Keď ste sa dozvedeli, že budete rodičmi, hovorili ste si, že vaše dieťa dostane len tie najlepšie, najužitočnejšie, najvýchovnejšie hračky. Budúci malý génius sa s tými sofistikovanými vynálezmi bude pekne hrať, kým vy si doma porobíte, čo práve treba a neexistuje, aby ste tak ako kamarátka upadli do večného kolotoča upratovania autíčok bez kolies, beznohých povyzliekaných Barbin, či všade po byte porozhadzovaních kuchynských varešiek.
Neprejde ani pár rokov a vy sa pristihnete, že keď niekam stúpite, vždy vám pod nohami niečo zapíska (v horšom prípade zachrapčí) a keď sa najviac ponáhľate o niečo zakopnete (hoci ten chaos zhŕňate z koberca v obývačke, z predsiene a ostatných spoločných priestorov trikrát denne). Nepríjemná varianta je, keď sa vám niečo doslova zapichne do nohy: kocka z lega, moje deti "fičali" na vyberaní bezpečnostných poistiek zo zásuviek a na to stúpiť potom je jedna radosť. My doma stále niečo zbierame, skladáme alebo naopak rozkladáme, triedime a...vyhadzujeme. Áno, postupom času sa aj ten najcitlivejší rodič musí premeniť na necitlivú obludu, ktorá sa v pude sebazáchovy musí zbaviť (nielen) rozbitých, rozhryznutých, nenávratne ušpinených vecí. A naučí sa to, čo si predtým nechcel alebo nevedel priznať – aj v prípade hračiek platí menej je vždy viac a čím viac toho doma, hoci nechtiac, nazhŕňate, tým tažšie to bude, rovnako ako aj vaše deti, držať pod kontrolou.
Hračky boli zábavné dovtedy, kým sa nestali nástrojom v rukách kapitalizmu.
(Beth Copeland Vargo)
Nepotrebujete ani psychológov ani vedcov aby ste zistili, že väčšinu z toho, čo vaša ratolesť bude "potrebovať" v prvých rokoch máte doma už dávno predtým než sa narodí. Napriek všetkým tým svietiacim, hrajúcim a usmievajúcim sa zázrakom ho totiž najdlhšie a najkvalitnejšie zabavia veci, ktoré sa nám dospelákom zdajú obyčajné a nudné – štipce na bielizeň, rolky z toaletného papiera , naskladané balíky plienok (či všeobecne hygienických potrieb), staré (alebo aj nové) časopisy, umelohmotné fľaše a vrchnáky, tégliky z potravín, varešky, lyžičky, naberačky a hrnce. Veľa hrncov.
Z bežných hračiek sa najradšej vráti k jednoduchým kockám alebo kartám. K ostatnému, čo máte doma naukladané v boxoch a kontajneroch a siaha vám to od koberca až po povalu, sa prihlási z času na čas. Hracie senzácie hrajú dovtedy, kým sa nevybijú baterky. Potom skončia pohodené v kúte, lebo kupovať do toho nové sa po 1. Finančne nevyplatí a po 2. Po pár týždňoch ste radi, že to konečne stíchlo. Ono sa nájde ešte ďalších 5 vecí, ktoré treba takto odstaviť.
Raz som deťom na Vianoce kúpil baterky s odkazom: V balení nie sú žiadne hračky.
(Bernard Manning)
Niektorým rodičom sa možno prieči myšlienka, že sa dieťa hrá "iba" s farebnými vrchnákmi alebo štipcami. Ak ich ale budete sledovať pozorne, uvidíte, že si každý deň nájdú iný spôsob ich využitia a zatiaľ, čo nás by to prekladanie a ukladanie dokola nebavilo, ich to baví stále. Deti totiž radi púšťajú uzdu svojej fantázií a najlepšie sú veci, pri ktorých im my dospeláci nenútime návod, ako ich použiť. Z farebných štipcov a vrchnákov, ktoré budete stále po večeroch zbierať, budete síce chvíľu nešťastní, ale zvyknete si a ako zadosťučinenie vám bude okamih, keď si konečne v pokoji dopijete kávu zatiaľ, čo váš vysmiaty potomok bude nad hŕbou toho "neporiadku" vyťahovať jeden za druhým a radostne kričať "zelené","oranžové", "mám žlté!". Alebo si ich rad za radom ukladať a počítať "jeden, dva, tri, štyri, päť", "one two three four five".
Skúsili ste už dvoj- či trojročnému dieťaťu dať do ruky krabicu z kartónu, na ktorej je priviazaná šnúrka z topánok či špagát? To budete prekvapení, na čo všetko sa dá využiť a čo sa v nej dá odviezť!
Keď na to deti prídu, vedia si nájsť spôsob, ako sa nenudiť. Rozvíjajú nové a nové spôsoby využitia svojich "pokladov" a o to predsa ide. Sú kreatívni, logickí, zamestnaní. Nič z toho, čo ich zaujme nie je "pod úroveň", sú čisté, všetko má pre nich zmysel. Rozlišovať veľkosti a tvary sa naučia tak na dózach do mikrovlnky ako aj na prešpekulovanej skladačke FischerPrice. Priznávam, aj moje deti dostali (aj bez nášho rodičovského pričinenia – ďalšia rodina stačí) takmer všetko od ústnej harmoniky po svietiacu kolobežku. Rovnako ako ďalší zasiahnutí rodičia sa učíme, ako s tým žiť a prežiť. Tu je pár pravidiel, ktoré snáď motivujú aj vás:
1. Podeľte sa s tým, čo máte
Ak vám to nekontrolovateľné množenie sa hračiek už prerastá cez hlavu, je načase zakročiť. Podeľte sa s tým, čo nepotrebujete a je stále použiteľné (a nebude toho málo) s charitou, blízkym detským domovom alebo odneste do škôlky.
2. Poškodené bez milosti vyhoďte
Hračky, ktoré sú poškodené tak, že by mohli dieťa nejako zraniť, bez ľútosti vyhoďte.
3. Rotujte ich používanie
Aby sa deti s kvantom hračiek nenudili, dávajte im ich postupne. Jednu tretinu z nich schovajte a dajte im ju po niekoľkých týždňoch výmenou za iné. Uvidíte, aké budú staré a predtým nepovšimnuté veci vzácne.
4. Pravidelne sa uisťujte, že máte doma zásobu nepotrebných vecí
Prázdne fľaše od šampónov, krémov, tégliky a rolky budú to, čo by sa vám mohlo v ťažkých časoch hodiť.
5. Neberte im veci, na ktorých lipnú
Nezabúdajte, že deti majú predmety, ktorých sa nerady vzdávajú. Ak ich ich používanie neohrozuje, rešpektujte to.
6. Otvorte im skrine a kuchynské linky
Každé dieťa musí prejsť výojovým štádiom, keď má všetko "pod kontrolou". Pokiaľ vám ich z času na čas vyhádžu a preložia veci do chladničky, do práčky, berte to s humorom, raz vám to bude určite chýbať.
7. Nepodceňujte ich výber
Deti intuitívne vedia, na čo majú a na ktoré veci ešte nedorástli. Samy budú siahať po tom, čo ich aktuálne zaujíma.
