6 dôvodov, prečo by sme mali dovoliť deťom robiť nebezpečné veci

6 dôvodov prečo by sme mali dovoliť deťom robiť nebezpečne veci
6 dôvodov prečo by sme mali dovoliť deťom robiť nebezpečne veci / Foto: YouTube

Gever Tully je programátor a zakladateľ Tinkering School  (Školy majstrovania). Jeho myšlienka "Nechajte deti robiť nebezpečné veci" obletela svet aj vďaka vystúpeniu na konferencii TED v roku 2007 či jeho knihe 50 vecí, ktoré by ste mali svoje deti nechať robiť. Nehovorí priamo, aby sme dovolili deťom hrať sa so zápalkami alebo so sekáčom na mäso. No upozorňuje, že naša stúpajúca starostlivosť o bezpečnosť detí v posledných desiatkach rokov má vážne dôsledky, ktoré sme nedomysleli. „Neexistujú žiadne limity, kam až regulácie ohľadne bezpečnosti detí môžu zájsť,“ tvrdí. Prakticky nútime obchodníkov, aby upozorňovali, že všetko, čo je okolo nás, môže deti zabiť alebo ich poškodiť. Zúžili sme tak radikálne možnosti detí skúmať ich svet a obmedzili sme ich pokusy experimentovať a naučiť sa niečo pomocou vlastných skúseností. Všadeprítomný dohľad dospelých bráni tomu, aby sa deti naučili preberať zodpovednosť samé za seba.
Ochraňujúci rodičia nie sú blázni, iba prepadli neprimeranému strachu, ktorý živíme v spoločnosti. Je to reakcia na kopu varovných upozornení takmer na všetkom, kde sa otočia a na očakávania spoločnosti o rodičovskej angažovanosti a ostražitosti. Prípady rodičov, ktorí boli nahlásení úradom  pre detskú starostlivosť, pretože nechali ich deti ísť samé do školy alebo hrať sa na ich dvore bez dozoru, nie sú ničím ojedinelým. V niektorých komunitách sú rodičia veľmi striktne odsudzovaní, ak dovolia deťom ísť na prechádzku do lesa alebo sa len tak šplhať po strome.
Tulley vedie letnú školu, kde sa deti učia majstrovať a vyrábať si čokoľvek, na čo si pomyslia. Dokonca aj liezť voľne po stromoch. Hovorí, že ak mu dieťa zveríte, určite príde domov s modrinami, poškriabané a s chrastami. „Ale je to zlé?“ pýta sa. Napriek všetkým našim dobrým úmyslom, deti vždy nájdu cestu, ako urobiť tú najnebezpečnejšiu vec, akú dokážu v prostredí, kde sa práve nachádzajú.
Psychologička a rodinná poradkyňa Marie Hartwell-Walker hovorí o 6 dôležitých dôvodoch, prečo by sme sa mali nad Tulleyho slovami zamyslieť a nechať deti objavovať svet okolo nich aj za cenu, že sa trochu porania. 

Fantázia

Malá liga, plavecký tím alebo futbal pomáhajú našim deťom rozvinúť silné telá, naučiť sa ako poslúchať pravidlá a aké je to byť členom tímu. No pri nich detská predstavivosť nezaiskrí. Vymýšľanie nových hier mimo dozoru, ale s intervenciou dospelého áno. Pri hre na vesmírnych bojovníkov, kovbojov, učiteľov alebo na čokoľvek, o čom snívajú, získavajú skúsenosti vo vytváraní príbehov a skúšaní rôznych rolí.

Spolupráca

Keď sa deti hrajú alebo pracujú na nejakom projekte, vyžaduje to ich spoluprácu. Ak sa hrajú na zlých a dobrých, musia sa dohodnúť, kto stvárni akú postavu. Ak jedno dieťa vymyslí hru, ktorá sa ostatným nepáči, nebudú hrať. Ak sa im zapáči, môžu mať nejaké vlastné nápady o jej priebehu. Každý sa musí naučiť ako presviedčať ostatných a takisto ako presviedčaniu odolávať. Každý sa musí naučiť, ako narábať so zručnosťami, talentom a inými vecami, ktoré sú k dispozícií. Deti nespolupracujú, pretože to bol príkaz rodičov. Učia sa, že kooperácia skutočne funguje.

