupráca viacerých profesií.

 

Ak sa bavíme o dizajne triedy, tak čo zásadné ste videli v dnešných triedach, čo by nerešpektovalo potreby moderného vzdelávania?

Už úplne základná vec a tou je samotný priestor. Podľa vyhlášky má mať v triede každé dieťa k dispozícii určitý priestor. Keď sme si zmerali rozmery tried, zistili sme, že už tieto základné parametre nám nesedeli. Buď by sme teda mali zväčšiť miestnosti, alebo zmenšiť počet detí v triede. Potrebovali sme napr. rozdeliť triedu na zónu, kde sa deti učia učia alternatívne formou rozhovoru v skupine a kde za stolom. Už toto sa pri daných parametroch ukázalo ako nemožné rešpektovať počet detí v triede a rozmery triedy.

 

Čo bolo pre vás dôležité, keď ste začali uvažovať o tom, ako bude trieda vyzerať?

Pre nás bola smerodajná pri navrhovaní práve metodika, ktorú Edulab používa vo svojom vyučovaní. Dôležité bolo pre nás vedieť, že deti napr. nesedia celé vyučovanie v lavici, ale podľa učiteľa majú možnosť komunikovať aj v relaxačnej zóne, kde pracujú s modernými prezentačnými technológiami. Považujem za pozitívne, že sa tu priznáva realita toho, že deti s technológiami žijú a nemôžeme im to zakázať. Snažíme sa to teda akceptovať a dostať do dizajnu triedy ako prirodzený prvok, ktorý už nemožno prehliadať.

 

Ako ste na základe všetkých týchto informácií rozdelili celkovo priestor triedy?

Momentálny trend je vtesnať čo najviac lavíc do jednej triedy. Toto je nutné zastaviť. My sme vďaka nižšiemu počtu detí v triede mali možnosť navrhnúť ideálne riešenie. Vytvorili sme zónu na učenie pri tabuli, relaxačnú zónu vzadu a priestor s lavicami sme navrhli ako veľmi flexibilný. Každé dieťa bude mať lavicu len pre seba a vďaka tomu bude možné vytvárať rôzne sedenia detí v rámci triedy. Kompozície tohto priestoru môžu byť naozaj rôzne. Vďaka tomu majú možnosť pracovať v skupinách i individuálne.

 

Dnes je pri diazajnovaní tried trendom hlavne flexibilita priestoru?

Určite áno. To bola prakticky aj jedna z hlavných požiadaviek nášho zadania. Asi najzásadnejší moment je, že sa takýmto spôsobom mení vyučovanie z frontálneho vyučovania, kedy je učiteľ za katedrou, na tímovú prácu.

 

Čo je typické pre tento flexibilný priestor na učenie?

Zásadnou zmenou je, že lavice sú už len pre jedno dieťa. Naša študentka Andrea Bišťanová sa tým detailne zaoberala a navrhla podlahu, kde je grafika, ktorá hravou formou rieši kompozíciu lavíc a jej zmeny. Zvyšuje to aj interakciu medzi učiteľom a deťmi a tie sa môžu zapájať aj do takejto veci ako nové rozmiestnenie lavíc v triede. Vďaka grafike dieťa vie, ako si má otočiť vlastnú lavicu a kam ju umiestniť. Môže to byť na podlahe nielen vizuálne pekné, ale navyše to má aj skrytú funkciu.

 

Foto: Pavol Soukal

Ako často by mali učitelia meniť toto rozostavenie lavíc v triedach? Je to naozaj také dôležité?

To záleží od toho, čo s deťmi učiteľ robí. Ak ide o tímové práce, možno aj každý deň. Je to len na ňom, umožňuje to individuálny prístup učiteľa. Dnes sa to pri dvojlaviciach nedá. Učiteľom umožňujeme aj takýmto, na prvý pohľad nepodstatným, rozdielom učiť efektívnejším spôsobom. Každý učiteľ si nájde rozostavenie lavíc, ktoré mu bude vyhovovať a takéto lavice mu dávajú maximum kompozičných možností. Súčasné konzervatívne vyučovanie s dominanciou učiteľa za katedrou a pasívnymi divákmi nie je pozitívne.


Čo môžete ešte okrem nového typu lavíc vyzdvihnúť v takejto modernej triede?

Odkladacie priestory, ktoré dnes v triedach chýbajú. Využili sme tiež hluchý priestor, ktorý je vpredu pri tabuli. Učiteľ má k dispozícii napr. 3 posuvné tabule, ktoré si môže ľahko vymieňať podľa potreby. Za nimi má skrytú interaktívnu tabuľu. V triede je knižnica, odkladacie boxy a archív pre učiteľa. Pod umývadlom počítame so separovaným odpadom. Moderná trieda predstavuje čistý priestor bez všade rozvešaných detských ilustrácií, ktoré ju opticky zapratávajú. Tie budú mať svoje vybrané miesto, ktoré sa bude stále meniť ako galéria z produkcie výtvarnej výchovy, prírodopisu. Priestor je delený na výukovú zónu a relaxačnú zónu. Dnes sme napr. debatovali aj o tom, ako sa zbaviť v triede tradičnej katedry. Dnes je katedra direktívne orientovaná voči žiakom. My by sme chceli tento priestor vytvoriť inak a učiteľa k deťom priblížiť.

 

Foto: Pavol Soukal

Spomínali ste, že dizajn myslí aj na integráciu technológií. Akým spôsobom?

