Články: Pre študentov
O projekte

 

R. Králiková: Nedostupnosť vysokých škôl potláča potenciál Slovenska

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Z. Gránska
Renáta Králiková z projektu TO DÁ ROZUM upozorňuje, že hoci dnes vysokoškolský diplom v očiach ľudí stráca na hodnote, v životnej úrovni človeka spôsobuje veľký rozdiel. / Foto: Z. Gránska

RENÁTA KRÁLIKOVÁ je manažérka projektu TO DÁ ROZUM. Ich nedávny prieskum o vzdelávaní zistil, že viac ako 70 percent opýtaných verí, že na vysokú školu sa dnes dostane každý. No je to naozaj tak? Môže mať dnes vysokú školu každý a zlepšiť svoj život?

 

Vo všeobecnosti sa nám zdá, že má dnes vysokú školu už asi každý, a preto vysokoškolský diplom v očiach ľudí stráca hodnotu. Koľko vysokoškolákov však dnes v skutočnosti na Slovensku máme?

Na Slovensku máme dlhodobý pokles počtu študentov vysokých škôl a v ostatných rokoch klesá aj záujem mladých ľudí študovať na slovenských vysokých školách. Najvyšší počet študentov vysokých škôl sme mali v akademickom roku 2008/2009, keď ich spolu bolo 225 766. V roku 2015 ich už bolo na Slovensku len 158 659, čiže počet vysokoškolákov klesol o 67 tisíc. Z dôvodu klesajúceho počtu mladých ľudí sa do roku 2021 predpokladá ďalší pokles, a to až na úroveň zhruba 140 000 vysokoškolákov. Okrem toho klesá aj záujem 19-ročných o štúdium na vysokých školách. To demonštruje fakt, že kým počet 19-ročných medzi rokmi 2005 – 2015 u nás klesol o 30,55%, tak počet uchádzačov (občanov SR) o vysokoškolské štúdium za toto obdobie klesol až o 42,57%.

 

Akademický rok Spolu Verejné VŠ Súkromné VŠ
2015/2016 158,659 84.13% 15.87%
2014/2015 175,43 84.13% 15.87%
2013/2014 188,885 82.97% 17.03%
2012/2013 200,743 82.16% 17.84%
2011/2012 211,984 81.61% 18.39%
2010/2011 217,039 82.78% 17.22%
2009/2010 225,588 83.18% 16.82%
2008/2009 225,766 86.37% 13.63%
Zdroj: MŠVVŠ SR - Výročné správy o stave VŠ 2009-2015

Aké percento je to z maturantov, ktorí ukončia stredné školy?

V súčasnosti je to 53 %, čo predstavuje pokles oproti predošlému roku, kedy to bolo takmer 57 %.

 

 

Vysoké školy v dnešnej dobe disponujú neprimerane vysokým počtom miest, čo je vzhľadom na klesajúci počet vysokoškolákov asi problém. Nie je aj to predpokladom, že sa tam dostávajú aj študenti, ktorí by reálne vysoké školy mať nemali?

Myslím, že základným problémom je, že nemáme krátke post-sekundárne programy a nemáme bakalárske programy, ktoré by boli vytvorené tak, že sú uceleným vysokoškolským programom a väčšina ľudí tak pokračuje až po druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania. V krajinách s najlepšími vysokými školami ako napr. Veľká Británia, Holandsko alebo Švajčiarsko končí bakalárom až okolo 20 % ľudí z aktívnej ekonomickej populácie. U nás sú to iba 3 %. Toto spôsobuje, že na jednej strane sú ľudia prevzdelaní, lebo sa učia veci, ktoré potrebujú budúci vedci, pričom len zlomok z nich pôjde na vedeckú dráhu. Zároveň sú však nedovzdelaní, lebo im chýbajú zručnosti potrebné pre prax.

 

Je teda pravda, že sa dnes môže dostať na vysokú školu úplne každý, kto čo i len trochu chce? Váš výskum tvrdí, že ľudia si to myslia.

