Festival udržateľnosti POMALO sa po úspešnom pilotnom ročníku vracia do Starej tržnice a aj tentokrát sa upriami na témy slow fashion, zero waste, etickej módy, udržateľného dizajnu, fair trade, eko, bio a vegan.
V nedeľu 12. mája ponúkne festival návštevníkom bohatý celodenný program, v ktorom nebude chýbať prezentácia predajcov a organizácií, inšpiratívne prednášky a kreatívne workshopy. Medzi hosťami festivalu bude aj módna návrhárka Kamila Vodochodská, ktorá prezradí ako na efektívny šatník a dizajnérka Alžbeta Irhová, ktorá porozpráva o móde cez príbeh odpadu. Obe budú rozprávať o svojich skúsenostiach s módnym priemyslom a spôsoboch, ako upraviť svoj šatník a nakupovacie návyky.
KAMILA VODOCHODSKÁ: Kroky, ktoré môžeme zo dňa na deň urobiť existujú, sú ľahko aplikovateľné a majú veľký pozitívny dopad
V módnom priemysle sa pohybujete dlhé roky. Kedy ste sa začali zaujímať o udržateľnú módu?
Kamila Vodochodská: V módnom priemysle som si ani zďaleka neprešla všetkým, ale mnohým áno. Ako vyštudovaná textilná návrhárka – technologička som si prešla od testovania textílií v laboratóriu a príprav farbív, pobytu v továrenskom prostredí pri pradení vlákien či tkanín cez zakladanie vlastného brandu, hodín a hodín v úlohe štylistky reklamných kampaní značiek zvučných mien, editoriálov a coverov popredných fashion magazínov, až po mnohoročnú prácu so šatníkmi, ktoré sa ľuďom ťažko zostavujú, a často ešte horšie likvidujú… Prvú vlnu ťažkých módnych emócií som nasala ešte počas štúdia pri práci v USA. Písal sa rok 2002 a jediné, čo spoločnosťou zaznievalo bola recyklácia skla a plastu. Zmysluplné zaobchádzanie a nakladanie s textilom sa vtedy neriešilo. Vôbec. Americký štýl nakupovania, prístup k výpredajom, poťažmo odevným kúskom i tých najuznávanejších dizajnérskych mien ako k “handrám” a obchody na to, čoho sa ľudia chceli zbaviť, ešte aj s cenovkami, vo mne vyvolávali prvé ťaživé pocity.
V tom čase som bola v prvom ročníku vysokej školy a sama som nevedela, kam až ma moja módna cesta zavedie. Druhý zlomový okamih bol coaching jednej klientky, veľmi dobre situovanej a inteligentnej ženy. Skoro som pochopila, ako ničivá môže byť móda, keď sa z nej stane závislosť a ako ruinuje nielen peňaženku, ale aj schopnosť ovládať samého seba, svoje reálne potreby a vedomie. Po revízii a analýze niekoľko stoviek šatníkov som zistila, že módne problémy majú určité spojovadlá, podobnosti a že sa zlievajú do jednej nádoby. Udržateľnosť beriem ako nálepku, a bohužiaľ z môjho pohľadu trend, ktorý ak sa dobre neuchopí a nepochopí v kontexte, tak viac uškodí, ako pomôže. Alebo minimálne nič veľkého nezmôže. Slow so svojím manifestom je tu od 70. rokov, nejde o novinku posledných pár rokov. A je veľmi dôležité si práve tento fakt uvedomiť a zamyslieť sa nad tým. Prečo na nás tento vymedzujúci sa názov slow “útočí” až teraz, keď túto planétu, naše emócie, myslenie či nákupné návyky ovláda fast už pomerne dlhú dobu. Tejto téme sa venujem dlhodobo, ale vždy som používala a budem používať kombináciu – zapojenie intuície, používanie sedliackeho rozumu a zmysluplných vedomých krokov.
Ak by sme sa na udržateľnosť pozreli z individuálneho uhla, čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú zmeniť svoj prístup k móde a svojou troškou prispieť k celkovej zmene?
