Články: Pre študentov
O projekte

 

Vášeň k fyzike ju z bratislavského gymnázia priviedla priamo na Oxford

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: DD
Vášeň k fyzike priviedla DOMINIKU ĎUROVČÍKOVÚ z bratislavského gymnázia priamo na Oxford. / Foto: DD

DOMINIKA ĎUROVČÍKOVÁ je absolventka medzinárodného IB programu (International Baccalaureate Diploma Programme) bratislavského Gymnázia Jura Hronca. Na medzinárodnej IB maturite v máji tohto roka sa svojimi výsledkami zaradila spomedzi 150-tisíc študentov stredných škôl zo 136 krajín medzi najlepších študentov sveta, kedy dosiahla takmer plný počet bodov. Dnes začína študovať na prestížnej Oxfordskej univerzite. Aká bola jej cesta na Oxford a čo by poradila dnešným školákom?

 

Nedávno si absolvovala na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave medzinárodnú maturitu a získala IB diplom. Bolo toto 2-ročné štúdium v angličtine ťažké?

Určite áno, hlavne maturitný ročník. Vtedy bolo treba odovzdať veľa písomných maturitných prác, priebežne zvládnuť ústne skúšky z niektorých predmetov, vyplniť prihlášky na univerzity a popritom všetkom sa ešte pripravovať na záverečné májové skúšky. Level náročnosti samotného učiva bol celkovo pomerne vysoký, no veľkú časť zohrávala práve psychika človeka v situáciách, kedy sa povinnosti nakopili (čo sa stávalo počas maturitného ročníka celkom často). Ak si však človek nájde určitý systém, dokáže si veci organizovať a verí si, tak sa to dá zvládnuť. Dôležité je, nezabúdať aj relaxovať a čistiť si myseľ. To je podľa mňa v programe ako je IB to najdôležitejšie.

 

Aká bola táto maturita? Myslíš, že je to náročnejšie alebo porovnateľné s našou maturitou?

Maturita bola predovšetkým oveľa komplikovanejšia, čo ju v istom zmysle robí aj spravodlivejšou. Už len fakt, že vaša maturitná známka nezávisí len od jedného dňa, znamená veľa. Z každého predmetu sme museli odovzdať v priebehu dvoch rokov jednu rozsiahlu písomnú prácu, v prípade jazykov sa robia ešte dve ústne skúšky a potom v máji sme z každého predmetu robili 2 až 3 testy – čiže napríklad moje záverečné skúšky trvali tri týždne. Naviac, maturita sa hodnotí externe po celom svete s tým, že opravujúci nepoznajú vaše meno. Ste iba číslo. V porovnaní so slovenskou maturitou IB maturitu vnímam jednak ako náročnejšiu, ale hlavne ako spravodlivejšiu.

 

Ako si v nej dopadla ty v porovnaní s ostatnými? Vieš k tomu nejaké štatistiky?

Ja som dosiahla celkovo 42 zo 45 bodov, čo je výsledok, s ktorým som spokojná napriek tomu, že skóre mohlo byť ešte lepšie. Čo sa týka štatistík, tak konkrétne údaje neviem, ale spravidla veľmi málo ľudí na svete ročne dosiahne plný počet.

 

Bolo toto štúdium dobrým krokom? Ako ho hodnotíš s odstupom času?