Na vysokých školách u nás študujú najmä deti rodičov, ktorí majú vysokú školu. Platí, že čím nižšie vzdelanie rodičia dosiahli, tým je menšia šanca, že ich dieťa skončí vysokú školu. Len 25% detí, ktorých obaja rodičia majú post sekundárne alebo úplné stredné vzdelanie, získa na Slovensku vysokoškolský diplom. Ak rodičia nemajú ani stredoškolské vzdelanie s maturitou, tak len 5 % detí z takýchto rodín získa u nás vysokoškolské vzdelanie. Čiže vysokoškolské vzdelanie nie je dostupné bez rozdielu všetkým.

 

Akých skupín sa tento problém týka najvýraznejšie?

Nízka sociálna mobilita má negatívny dopad najmä na rodiny s nízkym sociálno-ekonomickým postavením v spoločnosti. Veľkú časť tejto skupiny tvoria Rómovia, z ktorých podľa posledného sčítania ľudu len zhruba 1 % má vysokoškolské vzdelanie, ale veľká väčšina z nich končí bez vzdelania alebo len s ukončenou základnou školou. Čiže práve rómske deti majú na Slovensku veľmi malú šancu získať vysokoškolské vzdelanie.

 

Aké ďalšie faktory okrem vzdelania rodičov najsilnejšie ovplyvňujú to, či nejaké dieťa vysokú školu vyštuduje alebo nie?

Patrí sem časté zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl a tried, z ktorých nemajú šancu pokračovať na strednej škole s maturitou, pričom maturita je základnou podmienkou prijatia na vysoké školy. U všetkých detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sú tiež dôležité finančné dôvody. Jedným problémom je, že chudobné rodiny nemajú peniaze na podporovanie dieťaťa do veku viac ako 20 rokov do kedy sa študuje vysoká škola. Naopak potrebujú, aby im dieťa čo najskôr začalo finančne pomáhať. Zároveň stredoškolské štipendiá, ktoré by mali pomôcť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa odvíjajú od prospechu dieťaťa a tak je pre sociálne slabé rodiny výhodnejšie poslať dieťa na ľahšiu školu, i keď bez maturity, kde ale môže získať vysoké štipendium než na školu, z ktorej síce dieťa má šancu ísť na vysokú školu, ale na štipendium nezíska, lebo škola je ťažšia.

Ďalším problémom je, že nízko príjmové rodiny nemajú peniaze na doučovanie dieťaťa v predmetoch, ktoré mu idú horšie. V neposlednom rade je problémom nízka ambicióznosť detí a to najmä rómskych detí. Toto mimo iné pramení z absencie úspešných vzorov v rodine, ale aj z nízkych očakávaní učiteľov a ich rovesníkov. Deti si nízke očakávania svojho okolia zvnútorňujú a podľa nich sa správajú.

 

Čo to môže spôsobiť, ak sa vzdelanostná úroveň týchto skupín nebude zvyšovať?

Pre Slovensko je „luxusom“ premrhávať ľudský potenciál veľkej časti svojho obyvateľstva. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v EÚ. Podľa Infostatu budeme mať v roku 2060 najstaršiu, resp. najrýchlejšie starnúcou populáciu v Európe. Viac ako 1/3 budú penzisti nad 65 rokov. Kým v roku 2012 pripadalo na 100 detí vo veku od 0 do 14 rokov 70 seniorov, tak v roku 2040 to bude na 100 detí 160 seniorov. Zároveň bude narastať podiel rómskej populácie v celkovej populácii zo súčasných zhruba 8 % na 9,8 – 11,4 % v roku 2030. Ak teda nič nespravíme, tak budeme mať stále menej ľudí s dobrým vzdelaním. Zmeniť súčasný systém je teda nevyhnutné, jednak aby sme umožnili naplniť potenciál naozaj všetkým deťom, ale aj preto, aby Slovensko neskolabovalo aj ako krajina.

