Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo sa tínedžeri búria a slepo riskujú? Z hľadiska biológie za to vlastne nemôžu

Stanislava Miklovičová
Autor článku
Foto: Bigstock
Prečo sa tínedžeri búria a slepo riskujú? Z hľadiska biológie za to vlastne nemôžu / Foto: Bigstock

Kto by to nepoznal: Rodičia pubertálnych detí sa často sťažujú, že svoje dieťa, inak poslušné a bezproblémové, zrazu nespoznávajú. Príliš často sa podľa nich rozhoduje bezhlavo, rýchlo, robí všetko naopak ako sa od neho očakáva, často riskuje, v tých horších prípadoch skúša, kam až zájde, keď fajčí, konzumuje alkohol...

Zatiaľ čo sa my dospelí na jeho konanie pozeráme ako na veľkú nerozvážnosť, zdá sa, že jemu adrenalínový spôsob života vyhovuje....Čím väčšie "vzrušo" tým lepšie.

Skôr než nad touto generáciou zlomíte palicu, porozmýšľajte, či za touto ich búrlivosťou nie je aj niečo viac ako snaha večne potápať rodičovskú autoritu. Podľa novej štúdie, ktorá vyšla v magazíne Current Biology a vznikla na pôde Darthmouth University, to má svojím spôsobom na svedomí aj nerovnováha neurónovej aktivity v mozgu. V tomto období  sa isté funkcie šedej kôry dostávajú do úzadia a obnovujú sa opäť až v období dospelosti.

Na svoj výskum použili vedci vzorku dospelých potkanov. Časti z nich injekčne "upravili" mozog tak, aby sa správal ako mozog tínedžerov, druhá časť skupiny zostala medikačne nezmenená. Na oboch skupinách potom robili pokus s jedlom. Ak zaznie signál, znamená to, že budú nakŕmené. Ak sa však okrem zvuku zapnú aj svetlá, znamená to, že jedlo nebude. "Dospievajúci" potkani potrebovali v priemere 22 pokusov, kým pochopili princíp, kedy jedlo dostanú a kedy nie. Dospelým potkanom s neupravenou nervovou aktivitou to trvalo 13 krát.

Skúmajúc zmeny zodpovedné za toto správanie vedci vyslovili teóriu, že tínedžeri v porovnaní s deťmi či dospelými majú väčší pocit zadosťučinenia, najmä pred očami svojich kamarátov. V čase medzi detstvom a dospelosťou prichádza čas, kedy sa činnosť prefrontálnej kôry (prefrontal cortrex), zodpovednej za racionálne uvažovanie, brzdí a naopak sa do popredia dostáva nucleus accumbens-  časť mozgu ovplyvňujúca adrenalín, vzrušenie. Zvyšujú sa schopnosti abstraktného myslenia, progresívneho zdôvodňovania a prichádza nával nových (aj riskantných a nevhodných) záujmov. V detstve a dospelosti sú obe časti mozgu viacmenej v rovnováhe, preto sú zrazu "problémoví" práve adolescenti.

Napriek tomu, že malá zvieracia vzorka nemôže byť merítkom pre celú ľudskú populáciu, podľa Davida Bucciho, jedného zo spoluautorov Current Biology, podobné štrukturálne zloženie mozgu potkana a človeka môže o tejto téme veľa prezradiť. Odvoláva sa aj na výsledky štúdií z minulých rokov, podľa ktorých je hazardné správanie o niečo viditeľnejšie u mužskej vzorky potkanov ako u ženskej. Čím viac dôvodov pubertálneho vzdoru poznáme, tým viac môžeme proti jeho negatívnym následkom (alkohol, cigarety, drogy) bojovať.


Čítajte viac o téme: Výskum, Dospievanie | Tínedžeri
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.