Články: Pre študentov
O projekte

 

Ján Machaj: Bez zmeny práce s učiteľmi v školstve nezmeníme nič

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Ján Machaj si myslí, že by sme sa mali zahraničnými pozitívnymi skúsenosťami inšpirovať. Najväčší podiel má podľa neho na úspechu fínskeho školstva práve práca s pedagógmi, ich motivácia a podpora. / Foto: Zuzana Gránska

24.5.2016 |

Ján Machaj je riaditeľom neziskovej organizácie EDULAB. Tvoria ju súčasní i bývalí pedagógovia z rôznych stupňov škôl a aprobácií. Keďže sú presvedčení, že vzdelávanie je jednou z najdôležitejších služieb občanom, neustále prinášajú v tomto sektore  inovácie. Medzi najväčšie projekty EDULAB-u patrí napríklad Škola na dotyk, kde prepojili školy, univerzity, vybavili učebne dotykovými technológiami a preškolili viac ako 3000 pedagógov. Práve spúšťajú nový projekt – Moja prvá škola, ktorý je určený pre 1. stupeň ZŠ.

 

Nedávno ste zverejnili informáciu o tom, že ste nadviazali spoluprácu s fínskou univerzitou v OULU za „účelom transferu inovácií na Slovensko.“ O čo presne ide?

Fíni sú úspešní v tom, v čom doma zaostávame – dokážu inovácie efektívne zavádzať do škôl. Nové nápady, reformy a systémové zmeny neostávajú na papieri, ale dostávajú sa aj na miesto určenia – do tried k žiakom. Najväčší podiel má podľa mňa na tom práca s pedagógmi, ich motivácia a podpora. Práve v tejto oblasti by sme chceli spolupracovať. Teda ide o kontinuálne vzdelávanie súčasných pedagógov a prípravu tých budúcich. Samozrejme nie prostredníctvom teoretických a od reality odtrhnutých školení, ale inak – ich osobným rozvojom a vyššou motiváciou.

 

Ako ste sa dostali k tejto myšlienke?

Sme pedagógovia z praxe a veľmi dobre vieme, že učiteľom sa nedarí do praxe prenášať to, čo sa naučia vo formálnom vzdelávacom procese. Učiteľ je v škole odkázaný sám na seba, nepracuje v tíme s ostatnými kolegami, nedostáva motivujúcu spätnú väzbu. Práve sem mieri naša spolupráca s fínskymi partnermi. Chceme vytvoriť taký model práce učiteľov, kde inovácie budú súčasťou ich tímovej a kreatívnej práce, nie reformou „zvonka“.

 

Čo vás ešte na fínskom školstve zaujalo?

Vieme, že Fínsky vzdelávací systém je celkovo veľmi úspešný. Fíni dokázali z učiteľstva atraktívne povolanie, dokážu učiť viac individuálne pre potreby konkrétneho žiaka a celkovo sa orientujú na samotný proces učenia, nie na výsledok. Inovatívni sú aj v oblasti vysokého školstva. Napríklad v Oulu sa dokázali rýchlo prispôsobiť novej situácii na trhu práce. Keď existovala Nokia, školy pre ňu vychovávali expertov so zručnosťami, ktoré v tejto fabrike, resp. v tomto priemysle potrebovali. Jedného dňa však Nokia skončila a bol koniec. Fíni však rýchlo pochopili, že ak chcú prežiť, musia začať vychovávať študentov, ktorí sa dokážu adaptovať v akejkoľvek firme. Školy na to rýchlo reagovali. Povedali si: „Nebudeme vychovávať študentov pre konkrétne pozície, ale zameriame sa na to, akú sadu zručností by mal mať.“ Vyšlo im z toho, že najlepšie bude človek pripravený, ak bude pripravený na inovatívne podnikanie.

 

Čo to presne znamená „inovatívne podnikanie“?

To znamená, že tá škola ho ešte počas štúdia pripravuje na to, aby študent po škole vkĺzol hneď do firmy, ideálne do svojho podnikania, ktoré si ešte počas školy založil. Ich inovácia bola oddelenie toho formálneho vzdelávania od tej praxe a tú prax podnikateľskú úplne včlenili do svojho kurikula. Študenti sa teda pripravujú úplne odlišným spôsobom. Len 20 alebo 30 percent sa venujú títo študenti teórii a zvyšok praxi. Fíni si myslia, že sa tou praxou naučia viac ako pri teoretických hodinách v škole. Tie, samozrejme, nemožno úplne vylúčiť, ale postačuje im ich ďaleko menej. Ten hlavný princíp, že viac sa naučíme vlastnou činnosťou realizovaním spoločného cieľa, je veľmi silný a zaujímavý pre každý stupeň vzdelávania.