Kamila Vodochodská: Základným predpokladom je uvedomiť si aspoň základné súvislosti a kontext. Potom je už zasadené semienko, teda rozhodnutie niečo zvnútra zmeniť, spočiatku hoc aj málo. Kroky, ktoré môžeme zo dňa na deň urobiť, existujú, sú ľahko aplikovateľné a majú veľký pozitívny dopad. Môžeme napríklad vyradiť z našich šatníkov čisto syntetické materiály, ktorých rozpad, ale aj nosenie a pranie ničí životné prostredie najviac. Urobiť si revíziu nielen vo svojej skrini, ale tiež v hlave a postupne si prenastaviť myseľ bude nevyhnutnou nutnosťou. Na začiatok si stačí klásť otázku pri veciach, ktoré v šatníku už máme: “Kúpil by som si túto vec znovu za rovnaké peniaze so skúsenosťou, ktorú s daným kúskom odevu mám?” Alebo sledovať, kde a s kým sme boli reálne počas, napríklad, posledného mesiaca z pohľadu dress codu. Sledovať, v akom prostredí sme sa pohybovali, či sme chodili pešo, na aute a podobne. Často s veľkým prekvapením zistíte, ako ľahko sa dajú určiť naše reálne potreby, čo sa obsahu šatníka týka. Nie tie domnelé potreby, ktoré vznikajú pod nátlakom všadeprítomnej reklamy, emócií, impulzov či kreativity.
Pôsobili ste aj v zahraničí. Ako vyzerá vzťah módneho priemyslu k ochrane životného prostredia tam, a ako v Česku a na Slovensku?
Kamila Vodochodská: V čase, keď som v zahraničí aktívne pracovala, tvorila a zbierala životné postrehy, bola otázka starostlivosti o životné prostredie skôr uzatvorená komunitná záležitosť menšiny. Aj keď som presvedčená, že v Česku a na Slovensku sme v týchto otázkach ďaleko pred niektorými štátmi, sme zároveň v bode, keď sa nemôžeme ukľudňovať práve tým, že u nás na tom až tak zle nie sme. Ide už totiž o otázku celosvetového meradla a takmer efektu motýlích krídel.
Na festivale POMALO budete prednášať o tom, ako si vytvoriť efektívny šatník. Môžete povedať nejaký tip, ktorý by bol na tejto ceste užitočný?
Kamila Vodochodská: Skúste sa zamyslieť a vypísať si päť konkrétnych kúskov zo šatníka, ktoré vám fungujú a prečo majú pre vás takú hodnotu, či prečo k nim máte taký vzťah. Napíšte si čokoľvek vám napadne. Uvidíte, že objavíte cenné informácie. Väčšina z nás odpovede na niektoré otázky týkajúce sa vlastných šatníkových príbehov pozná, ale nevieme, ako sa sami seba pýtať a ako s informáciami nakladať. A ja som vlastne len taký prekladateľ (úsmev).
Kamila Vodochodská
pôsobí 18 rokov v oblasti módneho priemyslu. Vyštudovala odbor textilnej technológie a návrhárstva. Žila a pracovala v USA a vo Francúzsku. Okrem toho, že pôsobí ako návrhárka, externý stratég a módna koučka, organizuje workshopy na tému Malý efektívny šatník, pestuje módnu inteligenciu a vzdeláva v oblasti finančnej negramotnosti v súvislosti s módou. Jej pôsobenie je komplexné, a tým je jej prístup v tomto odbore jedinečný. Všetkým, čo robí, sa snaží o zmenu v myslení a v prístupe k móde tak potrebnom pre 21. storočie. Je mamou takmer trojročnej dcéry. Žije v Prahe.
ALŽBETA IRHOVÁ: Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame, akoby to bola jednorázová záležitosť
Mohli by ste na začiatok vysvetliť pojmy „fast fashion“ a „slow fashion“?