Pre Slovensko je „luxusom“ premrhávať ľudský potenciál veľkej časti svojho obyvateľstva.

 

Je pre nich vôbec možné vystúpiť z tohto bludného kruhu vzhľadom na ich podmienky?

Určite to možné je, pretože sa to deje v iných krajinách, kde je podstatne vyššia sociálna mobilita než je tomu na Slovensku. Podľa OECD napríklad v Južnej Kórei až 47 % mladých ľudí, ktorých rodičia nemali vysokú školu, získalo vysokoškolské vzdelanie. V susednom Poľsku je to 30 %,v Estónsku je to 20 % a u nás len 17 %. Z 22 hodnotených štátov OECD sme na 18. mieste. Zároveň treba povedať, že máme menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí než je bežné v iných vyspelých krajinách združených v OECD. OECD priemer je 36 % dospelej populácie, zatiaľ čo Slovensko má iba 21 % dospelej populácie. Inými slovami nízka miera sociálnej mobility tiež prispeje k ďalšiemu zaostávaniu Slovenska v počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí, keďže ich máme dlhodobo menej a táto skupina sa rozširuje pomalšie ako v zahraničí.

 

Ako je to v krajinách, kde sú vysoké školy platené? Nie sú na tom horšie ako my?

Podľa zistení OECD prístup k vysokoškolskému vzdelaniu nie je väčší v krajinách, kde sa za vysoké školy neplatí, prípadne sú tam veľmi nízke poplatky. Medzi štyrmi krajinami, kde je najvyšší podiel z mladých ľudí vstupujúcich na vysoké školy (70 %) v dvoch (Austrália, Nový Zéland) sú pomerne vysoké poplatky na bakalárskom štúdiu (okolo 4000 amerických dolárov) a v dvoch (Slovinsko, Dánsko) sa poplatky neplatia. Zároveň napríklad Južná Kórea, ktorá má najvyššiu sociálnu mobilitu má tretie najvyššie poplatky za štúdium v hodnotených krajinách OECD a relatívne nízku sociálnu podporu študentov, zatiaľ čo Švédsko, kde sa školné neplatí a študenti získavajú štedrú sociálnu podporu, má ešte nižšiu sociálnu mobilitu ako Slovensko.

 

Akú podporu poskytujeme ako štát znevýhodneným deťom, aby mohli dosiahnuť vyššie vzdelanie, ak na to majú predpoklady?

Ako ukazuje nízka miera sociálnej mobility na Slovensku, ale aj skúsenosti z terénu, štát veľa v tejto oblasti nerobí, i keď by mohol. Jednou z ciest je, že by mal dbať na to, aby bol u sociálne znevýhodnených detí rozvíjaný ich potenciál od malička. Na toto je potrebné, aby sa rozšírila dostupnosť predškolského vzdelávania. Taktiež je potrebné obmedziť pomerne extenzívne zaraďovanie detí do špeciálnych tried a škôl, ktoré sú pre ich budúcu kariéru v podstate slepou uličkou. Pomohlo by tiež dlhodobé výchovné, či kariérne poradenstvo od útleho veku, ktoré by týmto deťom pomáhalo na ceste vzdelávaním. Bolo by tiež potrebné zabezpečiť, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia získali podporu v predmetoch, s ktorými majú väčšie problémy. Dôležitý je tiež rozvoj škôl druhej šance, teda možností ako si dokončiť vzdelanie neskôr, z ktorého mladý človek z rôznych dôvodov odišiel. Pomohla by aj systematická komunitná a sociálna práca s rodinami a propagovanie pozitívnych vzorov. Taktiež by sa malo zmeniť nastavenie sociálnych štipendií tak, aby umožnili študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia študovať aj na ťažších, ale pre ich kariéru perspektívnejších školách bez toho, aby boli sankcionovaní za slabšie študijné výsledky. V neposlednom rade je potrebné pracovať s učiteľmi, aby zmenili prístup k týmto deťom a nepristupovali k nim od začiatku ako k strateným prípadom. Deti sa potom samy takto vnímajú a len napĺňajú tieto očakávania. Naopak učitelia by v nich mali povzbudiť vyššie ambície.