Vytvoriť systém, ktorý sa dokáže flexibilne prispôsobiť dopytu a inováciám, je veľmi dôležitý.

 

Znamená to, že si každý študent už počas školy vyskúša podnikanie?

Áno. Škola mu poskytne priestor, vlastných expertov a možnosť získať skúsenosti, aby mohol ísť už po škole podnikať. Pritom nie je dôležité, ako to celé počas školy dopadne. Dôležité je, že za ten svoj prvý pokus bude mať toľko negatívnych i pozitívnych skúseností, že minimálne ten jeho ďalší pokus už bude úspešnejší a možno nepríde kvôli svojej neskúsenosti o množstvo času či o peniaze.

Mladý človek je motivovaný, chce pracovať, zarobiť peniaze, chce byť úspešný a má nápady. Tieto školy mu to umožňujú robiť. Zaujímavé je, že tu napríklad aj mesto a univerzita majú veľmi lacné kancelárie, kde môžu potom títo absolventi školy začať. Mesto si samé uvedomuje, že potrebuje ľudí, ktorí nie sú odtrhnutí od toho reálneho sveta, ale naopak – vzdelaní a použiteľní.

 

Ako to presne vyzerá na vašej partnerskej univerzite v OULU?

Tu konkrétne majú 3 typy startupových inkubátorov. Jeden sa venuje zdravotníckym inováciám, lebo tu majú nemocnice, ktoré sú priamo napojené na univerzity, druhý je zameraný na herný priemysel ( vyvíjanie počítačových hier a aplikácií) a tretím sú edukačné technológie ako biznis. Tá posledná časť nás zaujímala najviac.

 

Čomu sa venujú v tomto „technologickom edukačnom inkubátore“?

Zameriavajú sa na vývoj vzdelávacích aplikácií, portálov a budúci učitelia spolu s inými profesiami vytárajú niečo, čo by mohlo na trhu v tomto segmente obstáť.  Jeden tím študentov napríklad navrhol hru pre mobilné zariadenia  pre výučbu hudobnej výchovy. Študenti učiteľstva vypracovali metodiku, dizajnéri pripravili user interface a programátori vytvorili aplikáciu. Členovia tímu zažili tvorbu produktu od prvotnej idey až po realizáciu a obchodný plán a to sú pre ich budúce podnikanie kľúčové skúsenosti.

 

Pri vašej spolupráci s fínskou univerzitou ste uviedli, že „Cieľové oblasti sú: vzdelávanie budúcich učiteľov, kontinuálne vzdelávanie pedagógov a inovatívne metódy výučby.“ Aké sú konkrétne ciele? Čo by malo byť výstupom tejto spolupráce v praxi?

Už viac ako rok overujeme model podpory práce pedagóga formou konzultácií a mentoringu v kombinácii s workshopmi. Vieme, že Fíni majú v tomto smere bohaté skúsenosti a môžu nás nasmerovať a inšpirovať. Chceme, aby sa takýto mentoring dostal do viacerých škôl a mohli ho využívať učitelia po celom Slovensku. O konkrétnej spolupráci však rokujeme.

 

Nerobil štát v minulosti vo svojej vlastnej réžii projekt, ktorý by sa venoval získavaniu poznatkov o fínskom školstve a podobnej spolupráci?

Pokiaľ viem, tak bol každý minister školstva na návšteve vo Fínsku, ale myslím si že žiadny tím nebol poverený pokračovať v nejakých skúsenostiach z ich školstva. Nenasledovali za tým žiadne navonok viditeľné aktivity. Pravdepodobne má ministerstvo školstva zmapované, ako to vo fínskom vzdelávaní funguje, druhá vec je to, koľko z „fínskej“ inšpirácie sa podarí implementovať aj u nás. Myslím si, že inšpirácia zo zahraničia je jedna z ciest, ako posunúť naše školstvo ďalej.

 

Financuje realizáciu tohto projektu nejakou formou aj štát? Bude Vás podporovať pri implementácii vašich poznatkov na Slovensku?

S ministerstvom nemáme žiadnu spoluprácu, ani nie sme financovaní zo štátneho rozpočtu či eurofondov. Samozrejme sa niečo také v budúcnosti vylúčiť nedá. Sloboda, ktorú takto máme, nám dnes dáva obrovské možnosti. Ale uvedomujeme si, že ak chceme nejaké zmeny v systéme presadiť, bez spolupráce to asi nepôjde. Naším cieľom je prispieť k tomu, aby sa naše školstvo niekam posunulo.

