Spánok detí je jednou z najdiskutovanejších tém čerstvých rodičov, no nevyhnú sa jej ani rodičia predškolákov. Minimálne ak patria ako ja do skupiny tých vyvolených, ktorých deti neprespia celé noci a spôsobujú rodičom niekoľko ročný spánkový deficit.
Môj prvorodený mal niekoľko mesiacov obrátený režim. Keď to prešlo, budil sa z rôznych dôvodov niekoľkokrát za noc. Prvýkrát dokázal prespať od večera do rána až vo svojich dvoch rokoch. Keď sme už doma dúfali, že si aspoň na chvíľu z tohto sparťanského režimu oddýchneme, zistili sme, že ani v tomto veku ešte nie sme celkom "za vodou".
Občas sa nám syn budil uprostred noci so srdcervúcim plačom, volajúc mamu a pýtajúc sa na ruky popestovať. Bolo by to úplne normálne, keby som ho na rukách už nenosila a neprihovarála sa mu, nech sa upokojí, že maminka prišla. Niekedy na to zareagoval a nechal sa pekne uložiť naspäť do postele, inokedy vôbec nevnímal, akoby stále spal a na plač a vzlykanie nepomáhalo nič – ani položiť, ani posadiť, ani to, že sme sa ho snažili zobudiť. Niekedy to trvalo 5-10 minút, inokedy sme sa s manželom trápili aj pol hodinu. Priznávam, v stave totálneho vyčerpania (v tom čase sme už mali doma ďalšie nemluvňa) mi už napadli rôzne teórie – je to naša vina, určite to má z nervov, možno nevie spracovať našu novú rodinnú situáciu, možno je doma napätie.... Nikdy však neexistovala súvislosť s tým, aký prežil deň, či ho niečo mohlo rozrušiť a pod. Tieto nočné "záchvaty" sa objavujú síce zriedka, ale boli pre nás znepokojivé. Až následne sme sa dozvedeli, že náš syn máva niečo, čo u detí nie je až také výnimočné. Symptómy, ktoré sa u neho objavujú, sa spájajú s pojmom, ktorý pediatri nazvali nočný (alebo tiež spánkový) des. Týka sa hlavne detí pod 7 rokov a môžeme byť pokojní aspoň v tom, že dieťaťu nijako neubližuje. Tento stav si, na rozdiel od zlých snov, nepamätá a neuvedomuje.
Čo je nočný des
Spánok detí je podobne ako u dospelých rozdelený do niekoľkých fáz. Po 15 minútach od zaspania u nich nastáva najhlbší spánok (kedy sa im nič nesníva) a ten trvá od 45 do 75 minút. Potom sa už preklenie do ľahšej fázy. Niektoré deti sa počas tohto prechodu nakrátko zobudia, aby pokračovali v nerušenom ďalšom spánku. Niekedy však dieťa uviazne medzi týmito dvoma fázami a nastane u neho takzvané čiastočné vzrušenie. To odborníci rozdeľujú do troch rôznych kategórii, podľa toho, ako sa môže navonok prejaviť :
1. Námesačníctvo
2. Zmätené precitnutie (prípad nášho syna)
3. Skutočný spánkový des
Najčastejšie sa vyskytuje práve zmätené precitnutie. Minimálne raz v živote sa podľa Americkej asociácie spánku objaví zhruba u 15 % batoliat a predškolákov. Zvyčajne sa tak stane počas prvej tretiny noci a v dňoch, kedy je dieťa príliš vyčerpané alebo je niekoľko dní nejako narušený jeho spánkový režim. Vplýva naň tiež horúčka a stres. Obyčajne začne tým, že sa dieťa v posteli nadmerne hmýri a jeho nepokoj prejde v priebehu pár minút do plaču. Dieťa môže mať oči otvorené alebo zavreté, potí sa, pôsobí zmätene, rozrušene, niekedy až akoby "posadnuté". V tomto čase sa mu nič nesníva a ako už bolo povedané, nebude si nič pamätať. Neurológovia hovoria o stave opísanom ako "búrka neurónových emisií, kedy dieťa vo svojom vnútri zažíva intenzívny boj alebo pocit letu". Keď sa to skončí, zvyčajne bez problémov pokojne zaspí. Skutočný spánkový des, kategória č.3 sa objavuje omnoho menej a zažijú ju skôr tínedžeri.
Koho nočný des postihuje
Odborníci vravia, že tieto stavy môžu byť dedičné (námesačníctvo, čiastočné spánkové vzrušenie) a viac sa objavujú u chlapcov ako u dievčat. Často sa prejavia v obdobiach nedostatočného spánku a ak dieťa zaspí, aj také obyčajné stimuly ako odhrnutá plachta alebo vŕzganie dverí, ho môže vyrušiť a prebrať. To je dôkaz, že čiastočné spánkové vzrušenie je spôsobené chaotickým "búrkovým" pohybom neurónov a nie ťažkými snami. Preto aj rodičovská snaha dieťa utešiť objatím alebo maznaním môže tento stav niekedy predlžovať. Za normálnych okolností časovo trvá pár minút, ale môže to byť aj trištvrte hodiny.
Ako na nočný des reagovať
Vedci tvrdia, nesnažte sa dieťa zobudiť. Nie preto, že by to bolo nebezpečné, ale iba to predĺži čas samotného precitnutia. Vo všeobecnosti by sa dieťa nemalo ani silno objímať. Fyzicky ho držať pod kontrolou zosilní jeho pocit stiesnenosti a začne s vami telesne bojovať. Snažte sa, aby sa uvoľnilo a povzbudzujte ho slovne. Hovorte pomaly, upokojujúco a to čo mu vravíte opakujte. Na niektoré deti platí aj zažatie svetla. Ak viete, že dieťa trpí nejakým spánkovým neduhom, už vopred by ste mali z jeho okolia odstrániť nábytok, na ktorom by sa mohol ako námesačný zraniť a keď ste s ním, buďte medzi ním a oknom. Len v extrémnych prípadoch sa nočný des (lekársky diagnostikovaný) rieši podávaním liekov, hypnoterapiou alebo inými relaxačnými metódami.
Niektorí pediatri sa vyjadrujú, že narušený spánok v podobe nočného des sa vyskytuje v predškolskom období, vtedy keď sa mnohé deti snažia dosiahnuť "suchú noc". Deti v istom veku majú podvedomú obavu, že sa im počas spánku naplní močový mechúr. Chce sa im ísť na toaletu, ale nie sú ešte prebraté natoľko, aby to zvládli. Jedným z riešení pri takomto precitnutí môže teda byť aj odnesenie dieťaťa na WC. Je paradoxné, že v tomto stave síce nespoznávajú svojich rodičov, ale vycikať sa dokážu. Potom sa náhle upokoja a zaspia.
Pre nás ako rodičov je najdôležitejšie dieťa sledovať a podľa jeho reakcií sa mu snažiť pomôcť. Je to len ďalšie obdobie v jeho vývine, ktoré treba spoločne zvládnuť. Prevenciou takýchto nočných epizód zostáva dbať na pravidelný spánok a pokiaľ sa dieťa cíti unavené, dopriať mu ho aj mimo bežného oddychového rozvrhu.
