Lucia Rusiňáková sa v súťaži Čo dokáže mama 2020 o hlasy verejnosti a poroty uchádzala so svojou krásnou tortou „Zimné mestečko“. Rada však aj maľuje. V jej prípade je tvorivosť a zručnosť jednoznačne genetická. Najviac ju poteší, ak jej dielo pochváli jej otec, ktorý ju k tvorbe priviedol.
Ste samouk. Kedy sa u vás prebudila túžba tvoriť?
Tvorím od detstva. Prvé pokusy boli portréty ceruzkou zobrazujúce obľúbených hercov či spevákov, ktorými sme si s kamarátkou výborne krátili voľné chvíle. Neskôr som od ceruzky prešla k uhlíku, akrylovým či momentálne obľúbeným olejovým farbám. Čo sa týka pečenia, to ma chytilo až na materskej. Mamina sa ma snažila do pečenia vždy zapájať, ale v detstve ma to pravdupovediac až tak veľmi nebavilo.
Prečo práve torty?
Keď som bola na materskej s prvým synčekom Andrejkom, ako veľa iných mamičiek som túžila občas zmeniť aktivitu a realizovať sa aj inak ako starostlivosťou o dieťa. V televízii som sledovala program o úžasných a obrovských tortách, ktoré vždy aj niečo predstavovali. Dovtedy som ani len netušila, že je niečo také vôbec možné, že existuje toľko druhov krémov, poťahové hmoty či jedlé farby a dekorácie. Veľmi ma to zaujalo a netrvalo dlho a rozhodla som sa sama to vyskúšať.
Aké boli vaše sladké začiatky?
Ako som spomínala, piekla som často s maminou, ktorá nám vždy na víkend pripravila nejakú sladkú dobrotu a od ktorej som získala základné vedomosti o pečení. Nemala som z toho však tú pravú „pasiu“, keďže vtedy neexistovali dnešné možnosti zdobenia dezertov. Až pred ôsmymi rokmi som zistila, čo všetko sa dá na torte vykúzliť a že torta nemusí byť len čokoládová a zdobená ovocím a orechmi. Zo začiatku ma veľmi ťahalo robiť torty v konkrétnom tvare, a tak vznikol sladký šijací stroj, výletná loď, cyklistická prilba či kufrík s náradím a vŕtačkou.
Akú najväčšiu tortu ste doposiaľ urobili?
Najväčšia torta vážila 13 kg, bola plnená mascarpone krémom a zdobená niekoľkými kilogramami čerstvého ovocia. Pamätám sa, že manžel musel ísť dať odrezať dosku, pretože som nemala taký veľký podnos. Bola totiž jednoposchodová v tvare obdĺžnika.
Ktorá bola pre vás najväčšou umeleckou výzvou?
Spomenula by som dve – tortu „Šijací stroj“, ktorú som piekla pre maminu na narodeniny. Snažila som sa ho urobiť kompletne jedlý a vymodelovať dekorácie tak, aby vyzerali presne ako tie, ktoré ona používala. Zároveň som celú tortu chcela ozdobiť slávnostným spôsobom, pretože sa jednalo o okrúhle narodeniny. Druhou bola torta „Zimné mestečko“. Tú som piekla v podstate pre nás na oslavu adventu. Na Vianoce sa každý rok veľmi tešíme, tak som tento čas chcela poňať trochu slávnostnejšie. V tejto torte sú skĺbené moje dve obľúbené činnosti – pečenie a maľovanie.
Vy však nielen pečiete, ale aj maľujete.
Možno sa to bude zdať zvláštne, ale tieto dve činnosti sa dajú veľmi pekne prepájať. Dnes už existuje široká paleta jedlých farieb a poťahové hmoty či krémy, na ktoré sa dá výborne maľovať. No a keď už mám pečenia dosť (čo sa občas stáva J), tak sú našťastie aj farby nejedlé a plátna.
Aká je vaša najobľúbenejšia technika?
Jednoznačne olejomaľba. Je to síce taká klasika a obrazy dlhšie schnú, ale výsledok sa podľa mňa nedá porovnať s inými technikami. To je však čisto môj osobný názor, keďže som v maľovaní realista a rada maľujem veci také, aké sú, respektíve aké ich vidím.
