,,Naši študenti by toľko kníh neprečítali.” Takto znie jedna z výhrad učiteľov, keď im predstavujeme Akadémiu veľkých diel. Program, ktorého náplňou je so študentmi stredných škôl čítať diela veľkých autorov, pozerať kvalitné filmy, počúvať veľké hudobné diela a naučiť sa vnímať významné obrazy našej západnej civilizácie. Cieľom programu je nielen sa s veľkými dielami stretnúť, ale sa do nich aj ponoriť, diskutovať o nich so spolužiakmi a hľadať odpovede na veľké životné otázky, ktoré otvárajú.
Prečo stredoškoláci nečítajú?
Prečo nie sú stredoškoláci schopní a ochotní čítať knihy? Prečo nie sú schopní prečítať aspoň knihy z ,,povinného čítania”? Spisovateľka Francine Prose sa touto otázkou zaoberala a odpovedá, že knihy, ktoré dávame čítať stredoškolákom sú podľa nej príliš ľahké, málo komplikované a od začiatku jasné vo vymedzení dobrého a zlého. Na druhej strane by vraj stredoškoláci chceli čítať veci, ktoré ich nútia premýšľať, objavovať, a rozlišovať tenkú hranicu medzi dobrom a zlom, ktorá je aj v bežnom živote taká.
Sú náročnejšie knihy to pravé?
Mali by sme teda dávať stredoškolákom čítať ťažšie veci? ,,Ale veď oni im v tom veku ešte nebudú rozumieť”, znie ďalšia výhrada. Na tú nám odpovedá autor diela Great Books a propagátor čítania veľkých diel našej civilizácie - Mortimer J. Adler. Hovorí, že na to, aby sa z nás stali čitatelia so skvelou čitateľskou gramotnosťou, nemusíme čítať veľa kníh a textov, ale mali by sme si vyberať tie najlepšie knihy. Mali by zároveň byť o niečo ťažšie ako tie, ktoré bežne čítame. Kniha by pre nás mala byť výzvou. Adler nás však povzbudzuje, že naozaj dobré knihy s nami zostarnú a budú pre nás rovnako prínosné ako v šestnástich, tak aj v neskoršom veku.
Kvalitné knihy nepatria len do rúk gymnazistov
Hoci Akadémia nie je určená iba gymnazistom, často počúvame, že študenti odborných škôl sa im v tomto druhu aktivity nemôžu rovnať. V Akadémii sme zatiaľ nespozorovali rozdiely medzi rôznymi školami. S rovnakými obavami, ale aj očakávaniami sa chystajú čítať Platóna študenti gymnázií ako tí na odborných školách. A s rovnakou vervou o nich aj potom diskutujú. Rozdiel medzi skupinami by ste nenašli. Všetkých sa totiž objavovanie Sokratovho príbehu v Platónovej Obrane Sokratovej dotýka rovnako, lebo všetci chceme vedieť odpoveď na otázku, či sa nám oplatí zomrieť za svoje hodnoty.
Vďaka Akadémii dnes môžeme povedať, že všetci študenti majú na to, aby čítali Platóna.
A všetci študenti si zaslúžia, aby mohli čítať Platóna a diskutovať pri čítaní s týmto veľkým filozofom. Keď našich stredoškolákov obmedzíme iba na teoretický výklad jeho filozofie a pár poznámok v zošite, je to ako keby sme snívali o výlete loďou, mali naplánovanú celú cestu, nakúpené potraviny, pripravené mapy a plán cesty a teoreticky vedeli aké vtáky a rastliny na jednotlivých ostrovoch žijú, ale nakoniec sa na more neodvážili ísť.
Aj čítanie potrebuje dobrých sprievodcov
Tak ako každá loď potrebuje kapitána, tak študenti potrebujú dobrého navigátora na tejto čitateľskej ceste. Keď ho majú, vedia sa plnohodnotne plaviť do ďalekých morí. A čím iným by mal byť čas strávený v škole, ak nie objavnou plavbou?
Každá výpravná plavba má svojich nováčikov, ktorí sa plavia prvýkrát. Tým treba pomôcť objavovať more postupne - aklimatizácia na vlnách môže byť niekedy pomalšia a náročná, ale mali by sme robiť všetko preto, aby sa na more chceli vydať aj nabudúce. Podobne je to aj s veľkými dielami a ich autormi: ak študent nikdy predtým nečítal filozofické dielo, asi by sme nemali čakať, že bez ťažkostí prečíta celú Platónovu Republiku. Ale mohol by na začiatok zvládnuť pár stranovú Obranu Sokratovu. Nemusí začínať Bratmi Karamazovcami, ale môže prečítať Čechovove poviedky.
A ešte niečo. Čím neskôr začneme, tým menej objavných plavieb zažijeme.
Článok vznikol v spolupráci s Kolégiom Antona Neuwirtha.
