„Stojím v bazéne so studenou vodou. Siaha mi po krk. Hladina je pokojná, aj keď v bazéne je nás veľa. Nikto sa už veľmi nehýbe, len občas niekto spraví pár temp, aby sa zohrial. Čakám, že mi niekto pomôže von. Sama sa von nedostanem, pretože steny bazéna siahajú vysoko nad moju hlavu. Telo mi už dávno začalo krehnúť. Nemyslím na nič, len na teplú deku, do ktorej by ma niekto zabalil alebo na pevné objatie niekoho, kto nie je taký studený ako ja. S deťmi v bazéne naokolo sa nedotýkam. Sú rovnako chladné a dotyk s nimi mi neprináša nič príjemné. Zrazu na hladinu padá tieň, potom ďalší a ďalší. Zdvíham hlavu a vidím, že k bazénu prišli akýsi ľudia. Mávajú na nás, usmievajú sa, vyzerajú dobre. A hlavne, normálne sa hýbu a vyzerá to, že im nie je zima. V srdci sa mi niečo pohne – snáď by ma mohli vytiahnuť. Dvíham ruky, naťahujem ich k nim. Usmievam sa. Nedočiahnem. Vidím, že niečo vyberajú z tašiek. Plyšové hračky, autíčka, čokoládky. Nahádžu ich k nám, do studenej vody, v očiach sa niektorým z nich lesknú slzy. Ale prečo odchádzajú? Na vodnej hladine pláva bez zmyslu kopa hračiek a sladkostí. V ústach sa mi pomaly roztápa sladká tyčinka. Plyšák je nasiaknutý vodou. A zima ostáva. Robím pevné rozhodnutie. Nabudúce sa nedám. Už nikdy nedovolím, aby ma niekto takto sklamal. Už nikdy nebudem veriť ľuďom, ktorí sa priblížia k môjmu bazénu.“
Príbeh z bazénu ilustruje, aký vplyv na dieťa v detskom domove má to, keď sa okolo neho pohybujú okrem vychovávateliek ešte ďalší ľudia, ale iba náhodne. Prídu a odídu. Prinesú darček, hračku, urobia vianočný večierok. Dieťa sa učí, že ľudia iba prichádzajú a odchádzajú. Ono by chcelo, aby niekto z nich ostal pri ňom už navždy. Aby ho vzal domov. Keď sa to nestane, dieťa sa postupne učí, že na ľudí, ktorých stretáva, sa nesmie naviazať, spriateliť, otvoriť. Keď s nimi nenadviaže vzťah, ich odchod ho nebude tak bolieť. Lenže nadväzovať vzťahy sa učíme práve v detstve, dokonca už od prvých dní. Ak sa to dieťa nenaučí ako malé, bude sa to v budúcnosti učiť len veľmi ťažko. Preto pomoc deťom v detskom domove nespočíva v darčekoch, v jednorazových akciách, ani v zážitkových letných táboroch. Potrebujú sa naučiť nežiť vo svojom „bazéne“, ktorý už ostane navždy chladný, kde nikoho k sebe nepustia, kde nemá miesto teplo hlbokého ľudského vzťahu. Potrebujú, aby im niekto dodal odvahu a dôveru, že môžu vo svete hľadať lásku.
Ako pomôcť opusteným deťom?
Jediné riešenie, ktoré môže dieťaťu pomôcť vo všetkých životných oblastiach je rodina, ktorá ho príjme, ponúkne mu bezpečné a trvalé vzťahy. Na Slovensku sú tisíce rodičov, ktoré prijali opustené dieťa. Niektorí preto, že im nebolo dopriate mať vlastné dieťa, ale je veľa takých, ktorí našli miesto pre prijaté dieťa vedľa svojich vlastných. Je to ale celoživotná výzva, ktorá človeku zmení celý život. Nie je to rozhodnutie pre každého. Možno ani pre vás. Ale niečo urobiť môžete. Darujte nám 2% z vašich daní. Pre Návrat sú 2% veľmi významným finančným zdrojom, s ktorým môžeme slobodne narábať pri hľadaní rodičov pre opustené detí. Na rozdiel od štátnych zdrojov či grantových prostriedkov nám príjmy z 2 % dávajú možnosť pružne reagovať na potreby detí a rodín, ktoré potrebujú pomoc našich odborníkov. Napríklad nám umožňujú spolu s náhradnou rodinou začať pracovať na budovaní vzťahu s prijatým dieťaťom hneď po jeho osvojení a od začiatku si tak vytvárať zdravú vzťahovú väzbu. Nenechajte o dvoch percentách z daní rozhodovať štát: vy sami rozhodnite o tom, ako budú využité. Ak sa rozhodnete poukázať ich Návratu, rozhodnete sa podporiť najpodstatnejšiu vec v živote a to vzťah rodiča s dieťaťom. Nezaberie to veľa času. Všetky informácie spolu s predvyplnenými tlačivami nájdete na našej stránke. Ďakujeme!
