Prečo je písanie pre deti náročné?

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa  starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

Je november a naši prváčikovia už majú vypísané zošity s prvými čiarami. Prvé písmenka sa objavujú na stránkach zošitov a my už máme jasnejšiu predstavu o tom, ako na tom s písaním naše deti sú.  Možno máte šťastie na pani učiteľku, ktorá na vaše obavy reaguje vetami: „Hlavne v kľude. Prvý polrok sa budeme snažiť rúčku rozpísať a uvoľniť. Nebudeme ešte robiť unáhlené závery.“ Avšak niektorým sa už kopia na okraji pracovných zošitov poznámky typu „Dorobiť doma!“ alebo „Nestihol, dokončiť!“ A váš sen o škole a radosti z učenia sa rozpadáva.

Písanie je grafo-motorický proces

Písanie je zložitý grafomotorický proces, na ktorom sa podieľa mnoho čiastkových funkcií centrálnej nervovej sústavy. Jeho podstatou je previesť počuté alebo videné slová do písomnej podoby. Ak by sme ale na chvíľku zastavili a zamysleli sa, čo všetko sa skrýva za touto definíciou, tak by sme poodhalili tajomstvo tej samozrejmosti, ktorú nazývame písanie.

Čo všetko musíme zvládnuť, ak chceme písať? Ktoré sú tie čiastkové funkcie, ktoré my – špeciálne pedagogičky - až obsedantne pozorujeme? 

1. pozornosť – musím sa vedieť sústrediť a odfiltrovať všetko nepodstatné v danom momente,

2. sluchové vnímanie – musím byť schopná odizolovať nepodstatné zvuky od podstatných, správne počuť hlásky a dokonca i v správnom poradí,

3. zrakové vnímanie – musím vedieť, aký je tvar písmena počutej hlásky, vedieť ten tvar prekresliť, vidieť odlišnosti v tvaroch písmen (jednoducho vnímať rozdiel medzi b a d),

4. pamäť – musím si v pamäti udržať videné a počuté a z dlhodobej pamäti vytiahnuť tie správne tvary a zvuky a to nehovorím o gramatických pravidlách a výnimkách,

5. fonematické uvedomovanie – musím dokázať vnímať dlhé a krátke slabiky, mäkké a tvrdé slabiky.

A to je len úvodné zoznámenie s tým, čo si písanie vyžaduje. Ak by sme to chceli rozobrať úplne do detailov, bolo by to na niekoľko článkov.

Písanie je záležitosť celého tela

Pri tejto téme nemožno ignorovať ani pohyb, pretože písanie je aj motorický proces a bez efektívneho používania tela ho nezvládneme.

Takže ak navštívite niekoho, kto sa s nadšením vzdeláva aj v metódach ako senzorická integrácia, bilaterálna integrácia či INPP metóda, zaručene sa dozviete aj informácie ohľadom tela a pohybov potrebných na písanie. Mám pocit, že v poslednej dobe sme sa až priveľmi začali zaoberať troma prstami a úchopom, avšak to nie je to jediné, čo nám umožňuje písať. Čo všetko je pri písaní dôležité?

1. Bilaterálna koordinácia – je to schopnosť efektívne používať obe strany tela. Ja často vidím ako dominantná a nedominantná ruka spolu nespolupracujú. A myslím, že to viete ľahko vidieť aj vy. Sú to napríklad situácie, kedy má dieťa jednu ruku položenú na stehne a papier či zošit mu uteká.

2. Ťažkosti s prechodom cez stredovú os tela – je to jednak viditeľné tak, že dieťa sa natáča alebo si otáča papier/zošit, aby mohlo písať v riadku. Niekedy to môže spôsobovať ťažkosti v kreslení znamienka + alebo písmena X.

3. Práca svalov – tu je zahrnutých mnoho vecí, ale v nemalej miere napríklad vyvíjaný tlak na papier v zošite. Môže byť prisilný alebo prislabý. Je to aj uvoľnenosť ruky, ktorá ovplyvňuje plynulosť. Buď sme v kŕči alebo až príliš uvoľnení.

4. Pohyby očí a stabilita zrakového poľa – ak nefungujú tak ako majú, často sa objavujú chyby v prepisoch alebo preskakovanie riadkov, slov či písmen.

V mojej praxi sa dennodenne stretávam s tým, že ak odignorujeme telo a zameriame sa len na ruku, tak sme si vybrali tú dlhšiu a náročnejšiu cestu. Ak sú viditeľné oslabenia na úrovni tela, tak vypĺňanie pracovných listov nie je dostatočnou intervenciou.

Mohli sme si to všimnúť skôr?

Áno, mohli! Ja pracujem najmä s deťmi pred nástupom do školy. Všímam si oslabenia, ktoré pomenujem a následne zlepšujem. Je veľká úľava pre všetkých začať ešte pred nástupom do školy. Niekedy je to vidieť už v troch či štyroch rokov. Inokedy až v predškolskom veku. Závisí to aj od závažnosti oslabení.

Predtým ako sa deti naučia písať, musia mať rozvinuté zručnosti, ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi na písanie rukou. Ja ich nazývam "predpisateľské zručnosti", čo je taký kostrbatý preklad z anglického sloveného spojenia prewritting skills. Celkovo v zahraničných zdrojov nájdete o nich oveľa viac informácií ako v slovenčine. V časopise Developmental Medicine & Child Neurology môžete nájsť zaujímavý článok. Autori článku, Hoorn, Maathuis, Peters, Hadders-Algra, vymenovávajú nasledovné zručnosti potrebné pre písanie:

• porozumenie smerových pojmov – v našom prostredí chápané ako priestorové vnímanie. Zahŕňa v sebe  porozumenie pojmom ako hore, dole, medzi, vedľa a aj to nešťastné vpravo a vľavo.
• schopnosť rozpoznať rozdiely v tvaroch. Sú to cvičenia ako urči, či je to rovnaké alebo nie, hľadanie rozdielov,
• správny úchop ceruzky a pera,
• schopnosť prekresliť čiary a tvary.