Mali ste možnosť svoje obrazy aj vystavovať?
Áno, mala som možnosť dvakrát vystavovať svoje obrazy v jednej bratislavskej čajovni. Niekoľko z nich sa aj predalo, čomu som sa veľmi tešila.
Maľujete aj z fotky, prípadne podľa predstavy zákazníka?
Áno, rada maľujem z fotky. Maľovala som už aj podľa predlôh zákazníkov, radšej však maľujem podľa vlastných predstáv. To asi väčšina umelcov.
Častejšie maľujete alebo robíte torty?
Povedala by som, že je to vyrovnané. Je dobré, ak má človek viac záľub a môže si medzi nimi vybrať tú, na ktorú má práve chuť. Ja som veľmi náladová, takže sa riadim svojim momentálnym rozpoložením.
Prečo ste do súťaže Čo dokáže mama vybrali práve tortu?
Tortu som upiekla tesne pred termínom ukončenia prihlasovania do súťaže. Ako som už spomínala, chcela som urobiť začiatok adventu pre svoju rodinu o čosi výnimočnejší ako obvykle. Neviem presne vysvetliť, prečo som do súťaže prihlásila práve tú. Mala som jednoducho pocit, že je to dobrý nápad.
Venujete sa maľbe a tortám na „plný úväzok“, prípadne by ste raz chceli?
Je to stále len moja záľuba, snáď sa mi raz podarí venovať sa tomu na „plný úväzok“. Živiť sa tým, čo vás baví, považujem za veľké šťastie.
Povedzte nám viac o vašej rodinke.
Som 10 rokov vydatá a mám dve deti – Andrejko bude mať v júni 9 rokov a Dianka oslávi v marci už 7. narodeniny. S manželom Peťom sme jedináčikovia a našťastie obaja máme vitálnych rodičov, ktorí veľmi radi trávia čas so svojimi vnúčatami.
Ak sa nemýlim, tak názov vašej tvorivej dielničky je zložený z mien vašich detičiek...
Presne tak, pre pečenie som si vymyslela značku Andianka Cakes a pre maľovanie zase Andiart By Lucia.
Máte umelecké vlohy v rodine? Podporovali vás rodičia?
Môj tatino ako mladý maľoval krásne obrazy, používal tiež olejovky. Tento rok dostal pod stromček nové, tak verím, že sa do toho opäť pustí. Okrem toho je veľmi zručný a technicky zdatný, momentálne sa venuje modelom lietadiel na diaľkové ovládanie. Mamina zase odjakživa šije - šila mi okrem iného všetky večerné šaty, dokonca aj svadobné. Myslím, že v podstate neexistuje žiadna ručná práca, ktorú by nezvládla. Vyrába vianočné ozdoby, košíky, pletie a všeličo iné. V mojom prípade je teda tvorivosť a zručnosť jednoznačne genetická.
Podedili vaše nadanie aj detičky?
Áno, obaja pekne kreslia, Andy chodí aj na výtvarnú výchovu do ZUŠ. Dianka navštevuje tanečnú na ZUŠ (ako dieťa som ju tiež navštevovala a veľmi ma to bavilo) a veľmi rada sa mi „pletie“ do pečenia. S mojou malou pomocou už upiekla svoje prvé čokoládové tartaletky.
Kto je váš najväčší „kritik“?
Jednoznačne môj tatino, jeho pochvala sa veľmi cení.
Aký je váš najväčší umelecký úspech?
Výstava, na ktorej sa predalo niekoľko obrazov. Mala som z toho veľkú radosť. Za úspech považujem aj účasť v jednej relácii v televízii Markíza v roku 2015. S ročnou Diankou na rukách som tam zdobila tortu ručne vymodelovanými jesennými dekoráciami. Teším sa aj z tretieho miesta v súťaži o najkrajší výrobok od mamičiek za rok 2020 v rámci projektu Čo dokáže mama. Dostala som vyše 1 300 „lajkov“ a veľa milých komentárov od ľudí, ktorých vôbec nepoznám.
Aký je váš najväčší osobný úspech?
S manželom sa nám podarilo vytvoriť domov, po ktorom sme túžili a dúfame, že naše deti budú s láskou spomínať, ako v ňom vyrastali.