Alžbeta Irhová: Dalo by sa povedať, že móda má akoby dva póly – rýchlu a pomalú módu. Pojem rýchla móda bol po prvýkrát použitý v 90. rokoch v denníku New York Times, keď Zara vstúpila na americky trh. Táto značka vtedy vyhlásila, že dokáže dostať modely z prehliadok do obchodov už za dva týždne. Rýchla móda sa odvtedy zrýchlila tak veľmi, že odevné firmy dokázali v roku 2017 vyrobiť 80 miliárd kusov oblečenia. Z tohto množstva dve tretiny skončili nepredané ešte v ten istý rok na skládke alebo v spaľovni. Aj my – spotrebitelia sme sa zmenili. Za posledných 20 rokov nakupujeme štyrikrát viac oblečenia ako predtým a nosíme ho o polovicu kratšie. Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame, akoby to bola jednorázová záležitosť.
A čo sa týka výroby?
Alžbeta Irhová: Oblečenie, ktoré bežne nosíme je najčastejšie vyrobené zo zmesového materiálu. Zložky tohto materiálu môžu byť buď prírodné, alebo syntetické. Čo sa týka prírodných zložiek, ide napríklad o ľan či bavlnu. Problém vzniká už pri samotnom pestovaní týchto rastlín. Napríklad bavlna je rastlina, ktorá potrebuje veľa vody a je veľmi náchylná na škodcov. Na odstránenie škodcov na bavlníku sa v súčasnosti používa okolo štvrtina svetovej produkcie pesticídov. Deväťdesiat percent všetkého nášho oblečenia obsahuje syntetické polymérové vlákna vyrobené z ropy, ktorých doba rozkladu sa odhaduje, v závislosti od materiálu, na niekoľko desiatok až stoviek rokov. Ďalším problémom je aj samotné farbenie materiálu, v tomto prípade nemusí ísť len textilný materiál, ale spadá do toho aj spracovanie kože. Práve na zafarbenie, prípadne odfarbenie týchto materiálov je potrebné použiť vodu a farbivá. Takýmto spôsobom sa tvorí veľké množstvo odpadovej vody obsahujúcej škodlivé chemikálie. Ak sa táto voda poriadne nevyčistí, nastáva znečistenie pôdy, podzemných vôd a vodných ciest. Ďalší problém súvisí s personálnou stránkou. Oblečenie pre tieto veľké firmy sa šije v ázijských alebo afrických krajinách. Ohodnotenie týchto pracovníkov je často hlboko pod hodnotou minimálnej mzdy na pokrytie základných životných a zdravotných nákladov.
Aká miesto má v módnom priemysle slow fashion?
Alžbeta Irhová: Koncept pomalej módy prichádza ako odpoveď na toto, neustále sa zrýchľujúce tempo módneho priemyslu. Pomalá móda hlása návrat k hodnotám a ku kvalite. S touto filozofiou veľmi úzko súvisí aj pojem udržateľná móda. Jej hlavným cieľom je systém zachovať pre budúce generácie. Po celom svete vzniká čoraz viac výskumných stredísk, ktoré hľadajú alternatívy pre zlepšenie situácie v módnom priemysle, vyvíjajú udržateľné materiály, hľadajú spôsoby, ako a čo najmenej zaťažuje naše životné prostredie. Napríklad, prednedávnom organizácia Fashion Revolution informovala, že firma Dyecoo vyvinula technológiu, ktorá umožňuje zafarbiť látku bez kvapky vody či chemikálie. Dyecoo na to používa metódu stláčania CO2 pod vysokým tlakom. Oxid uhličitý sa takto rozpustí vo farbe a hlboko sa zapustí do látky. Látku následne po zafarbení nie je potrebné sušiť. Celý tento proces trvá podstatne kratšie, a zároveň je aj finančne menej náročný. Aj takéto technológie a zodpovedný prístup odevných značiek môžu výrazne zlepšiť celkovú situáciu v odevnom priemysle.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa začali venovať ekologickej móde?