Bez preháňania môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Už teraz vnímam, že mi to dalo do života neskutočne veľa a ako človeka ma to posunulo na míle dopredu. IB vám v istom zmysle zmení pohľad na svet. Po prvé, štruktúra samotného programu a učivo, ktoré sa za tie dva roky naučíte, vás posunie akademicky a častokrát vás prinúti opustiť svoju zónu komfortu. Tým sa naučíte predovšetkým rozmýšľať, používať svoj vlastný zdravý úsudok a byť samostatní, ale zároveň sa tiež naučíte, že požiadať o pomoc nie je žiadna zbabelosť. Práve naopak, pýtaním sa a konzultovaním svojich myšlienok človek spoznáva nové uhly pohľadu a nové spôsoby rozmýšľania, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj človeka. Nie menej dôležitou stránkou IB sú však ľudia, ktorými sa tam obklopíte. Učitelia sú ľudia, tak ako vy, ktorých učenie baví a sú plne odhodlaní vás podporovať počas celých dvoch rokov, avšak aj tak iniciatíva musí vychádzať z vás samotných. Spolužiaci, tí sú kapitola sama o sebe. Každý z nich je z iného kúta Slovenska (niektorí dokonca aj sveta), každý má nadšenie pre niečo iné, každý je niečím výnimočný a od každého sa viete niečo iné naučiť. Či potrebujete vysvetliť učivo, v ktorom máte medzery, alebo sa porozprávať o tom, čo vás trápi, medzi spolužiakmi vždy nájdete niekoho, na koho sa môžete pokojne obrátiť. Ich aktivity a rôzne pohľady na svet vám tiež rozšíria obzory a ukážu, že aj stredoškoláci vedia robiť veľké a hlavne hodnotné veci. Uvedomíte si, že takmer nič nie je nedosiahnuteľné.

 

Prečo si sa rozhodla pre medzinárodnú maturitu ty?

Veľa ľudí je toho názoru, že medzinárodná maturita je vašou vstupenkou na zahraničné univerzity, no nie je to celkom tak. Nie je pravda, že univerzity uprednostňujú IB študentov pred ostatnými len preto, že ich maturita je medzinárodná. Ten prívlastok znie síce super, ale skôr je to o tom, aký level prípravy na to samotné univerzitné štúdium vám ktorá maturita poskytne. Medzinárodná maturita je teda určite viac prispôsobená štandardom zahraničných univerzít, no to neznamená, že je to strata času pre tých, ktorí sa nakoniec rozhodnú zostať doma. To, čo vás IB naučí sa vám zíde aj v bežnom živote, ktorý nekončí vaším nástupom na univerzitu. Tak to beriem ja, pričom moje rozhodnutie pre túto maturitu pramenilo práve z toho, že som sa chcela akademicky a aj osobnostne posunúť niekam ďalej, nad rámec bežnej slovenskej strednej školy.

 

Od kedy si inklinovala k matematike a fyzike? Pre dievča to nie je úplne typické zameranie. Ako si si k tomu našla cestu?

Sama neviem, kedy presne to začalo. Matematika ma bavila už od samého začiatku a záujem o fyziku nejako prišiel časom. Jediné, čo viem povedať, je, že už ako malú ma zaujímalo ako veci okolo mňa fungujú, ako jedna vec logicky nadväzuje na druhú. Fyzika je koniec-koncov presne o tomto – vysvetľovanie toho, aké pravidlá riadia svet okolo nás a ako na základe nich vieme predpovedať, čo sa stane a prečo. Páči sa mi práve ten princíp, že zo základných, v istom zmysle aj jednoduchých, pravidiel si viete odvodiť správanie komplexných situácii.

 

Veľa si sa učievala?

Ak som sa učila veľa, tak to bolo preto, že som chcela a nie preto, že by som musela. Tento prípad sa samozrejme týka vecí, ktoré ma bavili. A netýka sa to vôbec len učenia sa do školy. Ľudia si často „učenie sa“ mylne spájajú výhradne so školou a zabúdajú, že človek sa môže učiť aj mimo školy – a to sa vlastne stáva veľmi často. Áno, vedela som stráviť dlhé hodiny za knihami, ale iba ak ma učivo bavilo. Neučila som sa kvôli známkam v škole, ale kvôli sebe a svojmu vlastnému potešeniu. Školské učivo bolo akýsi základ, od ktorého som sa vedela odraziť, ak som chcela o danej téme zistiť viac, nezávisle od toho, či niečo bude na teste alebo nie. Na IB som sa snažila uplatňovať tento prístup aj čo sa týka ostatných predmetov – akonáhle si vybudujete záujem o hocičo, čo sa máte učiť, hneď to ide lepšie a ešte k tomu vás to aj baví.