Aby dieťa zvládalo popísané zručnosti vyžaduje si to primeraný výkon vo vizuo-motorike, v motorickom plánovaní, v poznávacích funkciách centrálnej nervovej sústavy a v zmyslovom vnímaní (vrátane telesných zmyslov akými sú hmat, vestibulárny a proprioreceptívny systém).

Predškolský vek je na začatie práce ideálny s viacerých dôvodov:

• Schopnosť neuroplasticity mozgu u detí do 7 rokov je vyššia. Jednoducho povedané za kratší čas vidíme väčšie zmeny.
• Deti nemajú ešte školské povinnosti, čo je veľká vec. Môžeme pracovať voľnejšie a hravejšie. Ľahšie sa robia cvičenia doma, ak sme pred tým hodinu nesedeli nad domácimi úlohami a ešte aj nedokončovali všetko to, čo sa cez deň v škole nestihlo.
• Rodičia majú čas absorbovať informácie a upraviť prostredie či mať vhodné pomôcky.

Čo teda môžete urobiť už teraz?

Spolupracujte

Pani učiteľky v škole a v škôlke po vašom boku sú to najlepšie riešenie. Pokiaľ je to možné, snažte sa spoločne vymyslieť plán ako zlepšiť písomný prejav vašeho dieťaťa. Poraďte sa, keď cítite obavy, aby ste spoločne zhodnotili, či stačí domáce cvičenie alebo je vhodnejšie odborné posúdenie. Neobávajte sa návštevy Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo súkromných centier. Väčšinou tam na vás čakajú ústretoví ľudia, pretože málokto robí túto prácu len pre peniaze.

Sedenie

Správne sedenie je základ, aby bolo možné vykonávať potrebné pohyby pri písaní.

Pomôcky

• správny výber ceruzky by mal zohľadňovať úroveň grafomotorickej zručnosti konkrétneho dieťaťa. Mäkká tuha je dobrý všeobecný základ. Hrubšie trojhranné ceruzky pomáhajú uložiť prsty. Ak to však nejde, tak radšej ako fixovať nesprávny úchop je podporovať jeho správne vyvodenie. Môžete to prostredníctvom manipulácie s malými predmetmi, či kresba s polámanými kriedami či voskovkami. Zvlášť v nižšom veku.
• nedá mi spomenúť násadky na perá. Prosím, nevnímajte ich ako zaručený zázrak. Nedávajte ich deťom hneď. Myslite na to, že ak dieťa nevie správne držať ceruzku, potrebuje aj rozvíjať tie skryté dôvody ukryté v tele. Potrebuje cvičiť celú ruku, svaly, izolované pohyby prstov. Násadka je len pomôcka, ale neodstráni dôvod, prečo dieťa zle drží ceruzku. Najmä, ak sú tie dôvody vážnejšieho charakteru.
• pomôcť niekedy môže, ak sa pero/ceruzka nekĺže po papieri. Základ je mäkká tuha, ale nemenej dôležité je nepísať na tvrdom. Dajte si viacej papierov alebo obrus na stôl. Používajte recyklovaný papier, ktorý menej kĺže.
• Šikmý stôl môže pomôcť držaniu tela a obmedzeniu váľania sa po stole.

Vnímajte celé telo

Ak má vaše dieťa ťažkosti v pohyboch, nezameriavajte sa len na ruku. Zapojte celé telo. Robte rozcvičky pred písaním alebo počas pauzy, kde rozhýbete celé horné končatiny od ramena až po prsty. Ak vidíte, že dieťa nemá efektívne pohyby konzultujte to s pediatrami, fyzioterapeutmi alebo skúste osloviť špecializované zariadenia, kde sa venujú prepojeniu pohyby a učenia sa.

Nebuďte len za stolom

Písanie je zložitý proces. Verím, že po prečítaní tohto článku cítite voči nemu rešpekt. Pomáha, ak  sa zameriate cielene na oslabenia, ktoré dieťa má. Avšak všeobecne môžete profitovať z aktivít akými sú:

• Kreslenie / písanie na veľkých formátoch v rôznych polohách. Flipchartový papier nalepený na dverách, zo spodu stola alebo na zemi.
• Manipulácia s malými predmetmi podporuje správny úchop. Takže hra s korálkami, pinzetami, nálepkami či pečiatkami je dobrou voľbou.
• hry v teplej vode so špongiami, malými hračkami, prelievaním, pipetami, skúmavkami pomáha svalom ruky. V tomto sú nápomocné aj hry s pieskom, plastelínou (ale aj tou tvrdšou), nitkami a lanami.
• Veľa aktivít na podporu písania viete schovať za umenie. Preto maľujte a tvorte. Je úplne jedno ako a čím rozmanitejšie, tým lepšie. U nás sú obľúbené koláže, šitie, výroba lapačov snov, hudobných nástrojov, spoločenských hier. Keď majú deti priniesť niečo do školy/škôlky, nemusíte to vždy kúpiť. Môžete vyrobiť lampión na lampiónový sprievod, masku na karneval ale i darček pre kamarátov k meninám a narodeninám.