Alžbeta Irhová: Pred troma rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že by som sa niekedy módou mohla zaoberať, pretože som sa celý život venovala hudbe. Módu som vždy vnímala ako skvelý spôsob sebavyjadrenia, rada som nakupovala, chcela som byť vždy in a štýlová. Riadila som sa heslom, nech mám toho čo najviac a za čo najlepšiu, akciovú cenu. Až v jednom momente som otvorila šatník. Skriňa bola totálne plná oblečenia. Zrazu mi to vôbec nedávalo zmysel. Všetko som z nej vyhádzala von a do šatníka som si naspäť vložila len kúsky, ktoré som mala najradšej. Ostali mi tri veľké vrecia oblečenia, ktoré som už neplánovala nosiť, no vyhodiť mi ich bolo ľúto. Rozhodla som sa, že si niektoré z týchto kúskov prerobím. V tom čase som ešte nemala šijací stroj, čiže som si oblečenie spočiatku prerábala ručne. Bavilo ma to do takej miery, že som sa po ceste domov z práce v MHD rozhodla, že si ten šijací stroj predsa len kúpim, a rovno som si ho v tom autobuse aj objednala. Takto sa pomaly začal písať príbeh mojej značky s názvom Bagbet. Oblečenie už takto prerábam dva roky a snažím sa dávať druhú šancu kvalitným materiálom, ako napríklad bavlne, ľanu či hodvábu.
Venujete sa aj SWAPu, ktorý naberá na popularite a ktorý sa bude konať aj na POMALO. Čo je princípom swapovania a ako funguje?
Alžbeta Irhová: SWAP je jedným z našich pilotných podujatí, ktoré organizujeme. Je to podujatie, ktoré slúži na výmenu pekných vecí z vašich šatníkov. Funguje to tak, že do spoločného obehu môžete priniesť dámske, pánske a detské oblečenie, topánky, kabelky a doplnky, ktoré chcete “swapovať”. Musia však byť vo výbornom stave. Voňavé, čisté, pekné a nepoškodené. Také, ktoré by ste dali svojej dobrej kamarátke alebo kamarátovi. Oblečenie, ktoré je špinavé, poškodené, teda jednoducho už nie je vhodné na ďalšie nosenie patrí do zberných kontajnerov určených na textil. Takýmto spôsobom sa najrýchlejšie poškodené oblečenie dostane k recyklátorovi, ktorý vie následne z tohto materiálu vyrobiť izolačné materiály alebo výplne do gaučov. Čo sa týka štatistík, priemerne nám ľudia na jeden SWAP prinesú tonu oblečenia a 800 kg si naspäť zoberú. Nás veľmi teší, že to oblečenie rotuje a týmto spôsobom sa predlžuje jeho životnosť. No ak náhodou nie ste z Bratislavy, pokojne si takýto swap môžete urobiť aj doma s kamoškami alebo rodinou. Ja som tohto veľkým fanúšikom. Takéto mini swapy sme si s kamoškami robili pomerne často a bolo to naozaj super. Vrele odporúčam.
Čo sa deje s oblečením, ktoré nenájde svojho nového majiteľa?
Alžbeta Irhová: Spolupracujeme s Ekocharitou. Táto spoločnosť následne oblečenie vytriedi. Časť putuje do komunitných centier na Slovensku, časť recyklátorovi, ktorý z materiálu vie ďalej vyrobiť izolačné materiály a zbytok putuje do second handov, kde toto oblečenie dostáva druhú šancu.
Aké materiály používate vy sama pri výrobe či prerábaní oblečenia?
