Deti môžu šíriť koronavírus v rovnakom množstve ako dospelí: Čo všetko dnes vieme o školách a COVID-19?

Foto: Shutterstock
Čo všetko dnes vieme o školách a COVID-19 / Foto: Shutterstock

Autorka: Zoë Hyde, epidemiologička z University of Western Australia


 

Úlohu, ktorú v pandémii COVID-19 zohrávajú deti, a následne aj školy, bolo ťažké identifikovať, ale táto záhada konečne začína mať riešenie.

Najnovší výskum ukazuje, že infekcie u detí často nie sú odhalené a že deti sú na infekciu rovnako náchylné ako dospelí. Deti pravdepodobne prenášajú vírus podobnou rýchlosťou aj na dospelých .

 

Aj keď je u detí našťastie oveľa menšia pravdepodobnosť vážneho ochorenia ako u dospelých, to isté neplatí pre dospelých, ktorí sa o ne starajú. Dôkazy naznačujú, že školy naštartovali druhú vlnu v Európe aj inde vo svete. To znamená, že bezpečnosť škôl a opatrenia v nich si vyžadujú urgentné prehodnotenie.

 

Je ťažké zistiť COVID-19 u detí

Infekcie vírusom SARS-CoV-2, ktoré spôsobujú COVID-19, sú u detí zvyčajne oveľa miernejšie ako u dospelých a je preto ľahké ich prehliadnuť. Štúdia z Južnej Kórey zistila, že väčšina detí mala príznaky dosť mierne na to, aby boli rozpoznané, a iba 9% detí bolo diagnostikovaných v čase nástupu príznakov.

 

Vedci použili test na protilátky (test, ktorý dokáže zistiť, či osoba predtým mala vírus a vyliečila sa) na skríning reprezentatívnej vzorky takmer 12 000 detí z bežnej populácie v Nemecku. Zistili, že väčšina prípadov u detí nebola zachytená. Samo o sebe to nie je prekvapujúce, pretože podobne veľa prípadov sa nezachytí aj u dospelých. Čo však urobilo túto štúdiu dôležitou bolo to, že sa ukázalo, že infikovať sa pravdepodobne dokážu rovnako veľké i malé deti.

Oficiálne testovanie v Nemecku pôvodne naznačilo, že infikovanie malých detí je oveľa menej pravdepodobné ako u tínedžerov, ale to nebola pravda. Mladšie deti s infekciami len neboli testované. Štúdia tiež zistila, že takmer polovica infikovaných detí bola bez príznakov. To je asi dvojnásobok toho, čo sa zvyčajne pozoruje u dospelých.

 

Deti vírus prenášajú

Už nejaký čas vieme, že približne rovnaké množstvo vírusového genetického materiálu sa nachádza v nose a hrdle detí i dospelých.

To však nevyhnutne neznamená, že deti budú prenášať vírus rovnako ako dospelí. Pretože deti majú menšiu kapacitu pľúc a je menej pravdepodobné, že budú mať príznaky, mohli by do svojho okolia vypustiť menej vírusu.

Nová štúdia uskutočnená americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) však zistila, že u detí i dospelých je pravdepodobnosť prenosu vírusu do domácností podobná.

 

Ďalšia štúdia, ktorá zahŕňala viac ako 84 000 prípadov a ich blízke kontakty v Indii zistila, že vírus je prenášaný predovšetkým deťmi a mladými dospelými.

 

Väčšina detí v týchto štúdiách však pravdepodobne mala príznaky. Nie je teda jasné, či asymptomatické deti prenášajú vírus rovnakým spôsobom. Prinajmenšom ohniská nákazy v predškolských zariadeniach ukázali, že deti bez príznakov vírus stále prenášajú. Počas prepuknutia nákazy v dvoch centrách starostlivosti o deti v Utahu preniesli asymptomatické deti vírus na svojich rodinných príslušníkov, čo malo za následok hospitalizáciu jedného z rodičov.

 

Čo vieme o ohniskách v austrálskych školách

Zdá sa, že školy neboli hlavným zdrojom epidémie v štáte Viktória, aj tak ale väčšina študentov prešla na diaľkové štúdium zhruba na vrchole druhej vlny. Školy však do istej miery prispeli k prenosu vírusu v komunite v istom rozsahu. Objasňuje to aj prípad skupiny ľudí okolo školy Al-Taqwa College, ktorá bola spojená s výskytom ohnísk v melbournských verejných bytovkách.

