Pre deti sme ako rodičia stredom vesmíru. Aj keď sa nám to možno niekedy nezdá, lipnú na každom našom slove, pohľade či geste. Keď urobia z ich pohľadu niečo veľké a vydarí sa im to skvele, ale i vtedy, ak niečo nevyjde úplne podľa ich predstáv. Naše reakcie v nich pozitívne či negatívne pocity utvrdia. Čo ak sa však ako rodičia neprejavujeme dostatočne? Aký signál deťom vysielame?
KidsHealth.org realizovala anketu, ktorá mala hlbšie preskúmať vzťahy rodičov a ich detí. Otázky boli v ankete adresované 8 tisíc deťom vo veku 8 – 14 rokov a jednou z otázok, na ktorej odpovede boli výskumníci zvedaví, bola: „Sú tvoji rodičia na teba hrdí?“
Na tieto isté otázky sa zároveň pýtali aj viac ako 900 rodičov vrátane otázky: „Ste na svoje dieťa hrdí?“ Tieto dve otázky mali asi najbolestnejší výsledok z celej ankety.
Zistili, že je mnoho detí, ktoré si mylne myslia, že ich rodičia nie sú na ne hrdí. Až 82 percent rodičov povedalo, že sa cítia hrdí na svoje deti, no len 69 percent detí povedalo, že sú ich rodičia na ne hrdí. Nie je nič prekvapujúce, že bol tento rozdiel väčší u starších detí ako u mladších. Zatiaľ, čo 78 percent rodičov povedalo, že sú hrdí na svoje 12 – 14-ročné deti, iba 58 percent detí v tomto veku verilo, že sú ich rodičia na ne hrdí.
Výsledky ankety jasne ukázali, že väčšina rodičov je na svoje deti hrdá. Jedna vec je však hrdosť cítiť a druhá ju deťom v bežnom živote preukazovať. Ak sa rodičia cítia hrdí na svoje deti a tie o tom vedia, ich vzťah je omnoho silnejší. Anketa ukázala, že 91 percent detí, ktoré cítili hrdosť svojich rodičov tiež povedali, že sú si s rodičmi „blízki“ alebo „veľmi blízki.“ Naopak u detí, ktoré cítili zo svojich rodičov opak, sa táto „blízkosť“ drasticky znížila iba na 24 percent.
D’Arcy Lyness, Ph.D. editorka KidsHealth.org vyzvala rodičov na vyvážený prístup.
Deti žijú preto, aby nás robili hrdými rodičmi. To je ich motivácia robiť dobré veci.
Zároveň však upozorňuje, že by sme nemali váhať upozorňovať deti ani na chyby. „Musíte byť spravodliví a pravdiví a pomáhať im vysporiadavať sa s realitou,“ upozorňuje. „Niekedy budú i zlyhávať.“
Rodičia môžu chrániť ich pozitívny a silný vzťah s deťmi aj vďaka týmto krokom, ktoré budujú vo vzťahu veľmi potrebnú blízkosť:
1) Verte vo svoje deti a očakávajte od nich dobré veci.
Povzbudzujte ich v ich silných stránkach a stojte pri nich, keď majú pocit, že sa chcú vzdať.
2) Chváľte ich pravdivo za skutočné úspechy.
Chváľte deti za špecifické veci a iba vtedy, ak si to naozaj zaslúžia. Oceňte vždy ich veľkú snahu a prácu dosiahnuť úspech, aj napriek tomu, že sa niečo nepodarí. Snaha a bojovnosť je pre nich veľmi dôležitá.
3) Buďte tu pre svoje deti v dobrých i zlých chvíľach.
Je prirodzené byť pri deťoch práve vtedy, ak zažívajú aj tie zlé momenty svojho života. Povzbuďte ich vtedy s nejakými pozitívnymi spomienkami, príkladmi, aby vedeli, že „slnko o chvíľu opäť vyjde.“
4) Hádajte sa menej a nájdite lepšie cesty, ako prekonať hádky.
Vynechajte autoritársky spôsob správania a hnev z vašej spoločnej konverzácie. Nekričte. Buďte príkladom, a to aj vtedy, ak vás ovládne hnev, pokračujte v diskusii.
5) Zabávajte sa spolu.
Vytvárajte si pozitívne a zábavné spoločné spomienky. Deti vyrastú veľmi rýchlo a tento čas nikdy nevrátite späť. Smiech a radosť sú veci, ktoré vás navždy budú spájať.