 

Obklopila si sa ľuďmi, ktorí by sa venovali týmto oblastiam aj mimo školy? Napr. súťaže, olympiády, tábory, ...?

Toto môže znieť trochu prekvapujúco, ale väčšina mojich blízkych kamarátov nemá nejaký zvláštny vzťah k fyzike. Rada sa s ľuďmi rozprávam o veciach, ktoré nesúvisia s fyzikou, pričom keď ste obklopení ľuďmi s rôznymi záujmami, tak sa často aj počas každodennej konverzácie podozvedáte kopu zaujímavých vecí, ktoré by ste inak vzhľadom na vaše záujmy pravdepodobne nezistili. Napriek tomu je super mať niekoho s podobnými záujmami ako vy, s kým môžete z času na čas viezť konverzácie týkajúce sa vášho odboru a kto vám vie poradiť alebo vás dobre nasmerovať, ak to potrebujete. Na druhú stranu, súťaže a olympiády som síce robila počas osemročného gymnázia, no nikdy som sa nejak nezačlenila do komunity ľudí, ktorých všetkých zaujíma matematika a fyzika.

 

Podporovala ťa rodina ísť týmto smerom?

Od nich som dostávala a stále dostávam obrovskú podporu, čo si veľmi vážim. Netýka sa to však len špecificky fyziky, nebol to ten prípad, kedy je dieťa odmalička vedené rodičmi k jednému jedinému odboru. Vedia, že som si našla niečo, čo ma baví a napĺňa, vidia v tom zmysel a to ma neskutočne teší.

 

Prijali ťa na Oxford, kde si práve nastúpila do prvého ročníka. Čo presne tu budeš študovať?

Je to štvorročný kurz fyziky, ktorý končí rovno masterským titulom. Teraz v prvom ročníku máme v podstate fyziku a veľa matematiky, praktické cvičenia a aj základy programovania. V neskorších rokoch však postupne pribudne viac voliteľných predmetov, ktoré nám umožnia sa viac zamerať na špecifickú oblasť fyziky, pričom vo štvrtom ročníku máme na výber z viacerých tém na výskumný projekt. Štvrtý ročník sa potom prakticky celý venujete danému projektu.

 

Foto: DD

 

Ako sa dá dostať na takú prestížnu školu ako je Oxford?

Najdôležitejší je určite úprimný záujem o nejaký odbor. Ak vás niečo naozaj zaujíma, tak máte potenciál v tom byť fakt dobrí a dotiahnuť to ďaleko napriek prekážkam, ktoré stoja v ceste. Chce to tiež veľa trpezlivosti a nervov, hlavne pri písaní tzv. personal statement-u (v podstate je to motivačný list), ktorý na univerzity v Británii posielate. Univerzity ako Oxford vyžadujú tiež písomné testy (ja som robila jeden z matematiky a fyziky), na základe ktorých vás môžu pozvať na interview. Tam je dôležitá schopnosť komunikovať svoje myšlienky jasne, logicky a samozrejme v angličtine a vedieť rozmýšľať aj v neznámych situáciách. Potom je to už aj o šťastí, výsledok prijímacieho pohovoru nikdy neviete predpovedať. A výsledok maturity už vonkoncom nie. Treba si jednoducho veriť, že to viete dokázať, no zároveň musíte počítať aj s možnosťou, že to nevyjde. Najdôležitejšie je nestratiť v celom tom zdĺhavom a namáhavom procese motiváciu, dôvod prečo to vlastne všetko robíte a prečo sa o to snažíte. Je to byť dosť ťažké, ale stojí to za to.

 

Ako si vedela, čo napísať do motivačného listu? Je to vraj jedna z najdôležitejších vecí v rámci posudzovania uchádzačov. Prečo vlastne?