Keď vedci analyzovali prípady vo viktoriánskych školách, ktoré sa vyskytli v období medzi začiatkom epidémie a koncom augusta 2020, zistili, že infekcie v školách odrážajú to, čo sa celkovo deje v komunite. Tiež zistili, že 66% všetkých odhalených prípadov infekcií v školách bolo spôsobených vždy len jednou osobou. To by sa mohlo zdať povzbudivé, ale musíme si uvedomiť, že tento vírus je charakterizovaný ako mimoriadne rýchlo šíriteľný. My už vieme, že asi 10% nakazených ľudí je zodpovedných za približne 80% sekundárnych COVID-19 prípadov.

 

Dve veľké štúdie z Hongkongu a Indie odhalili, že asi 70% ľudí neprenieslo vírus nikomu. Problémom je, že zvyšok môže potenciálne infikovať veľa ľudí. To, čo sa stalo v školách vo Viktórii, bolo s týmto úplne v súlade. Riziko spojené so školami stúpa s úrovňou komunitného prenosu a obraz v jednotlivých krajinách to objasnil.

 

Čo vieme o ohniskách v školách na medzinárodnej úrovni

Po opätovnom otvorení škôl v kanadskom Montreale počet nakazených skupín zo škôl rýchlo prevýšil počet ľudí na pracoviskách a v zdravotníckych zariadeniach. Prezident Quebeckej asociácie mikrobiológov infekčných chorôb Karl Weiss povedal: "Školy naštartovali druhú vlnu v Quebecu, hoci vláda si to nepripustila."

 

Správa izraelského ministerstva zdravotníctva dospela k záveru, že opätovné otvorenie škôl zohralo určitú úlohu prinajmenšom pri urýchlení tamojšej epidémie a že školy môžu prispieť k šíreniu vírusu, pokiaľ nebude nízky prenos v komunite. Aj v Českej republike spôsobilo prudký nárast prípadov znovuotvorenie škôl. Primátor Prahy Zdeněk Hřib označil české školy za „kovidové burzy“.

 

Opačný vzorec bol zaznamenaný po zatvorení škôl v Anglicku. Krajina bola práve svedkom poklesu nových prípadov, po čom nasledoval návrat k rastu, ktorý sa zhodoval so školskými prázdninami. Bolo to predtým, ako sa v krajine zaviedli akékoľvek obmedzenia.

Tieto pozorovania sú v súlade so štúdiou skúmajúcou účinok zavedenia a zrušenia rôznych obmedzení v 131 krajinách. Vedci zistili, že zatváranie škôl bolo spojené so znížením reprodukčného faktora R - miery rýchlosti šírenia vírusu - zatiaľ čo opätovné otvorenie škôl bolo spojené s nárastom.

Riziko najjasnejšie vysvetlil prezident nemeckého Inštitútu Roberta Kocha, čo je nemecký ekvivalent s americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb. Minulý týždeň uviedol, že vírus sa prenáša do škôl a tiež späť do komunity.

 

Čo musíme urobiť

Nebude možné úplne ovládať pandémiu, ak nebudeme riešiť aj prenos deťmi. To znamená, že musíme k školám zaujať proaktívny prístup.

Medzi preventívne opatrenia by malo patriť minimálne používanie rúšok na tvár zamestnancami a študentmi (vrátane študentov základných škôl). Školy by mali tiež zlepšiť vetranie a kvalitu vzduchu v triedach, zmenšiť veľkosť tried a zabezpečiť, aby deti a zamestnanci dodržiavali hygienu rúk.

 

Svoju úlohu tu má hrať aj zatváranie škôl. Musia byť však starostlivo zvážené kvôli škodám, ktoré s nimi súvisia. Tieto škody sú však pravdepodobne vyvážené škodami spôsobenými neutíchajúcou epidémiou. V regiónoch s vysokou úrovňou komunitného prenosu by sa malo zvážiť dočasné zatvorenie škôl. Hoci lockdown bez zatvorenia škôl môže stále znižovať prenos koronavírusu, je nepravdepodobné, že bude maximálne efektívny.

 



Tento článok bol publikovaný 23. novembra 2020 na portáli The Conversation a uverejňujeme ho na základe licencie Creative Commons license. Originálny článok nájdete tu.

Čítajte viac o téme: Koronavírus, Dištančné vzdelávanie
Zdieľať na facebooku