 

Aký významný vplyv má získanie vysokoškolského vzdelania na posun do vyššej sociálnej vrstvy?

Vysokoškoláci u nás dlhodobo majú väčšiu šancu sa zamestnať než absolventi nižších stupňov vzdelávania. Medzi absolventmi nižšieho stredného vzdelania je 34,4 % nezamestnanosť a medzi absolventmi vyššieho stredného vzdelania je to 10 %, medzi absolventmi bakalárskeho stupňa vysokej školy 7 % a magisterského stupňa 5,5 %. Vysokoškoláci tiež majú vyšší príjem než ľudia s nižším vzdelaním. Podľa štatistického úradu zarobili minulý rok absolventi základných škôl v priemere 637 euro, absolventi strednej školy bez maturity 752 euro, absolventi strednej odbornej školy s maturitou 939 euro, absolventi bakalára 1058 euro a magistra 1448 euro.

 

Sama vláda sa však snaží tlačiť žiakov namiesto gymnázií na odborné školy, ako lepšiu voľbu. Je to správne? Aké percento vysokoškolákov sa považuje v krajine za ideálne?

Neexistuje nejaké optimálne percento. Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom študentov (až takmer 70 %) v odborných školách, čiže nie je dôvod zvyšovať ich počet. Vysokškolský diplom je jednoducho lepšou vstupenkou na trh práce a je pravdepodobné, že v budúcnosti sa dôležitosť vysokoškolského vzdelania len potvrdí. Toto potvrdzuje štúdia OECD, ktorá hovorí, že rutinná práca bude v najbližších rokoch automatizovaná. Podľa tejto štúdie až 40 % pozícií, na ktorých pracujú ľudia s nižším stredným vzdelaním budú ohrozené automatizáciou, zatiaľ čo pri vysokoškolákoch to bude len 5 % pozícií.

Až 40 % pozícií, na ktorých pracujú ľudia s nižším stredným vzdelaním budú ohrozené automatizáciou, zatiaľ čo pri vysokoškolákoch to bude len 5 % pozícií.

Čo  ak ale dnešné vysoké školy nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, aké by mali?

Samotné vysokoškolské vzdelanie musí byť relevantné pre trh práce, čo znamená v našom prípade jednak zaviesť kratšie programy, ktoré u nás absentujú a tiež urobiť vysokoškolské vzdelávanie relevantnejšie pre prax v zmysle poskytnutia zručností, ktoré sú na trhu práce potrebné. Musím povedať, že kvalita nie je iba problém vysokých škôl, ale aj stredných odborných škôl. Je tiež potrebné zvýšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce a zamerať sa na sofistikovanejšie zručnosti, ktoré nebudú v dohľadnej dobe nahradené strojmi. Zároveň je potrebné poskytnúť aj absolventom stredných odborných škôl viac akademických zručností – napríklad zvýšiť ich IT gramotnosť, pretože aj automechanik potrebuje počítač na opravu motora. Dôležité sú komunikačné zručnosti, lebo aj údržbár musí vedieť propagovať svoje služby, alebo ovládanie cudzích jazykov, ktoré sú stále dôležitejšie pre získanie práce. Na Slovensku je čoraz viac nadnárodných firiem a jazyky sú potrebné aj kvôli práci v zahraničí.

 

Ako sme na tom so vzdelanostnou úrovňou národa v porovnaní s inými EU krajinami?

Slovensko dlhodobo zaostáva v počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo všetkých vekových skupinách sledovaných OECD. V celkovej ekonomicky aktívnej populácii (25 – 64 rokov) máme 21% ľudí s vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo priemer OECD krajín je 36 %. V populácii mladých ľudí (25 – 34 rokov) je situácia o čosi lepšia, kde máme 31% ľudí s vysokoškolským diplomom, kým priemer v OECD je 42%. V najstaršej generácii (55 – 64 roční) má na Slovensku vysokoškolské vzdelanie len 13% populácie oproti 26% priemeru OECD.