Alžbeta Irhová: Hlavnou filozofiou značky Bagbet je neplytvať. Svoju firmu budujem na troch základných pilieroch, a to ekonomickom, environmentálnom a sociálnom. To znamená, že sa snažím, aby ekonomicky prosperovala, no záleží mi aj na tom, aký dopad má moje podnikanie na životné prostredie. Zároveň dohliadam na to, aby ľudia, ktorí pre mňa pracujú, pracovali v bezpečných podmienkach a boli za svoju prácu férovo zaplatení. Okrem toho, že dávame druhú šancu textilnému odpadu spolupracujeme aj so slovenskou firmou, ktorá šije pre zahraničné značky. Často sa totiž stane, že zadávateľ objedná viac látky, než je potrebné. Súvisí to s tým, že aj vo výrobe pracujú iba ľudia a niekedy môže v určitom úkone nastať chyba. Ak by sa látky dodávali presne na objednané množstvo a nastala by takáto chyba, mohlo by to spôsobiť meškanie exportov a značné straty. Tieto takzvané rezervné látky sa často nevyužijú a vo väčšine prípadov končia ako odpad. Snažím sa nadviazať rôzne spolupráce s týmito firmami, pretože si myslím, že tieto nové materiály by sa určite nemali vyhadzovať.
Nad čím by sme sa mali zamyslieť pri nakupovaní nových kúskov do nášho šatníka?
Alžbeta Irhová: Dnes nakupujem inak, ako kedysi. Môj šatník sa v súčasnosti skladá z veľmi pekných kúskov, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou a rozhodla som sa, že nechcem opäť nakupovať lacné, nekvalitné oblečenie vo výpredajoch, ktoré mi vydrží len pár mesiacov. Najväčšiu časť môjho šatníka tvoria Bagbet kúsky, ktoré som si buď sama ušila, alebo prešila zo starších kúskov oblečenia. Už vyše rok a pol nenakupujem v obchodných centrách. Peniažky, ktoré by som za bežných okolností minula na nekvalitné oblečenie vo výpredajoch som si radšej odložila a neskôr som si kúpila hodnotný kúsok od slovenských dizajnérov ako napríklad Tereza Feňovčíková, Biela, Drobne store či patrik Haas. Moje oblečenie na bežné nosenie tvoria kúsky, či už z našich SWAPov alebo second handov. Alternatív ekologického nakupovania je aj na Slovensku veľa. A v konečnom dôsledku nemusíte minúť ani veľa peňazí, pretože si svoj minimalistický šatník môžete kľudne zostaviť aj z kúskov zo second handu. Minimalistické šatníky sú veľmi osobné a môžu sa navzájom veľmi líšiť. Všetko sa odvíja od vášho životného štýlu a preferencií.
Alžbeta Irhová
je zakladateľkou ekologickej módnej značky pre ženy a mužov Bagbet a spoluzakladateľkou IPRUM – Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy. Alžbeta popri štúdiu šije, dizajnuje, navrhuje a vymýšľa. Fascinujú ju zaujímaví, kreatívni a odvážni ľudia, ktorí sa neboja robiť veci jedinečne.
POMALO je hnutie za trvalo udržateľný spôsob života, ktoré prostredníctvom festivalu v bratislavskej Starej tržnici prinesie prehliadku zodpovednej módy a pomalého životného štýlu. Festival udržateľnosti je výberové predajné podujatie, ktoré sa sústredí na vzdelávanie a popularizáciu tém podporujúcich zodpovedný spôsob života. Na jednom mieste ponúkne inšpiratívne idey, nové prístupy, kvalitné lokálne produkty, ich príbehy a všetko pre váš pomalý životný štýl.
Zoznam vystavovateľov na Festivale udržateľnosti POMALO: bit.ly/ZoznamPomalo1205
12. 5. (nedeľa)
Štart: 09:00 - 19:00
Stará tržnica, Námestie SNP 25
Vstupenky: 3 € na mieste / 2 € v predpredaji tu: bit.ly/VstupenkyPomalo1205
Deti do 12 rokov majú vstup na podujatie zadarmo.
Spoluorganizátormi a garantmi podujatia sú organizácia Fashion revolution, IPRUM (Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy), INCIEN (Inštitút cirkulárnej ekonomiky) a Nosene.
Event: https://www.facebook.com/events/388209298409127/