Úprimne, na začiatku to nikto nevie. Písanie motivačného listu je zdĺhavý proces, počas ktorého si len postupne uvedomíte, o čom to presne má byť a ako najlepšie zoranizovať svoje myšlienky. Mne určite pomohli konzultácie so študentami, ktorí si tým už prešli a vedeli pomôcť. V podstate treba odpovedať primárne na otázky – prečo chcete študovať daný obor a prečo by si mala univerzita vybrať práve vás. Treba ukázať hlavne cieľavedomosť a podložiť svoje odpovede vašimi konkrétnymi skúsenosťami. Dôležitosť sa tomu právom pripisuje kvôli tomu, lebo práve prostredníctvom tohto textu o vás na univerzite získajú prvý ucelený dojem, čo je veľmi dôležitý bod vrámci celého prijímacieho procesu. Ak sa nepodarí tento krok, tak už často druhú šancu na vylepšenie svojho obrazu (napríklad prostredníctvom interview) už nedostanete.

 

Má v rámci IB štúdia veľký priestor aj písanie esejí? Pripravovali ste sa na to v škole?

Áno, veľmi veľký. Dokonca aj na predmetoch, ako je matematika a fyzika, kde sa eseje na bežnej báze v škole nepíšu, musíte odovzdať jednu písomnú maturitnú prácu. Nie je to síce esej v pravom slova zmysle, ale každopádne pri písaní uplatníte svoje znalosti o tom, ako vytvoriť argument a urobiť logické závery vhodné pre daný predmet. V prípade predmetov ako je napríklad história alebo psychológia sa však eseje píšu veľmi často a slúžia ako hlavný dôkaz toho, že ste učivu porozumeli natoľko, že dokážete kriticky rozmýšľať nad faktami, ktoré viete a tiež že viete spraviť zdravý úsudok ohľadom dôveryhodnosti faktov a zdrojov, odkiaľ ich máte. V jednej alebo druhej forme, IB je od základov postavené na princípoch, ktoré vás nútia myslieť. Dva roky intenzívneho myslenia a organizovania svojich myšlienok na papier vás skutočne veľa do života naučia.

 

Sú na Oxforde viacerí Slováci v prvom ročníku? Poznáte sa?

Áno, práve pred pár dňami sme mali celouniverzitné stretnutie s ostatnými Čechmi a Slovákmi, ktorí tu momentálne študujú (alebo už doštudovali). Spoznala som tam, samozrejme, aj ostatných prvákov. Je nás tu tento rok pomerne veľa – dokonca na fyziku sme rovno traja.

 

Čo by si poradila dievčatám, aby sa tejto oblasti nevzdávali, ak im ide fyzika?

Nebojte sa dať najavo svoj záujem napriek tomu, že ľudia, špeciálne teenageri, na fyziku reagujú negatívne. Nebojte sa byť tým človekom, ktorý po hodine fyziky povie, že to bolo zaujímavé, aj keď sa všetci okolo vás na ňu sťažujú. Tiež sa nebojte toho stereotypu, ktorý o dievčatách so záujmom o fyziku a matematiku koluje v našej spoločnosti. Nie, nemusíte byť tie nudné, osamelé a príliš inteligentné dievčatá pre normálnu konverzáciu, o ktorých sa v súvislosti s týmito vednými obormi rozpráva. Veľa čítajte, posúvajte level svojich vedomostí vyššie a vyššie a nebuďte demotivované, ak sa vám niečo bude zdať na prvý pohľad moc ťažké a nezvládnuteľné. Človek sa len vytrvalosťou dokáže naučiť chápať ťažšie a ťažšie veci. Buďte trpezlivé. Čo je ale asi najviac dôležité, snažte sa ukázať čaro fyziky ľuďom okolo vás, snažte sa ľuďom priblížiť, prečo vás fyzika tak zaujíma, čo presne vám na tom obore príde tak skvelé. Ľudia si neuvedomujú, aká krása sa skrýva za tým, ako svet okolo nás funguje. A to je veľká škoda.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Matematika, IB diplomový program | Medzinárodná maturita, IB program
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.