 

Nie je dôležitejšie mať ďaleko kvalitnejšie nižšie úrovne vzdelávania, ktoré však budú dokonale nadväzovať na trh práce?

Podľa jednej z najväčších svetových personálnych agentúr ADECCO 6 z 10 mladých ľudí, ktorí nastúpia na trh práce v roku 2025 bude robiť prácu, ktorú dnes ani nepoznáme. Zároveň  podľa OECD zhruba 35 % zamestnaní, ktoré majú rutinný charakter, je v ohrození, že bude nahradené strojmi. Na každé miesto nahradené strojmi vznikne 5 servisných pozícií, kde sa bude vyžadovať flexibilita, kreativita, líderstvo a dobré komunikačné zručnosti (napr. doprava, stravovacie služby, wellness). Zároveň sa predpokladá, že v budúcnosti budú ľudia pracovať na krátkych projektoch namiesto pracovania v jednom zamestnaní. Čiže schopnosť učiť sa a flexibilnosť budú kľúčovými zručnosťami pre absolventov ako aj dobré interpersonálne zručnosti, ktoré stroje nenahradia. Samozrejme, aj schopnosť pracovať s počítačmi bude potrebná, keďže tie budú vykonávať značnú časť práce.

 

Aký je váš názor na spoplatnenie vysokých škôl pre všetkých študentov? Aký má tento krok dopad na sociálnu mobilitu v krajinách?

Treba povedať, že slovenské vysoké školy už sú spoplatnené. V minulom akademickom roku platilo školné 21 a pol tisíc študentov externého štúdia na verejných vysokých školách a 17 a pol tisíc študentov na súkromných vysokých škôl. Takmer 40 tisíc študentov, ktorí tvorili viac ako štvrtinu vysokoškolákov, si teda svoje štúdium hradilo. Pričom externí študenti nemajú prístup k takmer žiadnym sociálnym výhodám s výnimkou dotovanej pôžičky. Zároveň analýzy OECD ukazujú, že spoplatnenie štúdia nemá priamy vplyv na sociálnu mobilitu.

 

Vy ako expertný tím projektu TO DÁ ROZUM uvažujete o ďalšom spoplatňovaní vysokoškolského štúdia?

Spoplatňovanie vysokoškolského štúdia nie je sám o sebe cieľ, ale je to nástroj na zvýšenie financovania vysokých škôl. Ak hovoríme o  rozšírení školného na Slovensku, treba mať na pamäti, že vysokoškolský diplom znamená lepšie uplatnenie na trhu práce pre jeho absolventov i vyššie celoživotné príjmy.

 

Na niektorých prestížnych školách sa uplatňuje princíp, že vzdelávanie nemôže byť zadarmo pre žiadnu skupinu študentov a nikdy neponúkajú 100-percentné štipendiá, lebo tvrdia, že ak študent platí aspoň minimálnu čiastku školného, pristupuje k štúdiu ďaleko zodpovednejšie. Nestotožňujete sa s tým aj vy?

Toto sa na Slovensku nepotvrdilo. Reálne sa u nás školné platí už od polovice 90. rokov minulého storočia a to na externom štúdiu. S kvalitou externého štúdia boli a sú väčšie problémy ako s denným štúdium. Teda neplatí, že by si jeho študenti automaticky vyžadovali vyššiu kvalitu. Čo však môže byť prínosom pre kvalitu je, ak školné zvýši rozpočet vysokých škôl a tým budú mať školy možnosť zvýšiť svoju kvalitu. U nás sa to nestalo, keďže pokiaľ verejná vysoká škola vyberá školné (či už za externé štúdium alebo za nadštandardnú dĺžku štúdia), tak automaticky príde o štátnu dotáciu, čiže prínos pre ňu je nulový.

 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Prijímacie skúšky, To dá rozum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.