 

Ako by malo budúce vzdelávanie učiteľov vyzerať?

Momentálne robíme overovanie v regióne Orava. Začalo v septembri tohto školského roka, práve teraz z toho píšeme výslednú správu. Tam sme získali určité know-how, ako by asi mala vyzerať alternatíva k súčasnému vzdelávaniu učiteľov. Stojí to na v biznise známom modeli 10-20-70, tzn. 10 percent formálne vzdelávanie, 20 percent mentorské a 70 percent neformálne vzdelávanie v praxi, teda na vlastnej skúsenosti. U nás je dnes ťažisko na formálnom vzdelávaní. Myslíme si, že ak učiteľov zavrieme do jednej miestnosti a niečo im odprezentujeme, tak že sa to objaví reálne v triedach. To nie je pravda. Ten transfer zo školení je veľmi malý.

 

Prečo je to tak?

Aj keď ich to zaujalo, je tam strašne veľa bariér. Od strachu zo zlyhania, technologické zabezpečenie školy až po málo času. To všetko komplikuje zavádzanie inovácií na školy.

 

Ako presne bude vaša spolupráca s Fínmi prebiehať?

Tím Edulabu pôjde do Fínska a tam budeme vzdelávaní práve v tej individuálnej práci  s učiteľom a vo vzdelávaní budúcich učiteľov. Možno prídu aj fínski experti k nám. To memorandum nešpecifikuje veci presne. Ide o snahu o budúcu spoluprácu v tomto smere.

 

Dnešný učiteľ by mal vynikať inými kvalitami v porovnaní s minulosťou. Ako by mal podľa Vás vyzerať ideálny učiteľ 21. storočia?

Dnešný učiteľ, ale aj verejnosť, by si mali uvedomiť, že jeho rola sa zmenila oproti minulosti. Učiteľ už nie je jediným zdrojom poznania. Tých je už dnes k dispozícii veľa. Učiteľ je dnes manažérom procesu vzdelávania žiaka. Musí ho dokázať naučiť rozlišovať podstatné od nepodstatného, ako sa má učiť, ako má pracovať v tíme a pod. Samozrejme to všetko s cieľmi, ktoré má na danom predmete. Jeho úloha je pomôcť žiakovi, aby sa sám niečo dokázal naučiť. To musíme reflektovať aj v príprave budúcich učiteľov.

 

Foto: Z.Gránska/EW

 

Myslíte si, že zmena vzdelávania učiteľov stačí, aby sa zmenili naše školy?

Zmena vzdelávania učiteľov určite nestačí. Mladý učiteľ sa nefungujúcemu systému prispôsobí. Zmeny sú potrebné paralelne na viacerých úrovniach. Musíme si uvedomiť, že učiteľ je pre školu tým, čo lekár pre nemocnicu, manažér pre firmu. Kvalita nevzniká sama od seba. S učiteľmi je treba pracovať kontinuálne a hlavne im treba pripraviť také podmienky, aby nepremýšľali o odchode zo škôl a mali silnú vnútornú motiváciu robiť svoju prácu čo najlepšie a neupadali do stereotypu. V strede pozornosti vzdelávania je samozrejme žiak. Ale v strede pozornosti školstva ako takého musí byť učiteľ.  Bez zmeny práce s učiteľmi v školstve nezmeníme nič.

 

Čo si myslíte o výbere študentov na pedagogické školy vo Fínsku a u nás? Vo Fínsku je prijatý len každý desiaty uchádzač, u nás takmer každý.

Myslím si, že je jedno, koľko ľudí príde vyštudovať učiteľstvo, veď na tom nie je nič zlé, ak budú pracovať aj v inom odbore. Podstatné je skôr, aby sa mladí ľudia, ktorí majú potenciál stať sa dobrými učiteľmi, nimi aj stali. Musíme na školách vytvoriť také podmienky, aby na školách chceli zostať.

 

Ako vnímate ako manažér a zároveň bývalý učiteľ platové ohodnotenie slovenských učiteľov?

Plat neznamená automatické zvýšenie kvality práce učiteľa. Môže to však možno pomôcť, aby sa ľudia s veľkým potenciálom skutočne učiteľmi stali. Aby školstvo bolo schopné reálnej premeny a vlastnej kreativity, na to sa musí toho zmeniť viac, nielen platy.

 

Ako by malo slovenské školstvo po reálnej reforme školstva vyzerať?

Ideálne školstvo je také, ktoré netreba reformovať, ale dokáže sa inovovať samé zvnútra. Školy a učitelia sa musia kontinuálne meniť, prispôsobovať, zlepšovať vďaka svojej vlastnej aktivite.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Lepšie školstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.