Technické a fyzikálne poznatky

Ak kúpime dieťaťu plastový domček, v ktorom sa môže hrať, oberieme ho skúsenosť urobiť desiatky rozhodnutí. Aký veľký by mal byť? Ako chceme, aby vyzeral? Ktoré prvky sú dôležité? S čím to zostrojíme? Ako to spojíme tak, aby to nespadlo? Ak to má byť domček na strome, ako sa dostaneme bezpečne nahor a späť? Riešenie týchto otázok možno považovať za úvod do základov strojárstva, pravidiel fyziky a dizajnu. To sa môže stať jedine vtedy, ak dáme deťom škatuľu s príslušenstvom alebo nepotrebné náradie a necháme ich osamote navrhnúť ich dom, zámok, či pevnosť ich snov.

Experimentovanie

Predstava detí, ako pobehujú v kuchyni alebo v kôlni, je pre väčšinu dospelých zničujúca. No deti majú z toho obrovskú radosť a kopec skúseností s experimentovaním. Áno, vyžaduje si to najskôr tréning pre začiatočníkov, aby sme sa uistili, že deti náhodou nepodpália kuchyňu alebo sa neporania elektrickými spotrebičmi. No ako náhle nadobudnú zručnosti, musíme ustúpiť.

Keď majú deti možnosť experimentovať s varením alebo stavaním, čoskoro zistia, že človek sa viac naučí, čo nefunguje, ako čo áno. Spočiatku možno budú potrebovať pomôcť pochopiť to, no my dospelí im ukážeme, že zlyhanie v niečom neznamená, že z nich budú neúspešní ľudia. Znamená to len, že teraz vedia, čo nerobiť. Je to príležitosť dozvedieť sa, čo sa nepodarí a ako si s tým poradiť.

 

Koordinácia ruka – oko

Pre správne fungovanie vo svete musíme byť schopní pretvoriť to, čo vidíme do činnosti. Áno, ak dieťa zatvoríme do odpaľovacej bejzbalovej klietky, pravdepodobne to túto zručnosť posilní. No pokiaľ dieťa po tom netúži, nie je to nevyhnutné a možno ani vhodné. Postačí nechať dieťa postaviť rad malých plechoviek a dať mu kamene. Čoskoro začne skúšať rôzne vzdialenosti, rôzne veľkosti kameňov, či plechoviek. Občas môže byť ich mierka divoká, no skúšaním sa tieto zručnosti zlepšia.

Bezpečnosť

Určite nie je múdre dať dieťaťu do ruky  nôž alebo pílu a poslať ho samé do pralesa. Ale pokiaľ strávime určitý čas učením našich detí, ako používať nože a iné pomôcky, ako rozpoznať jedovatý brečtan, darujeme im zručnosti, ktoré potrebujú pri ich vlastnom objavovaní a tvorení. Ak sa stretnú s ostrými predmetmi, naučia sa že niektoré predmety sú jednoducho ostré. Malé nehody v parku alebo v lese, ktoré skončia škrabancami alebo modrinami, ich naučia viac o tom, ako byť opatrný, než konštantné varovania rodičov o prípadných nebezpečenstvách.
Rodičia nemôžu byť obviňovaní z toho, že chcú udržať ich deti v bezpečí. Svet sa dnes zdá oveľa nebezpečnejší ako to bolo v 50-tych alebo 60-tych rokoch. Deti potrebujú základné vedomosti o skutočnom riskovaní, no nemôžeme dovoliť, aby ich všetky tie výstražné upozornenia natoľko obmedzovali.
Naše deti získajú veľa, ak budú občas slobodné. Popri tom možno získajú kopec modrín, škrabancov a rezov, môžu zničiť niečo, čo by zničené byť nemalo. No tieto skúsenosti ich učia omnoho viac o bezpečnosti a zodpovednosti ako výstražné štítky, bezpečné hračky a neustály dohľad rodičov.  Schopnosti a sebadôvera, ktorú nadobudnú, za ten risk stoja.

Zdieľať na facebooku