Už aj škôlkari môžu trpieť depresiami. Tie podľa vedcov menia ich mozog

Depresie u malých detí sa mnohé roky nepokladali za reálnu tému. Vďaka výskumu Joan Luby existujú dôkazy, že aj malé deti majú depresie a tie môžu mať dopad na zmeny v ich mozgu.
Depresie u malých detí sa mnohé roky nepokladali za reálnu tému. Vďaka výskumu Joan Luby existujú dôkazy, že aj malé deti majú depresie a tie môžu mať dopad na zmeny v ich mozgu. / Foto: Bigstock

Podľa novej štúdie Lekárskej Washingtonskej univerzity v St. Louis sú depresie u malých detí úplne reálne a môžu spôsobovať, že mozog detí, ktoré nimi trpia, sa bude vyvíjať abnormálne.

 

Vedúca výskumu a riaditeľka Programu skorého emocionálneho vývinu na Lekárskej Washingtonskej univerzite, doktorka Joan Luby, tvrdí, že téma depresií detí sa celé desaťročia nebrala vážne. Ľudia neverili tomu, že by deti mohli trpieť depresiami.

„Nikto neverí škôlkarovi, že by mohol mať depresiu,“ hovorí Luby. „Ľudia vo všeobecnosti pokladajú deti pod 6 rokov za vývojovo nezrelé, aby mohli zažiť pravé pocity depresie.“ Vďaka jej výskumu však dnes existujú dôkazy, že už aj u malých detí v materskej škole sa môže rozvinúť depresia.

 

Štúdia bola publikovaná v časopise JAMA Psychiatry a ukázala, že u detí, ktoré trpia depresiou v materskej škole, nastávajú v ich mozgu zmeny a zostávajú tu aj v čase, keď sú staršie. Výskum sa zaoberal skúmaním 193 detí vo veku od 3 do 6 rokov. 90 z deti malo diagnostikovanú depresiu.

Vedci sledovali tieto deti nasledujúcich 11 rokov a skenovali mozog každého z nich. Prvý sken mozgu realizovali, keď mali deti medzi 6 až 8 rokov. Druhý robili, keď boli vo veku medzi 12 až 15 rokov.

„Ak by sme sa pozreli na snímku ich mozgu iba v jednom veku alebo štádiu, nedokázali by sme určiť, či sa jedná jednoducho o vec prítomnú od narodenia dieťaťa alebo odráža aktuálne zmeny vo vývoji mozgu,“ povedala členka výskumného tímu Deanna M. Barch, Ph.D., vedúca oddelenia Psychologických a mozgových vied v umení a vede na Washingtonskej univerzite.

„Tým, že sme skenovali ich mozog niekoľko krát, boli sme schopní vidieť, že zmeny odrážajú aktuálne rozdiely v dozrievaní mozgu, ktoré sa zväčšujú počas vývoja.“

 

Luby a jej tím zistil, že depresie spôsobuje detská kortikálna šedá hmota, ktorá spája mozgové bunky a prenáša signál medzi týmito bunkami, je tenšia v časti mozgu,  ktorý je zodpovedný za spracúvanie emócií. Podľa vedcov bola depresia kľúčovým faktorom pri vývoji šedej mozgovej hmoty.

 

„Z našich zistení je dôležité, že sme schopní vidieť, ako životné skúsenosti ako je napríklad obdobie depresie dokáže zmeniť anatómiu mozgu,“ povedala doktorka Joan Luby. O mozgu uvažujeme ako o ľudskom orgáne, ktorý sa vyvíja určitým predpokladaným spôsobom. Výskum však ukázal, že aktuálne skúsenosti ako sú negatívne nálady, vystavenie chudobe, nedostatok rodičovskej podpory alebo starostlivosti má reálny dopad na rast mozgu a jeho vývoj,“ povedala vedúca výskumu.

 

Tieto zistenia tiež napomáhajú chápaniu toho, prečo deti a iní ľudia trpiacimi depresiami majú ťažkosti s ovládaním svojich nálad a emócií.

 

Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku