O tom, aké miesto má v detskom jedálničku cukor, koľko ho majú a koľko ho potrebujú, počúvame dnes, v časoch modernej medicíny, z každej strany. Rodičia a vychovávatelia tvrdia, že sa pri zvýšených dávkach sladkostí z ich detí stávajú supermani, ktorí sú schopní liezť po stenách. Lekárske konzíliá na druhej strane pozerajú do tabuliek a krútia hlavami. Nie, neexistuje jasný dôkaz, že by cukor ovplyvňoval ľudskú aktivitu. Štatisticky zatiaľ možno nie, no prečo sú naši potomkovia takí nabudení, plní energie a my im (a nebude to vekom) "nestíhame"?
Zaujímavá sa v tomto smere javí štúdia tímu doktora Williama Tamborlanea z University Yale, ktorý už v roku 1995 v kontraste s inými výskumníkmi potvrdzoval, že glukóza má na detský organizmus výraznejší dopad ako na dospelých. Je známe, že ak klesá hladina glukózy v krvi, telo si ako kompenzáciu vytvára adrenalín. Ak cukor spadne pod hranicu normálu, nastáva hypoglykémia. Jej sprievodnými znakmi bývajú triašky, potenie, náladovosť, nesústredená myseľ.
Tamborlaneov tím na skupine 14 zdravých detí a 9 dospelých demonštroval, ako rôzne sa adrenalín u týchto dvoch skupín vylučuje. Napriek tomu, že deti aj dospelí skonzumovali rovnaký druh jedla, hladina adrenalínu u detí bola po 3 hodinách 10-krát vyššia ako pred jedlom a dvakrát vyššia ako v rovnakom čase u dospelých. Nepriaznivé dôsledky chýbajúceho cukru v podobe malátnosti, trasenia sa a celkového nepokoja organizmu pocítilo až 12 zo všetkých 14 detí, zatiaľ čo u dospelých sa symptómy objavili len u jedného.
Ak by sa pochybujúci lekári pozreli na krvné výsledky detí, hodnoty cukru boli ešte v norme, takže by ich nikto nevyhlásil za hypoglykémiu. Prečo teda takáto reakcia?
Autori výskumu hovoria, že problémom je takzvaný rafinovaný cukor, skrytý v rôznych farbivách a prísadách.Ten sa do krvi dostáva rýchlejšie a spôsobuje v nej väčšie výkyvy hladiny glukózy.
Jedným z najväčších nepriateľov detského organizmu sú bez pochýb sladké nápoje. Okrem zubného kazu, obezity či rôznych žalúdočných neduhov podľa vedcov z University of Southern California poškodzujú mozog. Vo svojej práci našli znepokojujúcu súvislosť medzi sladkými nealko nápojmi a ľudskou pamäťou. „Nie je tajomstvom, že skryté karbohydráty, špeciálne tie obsiahnuté v sladkých nápojoch, spôsobujú metabolické poruchy," hovorí autor výskumu Dr. Scott Kanoski.
My sme však prišli k záveru, že pitie týchto na cukor bohatých nápojov vplýva na schopnosť mozgu normálne fungovať a pamätať si kľúčové informácie. Prinajmenšom, ak ide o zvýšenú konzumáciu ešte pred dospelosťou.
Ak deti pijú tieto nápoje už v ranom veku, podľa vedcov sa to v dospelosti odrazí v podobe slabej pamäte. Nehovoria pritom len o sladených sýtených nápojoch ako Cola, rovnaký dopad môže mať aj bežný jablkový džús, limonáda alebo energetické nápoje športovcov.
Výsledky im potvrdil aj pokus na dospelých potkanoch a na mláďatách. Podávali im nápoje so zvýšeným podielom fruktózy a sladidlami, ktoré pre človeka vyrábané nápoje obsahujú. Po mesiaci sa v správaní dospelých potkanov neobjavili viditeľné zmeny. U adolescentných však dokázali horšie učenie a pamäť. Dokazuje to, že hipokampus v mozgu je citlivý a jeho funkcia je ovplyvniteľná aj konzumovaním saturovaných tukov a priemyselne vyrábaných cukrov. Hipokampus hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte a priestorovej orientácie.
A koľko cukru sa považuje za prekročenie limitu?
Priemerný Američan zje denne okolo 22 lyžičiek pridaného cukru. Za pridaný cukor sa pritom považujú sirupy, sladidlá, všetko do produktu pridávané počas spracovania a po ňom, teda nejde o cukor, ktorý samotná potravina obsahuje (prírodný cukor v ovocí a pod). Podľa American Heart Association by limit u detí nemal prekročiť 4 lyžičky denne. Ženy a dievčatá tínedžerky potrebujú 5 lyžičiek, muži a dospievajúci chlapci maximálne 9. Pravdou ale je, že americkí tínedžeri (a vieme, že u nás to nebude oveľa lepšie) prijmú v jedle a nápojoch tých extra lyžičiek denne až 34.