Nová štúdia publikovaná vedcami zaoberajúcimi sa zrakom z Univesity of Rochester a Vanderbilt University zistila, že u detí so slabým zrakom možno badať obrovské zlepšenia v periférnom videní už po iba 8 hodinách tréningu pomocou špeciálnych detských videohier. Najviac prekvapujúci bol rozsah zlepšení, ktoré deti dosiahli a to, ako rýchlo boli tieto zlepšenia nadobudnuté a ich stabilita i po ročnom testovaní.
„Deti s vážnymi zrakovými deficitmi často vynaložia neprimerané množstvo námahy v snahe vidieť pred seba, čo má za následok stratu ich periférneho videnia,“ povedal Duje Tadin, docent mozgovej a kognitívnej vedy z Rochesteru. „Je to problematické, pretože periférne videnie, ktoré hrá významnú rolu pri pohybe a iných vizuálnych funkciách, je často menej ovplyvnené zrakovými chybami.“
„Vieme, že akčné videohry môžu zlepšiť vizuálne vnímanie, takže sme izolovali také komponenty z týchto hier, o ktorých sme si mysleli, že budú mať najsilnejší dopad na vnímanie. Navrhli sme detské hry, ktoré nútia hráča upriamiť pozornosť na celé zrakové pole, nielen na miesto, kde je ich zrak najviac poškodený,“ povedal Tadin. Výsledkom bolo 50-percentné zlepšenie v úlohách zrakového vnímania.
Úspešní hráči akčných videohier rozložili a prepínali svoju pozornosť naprieč širokou plochou, a v tom istom čase boli pripravení zachytiť nečakane sa objavujúce ciele, pričom museli ignorovať nepodstatné podnety. Výskumníci vytvorili hry na trénovanie so špecifickými charakteristikami úloh, zatiaľ čo odstránili iné komponenty akčných hier ako je rýchla koordinácia oka a ruky a iné násilné a pre deti nevhodné prvky.
Tréning hrou
Výskumu sa zúčastnilo 24 detí s poškodeným zrakom z Tennessee a Oklahomskej školy. Podľa hlavného autora štúdie, Jeffreyho Nyquistu, problém žiakov s periférnym videním bol z časti o pozornosti. Nyquist a jeho tím vyslovili hypotézu, že tréning študentov so zameraním väčšej pozornosti na ich periférne zrakové pole, môže priniesť rýchle výsledky.
„Nevylepšili sme „hardvér“ týchto detí – majú hlboké problémy fyzického charakteru s ich očným aparátom a svalstvom a my to nedokážeme napraviť. No mohli by sme upraviť ich „softvér“ a to tréningom ich mozgu a prerozdelením zdrojov pozornosti, aby používali ich periférne videnie zmysluplnejšie,“ vysvetlil Nyquist.
Žiaci boli pri experimente rozdelení do troch skupín: kontrolná skupina hrala hru podobnú Tetrisu, druhá skupina hrala komerčnú detskú hru Ratchet & Clank a tretia skupina hrala hru zostrojenú výskumníkmi. Všetky hry sa hrali na veľkej premietacej obrazovke pre lepšiu vizuálnu perifériu.
Hra vyvinutá vedcami obsahovala časť s dvojitou úlohou. Študenti sledovali viacnásobne pohybujúce sa objekty súčasne, zatiaľ čo boli na pozore, kedy sa objaví nový objekt, ktorý vyžaduje od hráča rýchlu odpoveď.
„Cieľom bolo dávať pozor na viacero objektov na veľkej ploche a byť pripravený reagovať na neočakávanú udalosť i vo vzdialenej periférii,“ vysvetľuje Tadin, „Núti to deti so zrakovým postihnutím rozšíriť ich zrakové pole – presunúť ich pozornosť do poškodených oblastí zrakového poľa,“dodal.
Po celkovo 8-hodinovom tréningu, skupiny, ktoré trénovali s komerčne dostupnou akčnou hrou a so špeciálne zostrojenou, ukazovali významné zrakové zlepšenia.
Zlepšenia bolo možné pozorovať pri rôznych vizuálnych úlohách. Žiaci boli schopní lepšie vnímať hýbajúce sa objekty na okraji ich zorného poľa, boli schopní lepšie si všímať zoskupené objekty a následne identifikovať tie špecifické (písmeno v skupine iných písmen). Rýchlejšie našli objekty v zhlukoch, ako napr. hľadanie zošívačky na zapratanom stole.
„Boli sme prekvapení rozsahom zlepšení, a ešte viac nás prekvapili výsledky niektorých študentov o rok neskôr. Zistili sme, že zlepšenia, ktoré dosiahli, boli stabilné. Počas niekoľko hodinového tréningu boli schopní rozšíriť ich použiteľné vizuálne pole a schopnosť zrakového vyhľadávania,“ povedal Nyquist,
Nyquist poznamenal, že keď výskumný tím začal prácu so žiakmi, ich zámerom bolo zistiť, ako sa pohybujú v priestore. „Rýchlo sme sa presunuli z posudzovania ku premýšľaniu, či môžeme urobiť niečo, čo im trénovaním uľahčí ich každodenný život a zlepší ich schopnosti. Keď sme si uvedomili, že naši žiaci dosiahli 50-percentné zlepšenie vo vizuálnych úlohách, boli sme unesení,“ povedal autor výskumu Jeffrey Nyquist.
