Ako vychovávajú deti Nemci

Nemci vôbec nie sú prísni rodičia. Najntenzívnejšie v ich výchove cítiť podporu nezávislosti detí a dôveru voči nim.
Nemci vôbec nie sú prísni rodičia. Najntenzívnejšie v ich výchove cítiť podporu nezávislosti detí a dôveru voči nim. / Foto: Pexels

V každej kultúre je čosi jedinečné. Určité veci sú silnejšie, iné menej výraznejšie alebo neexistujú vôbec. Nemci sú vo svete známi svojou presnosťou a organizovanosťou. Ale ako vychovávajú svoje deti? O tom už vieme menej. Američanka Sara Zaske sa presťahovala do Berlína a napísala o ich výchove vo svojom blogu zopár postrehov.

Čo ju hneď v úvode veľmi prekvapilo bolo, že Nemci vôbec neboli prísni rodičia. Žiadny „Achtung!“ sa päť krát za minútu nekonal. Práve naopak. Boli veľmi milí. Najvýraznejšia na ich výchove bola prekvapivo podpora nezávislosti detí a dôvera voči nim.

 

Tu je zopár zaujímavých vecí, s ktorými sa pri výchove nemeckých detí môžete stretnúť:

 

1)  Nechávajú chodiť svoje deti takmer všade samé.

Väčšina malých detí chodí do školy alebo v okolí svojho domova bez sprievodu rodičov. Niektoré deti dokonca cestujú samé metrom. Mnohí si to pri dnešnej cestnej premávke nevieme ani predstaviť. Všetko je však o disciplinovanosti vodičov. My tým našim veľmi neveríme. A hoci sa aj nemeckí rodičia boja o bezpečnosť svojich detí, sústredia sa na to, aby deti boli samostatné, dokázali sa dopraviť kam potrebujú a nie na únosy detí.

Podľa Dominiky Makowitz, lekárky pôvodom zo Slovenska žijúcej 12 rokov v Nemecku, sú všade na vysoko frekventovaných prechodoch tzv. vodiči, ktorí sprevádzajú a chránia deti na prechodoch. Používajú na to podobný výstražný terčík ako učiteľky, ktoré vodia svoje triedy detí. Navyše je takmer všade okolo škôl obmedzená rýchlosť na 30 km/hod. a spomaľovače. Vodiči sú však aj bez toho voči deťom na cestách mimoriadne vnímaví. Možno aj to zlepšuje ich pohľad na bezpečnosť na cestách v súvislosti s malými deťmi.

 

2) Povzbudzujú svoje deti, aby sa hrali s ohňom.

Povzbudzujú svoje deti k odvahe skúšať aj nebezpečné veci. Dokonca na základnej škole sa môžete stretnúť s tým, že experimentujú s ohňom. Deti sú pri projekte z toho nadšené. Ale čo bezpečnosť? V mnohých krajinách do riskantných vecí tohto typu učitelia, ani rodičia, radšej nejdú. Ak ste ako prisťahovalec, možno bude vaše dieťa v triede na základnej škole jediné, ktoré nemôže samostatne odpaľovať na Silvestra ohňostroj. Aj tu sa prejavuje to, ako veľmi Nemci deťom dôverujú.

 

3) Oslavujú začiatok školy.

Tri najväčšie životné udalosti sú podľa nich Einschulung ( začiatok základnej školy), Jugendweihe (keď sa stanete malým dospelým) a svadba.

V Berlíne je Einschulung veľká oslava v škole. Koná sa dokonca v sobotu a deti v ten deň dostávajú Zuckertute – veľký kornútok, v ktorom nájdete všetko od ceruziek, hodiniek až po sladkosti. Potom sa koná ďalšia párty, na ktorú sú pozvaní rodičia a rodina. Einschulung je niečo, na čo sa tu deti skutočne celý čas tešia. Symbolizuje veľkú životnú zmenu a nadšenie po vzdelávaní.

 

 

 

Jugendweihe sa koná, keď dovŕši dieťa 14 rokov. Rovnako zahŕňa podobnú oslavu, dary a je symbolom ďalšieho životného štádia.

 

4) Berú deti na vzduch každý deň.

Nemci hovoria: „Neexistuje zlé počasie, iba nevhodné oblečenie.“ Toto motto je súčasťou materských škôl, ale i základných škôl. Bez ohľadu na to, ako škaredo je, nemecké ihriská či parky sú plné detí s rodičmi.

 

Dominika Makowitz žije v Nemecku už 12 rokov a taktiež si spomína na viaceré rozdiely či zaujímavosti v nemeckej kultúre.

 

5) Cudzincov berú automaticky medzi seba.

Nepozerajú sa na vás ako na cudzinca ako na problém. Sú nám naozaj otvorení a nápomocní, aby sme sa v krajine integrovali. Vidieť to v škole i v práci.

 

6) Rodičia sa o život v škole naozaj zaujímajú.

Rodičia sú v školskom živote veľmi angažovaní. Zúčastňujú sa pri organizácii rôznych podujatí na pôde školy, no i mimo nej. Vedia o jej fungovaní, pozitívach i problémoch.

 

7) Nemajú školské družiny.

Dominika Makowitz hovorí, že ju prekvapilo, že v Nemecku nemajú takú organizáciu školských klubov, ako je tomu napr. na Slovensku. Mamy často obmedzujú svoju prácu na 50% úväzky, aby mohli byť s deťmi po škole doma.

 

8) Nemky sa do práce neponáhľajú.

Nemecké ženy zostávajú, ak si to môžu dovoliť, podobne ako na Slovensku, doma s dieťaťom aj 3 roky. Prípadne po roku začnú robiť na 20 – 50% úväzok. Aj keď tu ešte stále vidno rozdiely medzi západným a východným Nemeckom. Vo východnom Nemecku ženy začínajú pracovať na plný úväzok často už po roku.

 

9) Nemci technológie u detí limitujú.

Prevažná väčšina sa pozerá na používanie tabletov, mobilov u detí dosť kriticky. Deti sa na nich môžu zväčša hrávať len počas víkendov iba pár hodín.

 

10) Ak dovŕšia 18 rokov, deti od rodičov odchádzajú.

Tým, že vedú rodičia svoje deti výrazne počas celého života k samostatnosti, dovŕšením veku dospelosti sa výrazne z ich života stiahnu. Očakávajú, že dieťa začne budovať svoj „vlastný“ život a vezme zodpovednosť do vlastných rúk. Na Slovensku je stále silná rola starých rodičov aj pri výchove detí. V Nemecku nie. Nemeckí rodičia očakávajú, že sa dokážete postarať o svoje deti sami rovnako dobre a zodpovedne, ako to zvládli pred rokmi oni.

 

11) Výchova detí je skôr o rozume ako o emócii.

Stanka Schenck je ďalšia Slovenka žijúca v Nemecku už mnoho rokov a mama 5 detí. Podľa nej sú nemecké mamy menej emocionálne ako slovenské. Nemky vnímajú celú výchovu dieťaťa viac pragmatickejšie. Výchova je podľa nich v prvom rade o organizácii a až potom o emócii. Myslí si, že viac vyžadujú od dieťaťa, aby celkovo chápalo rodiča.

Zdieľať na facebooku