Predovšetkým tam je interaktívna tabuľa vpredu. Deti tiež budú mať k dispozícii priestor na dobíjanie digitálnych zariadení. Ďalej máme viacero návrhov, ako budú zakomponované technológie v rámci jednotlivých stolov detí, kde si budú môcť dobíjať tablet. Ale diskutovali sme v tíme aj o tom, že by mali byť podporené v priestore aj remeselné zručnosti, lebo nie každý je študijný typ, chce pracovať s technológiami a vyštuduje vysokú školu.

 

Akým spôsobom sa to v rámci triedy dá?

Toto sme konkrétne riešili v projekte školy na Sibírskej, lebo sa to už do triedy nezmestí. Vytvorili sme na to špecializované učebne, fungujúce v rámci výuky, ale aj pre mimoškolské aktivity na rozvoj talentu. Nájdete tu modelársku dielňu, kresliareň, tanečnú sálu či plaváreň. Je dôležité podporovať viacero druhov záujmov, aby bola možnosť prirodzenej orientácie rozvoja talentu. Digitálne a naturálne je potrebné dopĺňať, ale trieda nemôže plniť všetky funkcie. Problém je, že v školách sa stratili špecializované učebne. Väčšinou majú triedy a telocvične. V každej škole by mal byť priestor aj pre umenie, šport, hudbu, aby žiaci by nemuseli zbytočne za týmito aktivitami cestovať. Zvyšovalo by to zdravé súťaženie a kredit školy.

 

Môže do nejakej miery podporovať dizajn triedy aj kreativitu detí?

Tento moderný dizajn podporuje kreativitu napr. ľahkou možnosťou tvorby tímov, ktoré sú vždy tvorivejšie ako jednotlivec. Naopak, kde je to potrebné, umožňuje im prácu úplne individuálnu a možnosť vlastnej tvorby. Dnešné deti majú až priveľa podnetov, hračiek, čo im niekedy v tej kreativite nepomáha, práve naopak. Čistý, vzdušný a jednoduchý priestor, ktorý v triedach navrhujeme, im dáva možnosť vyniknúť svojimi nápadmi a tvoriť.

 

Na aké veci bolo dôležité pri tvorbe triedy myslieť?

Naši študenti sa napr. pri navrhovaní priestoru snažili pozerať aj na také detaily, v akej výške sú oči dieťaťa. Tiež zohráva rolu, kde jednotlivé veci v rámci miestnosti umiestnite, aby sa tam dieťa cítilo naozaj komfortne. Usporiadanie priestoru učí deti napr. aj o poriadku, ako by mal priestor, v ktorom žijú, vyzerať. Pri jeho tvorbe môžeme ľahko vyzdvihnúť ekológiu napr. zapracovaním separácie odpadu. Určite sú aj jednotlivé časti interiéru dôležité. Všetko okolo nich deti ovplyvňuje a môže ich naučiť niečo pozitívne pre život a nielen ich pripraviť na výučbu.

 

Aké materiály a farby sa dnes odporúča používať v triedach? Sú to skôr prírodné materiály?

To ani nie je o materiáloch, ale skôr o funkčnosti. Určite majú prírodné materiály svoj význam, ale v prvom rade treba myslieť na to, že to musí byť vysoko funkčný priestor a musí byť odolný. Na farebnosti ešte pracujeme. Podstatné je, že je potrebné oddeliť časť, kde sa vizuálne učí a nemôže tu mať veľa rušivých prvkov. Tabuľa musí byť nosná, aby sa deti na ňu sústredili. V oddychovej zóne vzadu je viac priestoru na hravosť a farby, ale tiež to nechceme preháňať. Silné farebné veci sú obmedzujúce a môžu odpútavať pozornosť. Farbou sú v triede hlavne deti.

 

Počítali ste pri návrhoch aj so školskými taškami? Ten vyhradený priestor tu nevidím a sú naozaj obrovské.

S týmto sme sa zaoberali dlho. Uvažovali sme, že učebnice, ktoré si nemusia nosiť domov, by sa odkladali v škole. To je však vec, čo sa len rodí, ako toto bude v budúcnosti fungovať. Do budúcnosti to asi budú digitálne učebnice a deti nebudú nosiť šalátové knihy. Už teraz EDULAB prakticky dáva deťom možnosť, aby si nechávali učebnice v škole. Viaceré učebnice sú na ich portáli KOZMIX v digitálnej podobe na štúdium doma.

 


 

Projekt "Trieda 21. storočia"

Zimný semester 2016, letný semester 2017

Ateliér industrial dizajn VŠVU Bratislava

Vedúci ateliéru  Ferdinand Chrenka

Asistent Lenka Šeniglová

poradca projektu Soňa Sadílková

Partner projektu EDULAB, Ján Machaj - riaditeľ

ZŠ Sibírska, Milena Partelová - riaditeľka

 

Partneri projektu: AGEMSOFT a.s., Samsung Czech and Slovak s.r.o.


Zoznam autorov

Andrey Golovashev, Veronika Gruberová, Andrea Bišťanová, Katarína Jurčišinová,Barbora Kvietkova
, Pavol Soukal, Radovan Labaš,Ernest Marko, Natálie Česláková,Šimon Galanský, Viktor Tabiš, Juraj Trojan, Laura Šunová



Fotogaléria


Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Dizajn | Moderné školy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.