Stres sa u nás dospelých stal každodennou realitou. Žiaľ, podpisuje sa nielen na kvalite nášho života, ale zasahuje aj životy našich detí. Možno si povieme – to prejde, to prežijeme, deti zabudnú. Odborníci po rokoch štúdií odkazujú, že najmenší možno časom na negatívne či stresujúce detstvo zabudnú, ich telo si ho však dobre zapamätá. V dospelosti im to pripomenie zvýšeným rizikom srdcových chorôb, metabolických porúch či cukrovkou.
Výskum britských kardiológov, s ktorým jeho autori začali už v roku 1958 (a svojich adeptov sledovali ďalšie desaťročia) ukázal, že deti vystavené stresu v prvých rokoch života, aj keď mali v rokoch dospelosti relatívny pokoj, trpeli civilizačnými chorobami viditeľne častejšie ako tie, ktoré mali pohodové detstvo. Štúdia, ktorej výsledky teraz zanalyzovali americkí lekári, sledovala deti a neskôr dospelých od 7 do 45 roku života.
„Detstvo je skutočne dôležitou trajektóriou zdravia a dobrej kondície v budúcnosti," hovorí spoluautorka americkej štúdie Ashley Winning z Harvardu. Podľa jej slov nie je prekvapivé, že najhorší zdravotný stav mali tí z 6 714 zúčastnených, ktorí boli stresu vystavovaní permanentne v detstve aj neskôr v dospelosti. Čo ich ale zaujalo bol fakt, že s podlomeným zdravím bojovali aj tí, ktorí prežívali stres najmä v detstve. Napriek tomu, že stres nie je priamo príčinou neskorších zdravotných ťažkostí, pomerne veľká vzorka respondentov ich dovoľuje minimálne spájať. Podľa slov kalifornského profesora psychológie Arica Prathera, ktorý sa zaoberá vzťahom medzi psychológiou a imunitou, je biologický proces, ktorý sa stresom vytvára a ukladá u detí, stále neznámou zónou. „Máme však čoraz viac dôkazov, že emocionálne zážitky raného života sa biologicky ukladajú. Stres podľa všetkého ovplyvňuje ako sa hormóny zapínajú a vypínajú."
