http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Školská taška – ako si s ňou poradiť pri deťoch s ADHD?

Soňa Pekarovičová
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa  starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

 

Balenie školskej tašky patrí v mojej praxi k často konzultovaným témam. Deti s poruchou pozornosti (ADHD/ADD) si často nevedia zbaliť samostatne tašku a hneď v prvý týždeň z nej stratia polovicu pomôcok. Rodičia často s úžasom pozerajú zápisy zo školy „Váš syn nemá pravítko, prosím, nabudúce doniesť,“ alebo „Vaša dcéra nemá gumu.“ V lepšom prípade stačí rodičom pohľad do tašky a pravítko nájdu na prvýkrát, v horšom prípade idú do papiernictva a kupujú v poradí už dvanástu gumu do peračníka. Vidíte sa v tom? Tak ste tu správne. Vám venujem tieto riadky s prianím, aby vám pomohli a zjednodušili život.

 

Oslabené čiastkové funkcie

Porucha pozornosti, či už typu ADHD alebo typu ADD, nie je len poruchou, ktorá znamená, že má dieťa problém s pozornosťou. Je to porucha, na pozadí ktorej sú mnohé oslabenia. Vybrať si môžeme z bohatej palety oslabení v čiastkových funkciách mozgu, v procese senzorickej integrácie, v nevyhasnutých reflexoch a podobne. Ideálne je, ak viete konkrétne pozadie ťažkostí u vašeho dieťaťa. Vďaka tomu viete aj presnejšie a cieľenejšie nastaviť terapiu. Verím však, že aj všeobecné odporúčania v článku vám budú nápomocné.

 

Pri ťažkostiach so samostatnosťou pri balení školskej tašky kľúčovú rolu môžu zohrávať oslabené tzv. exekutívne funkcie mozgu. Sú to zručnosti, ktoré riadia a zabezpečujú chod poznávacích funkcií. Umožňujú nám stanoviť si ciele, vidieť kroky, ktoré musíme spraviť, ak ten cieľ chceme dosiahnuť, zabezpečujú plánovanie i vnímanie času. Rada by som zdôraznila, že ak dieťa nie je schopné samostatne si zbaliť tašku, nie je to väčšinou preto, že to robí naschvál. Často je to preto, že má oslabené exekutívne funkcie a potrebuje pomôcť.

 

Tipy, ako skrotiť školskú tašku

September je už za nami a už asi máte predstavu, ako veľmi zlé je to s balením tašky. Pokiaľ už len pri predstave balenia školskej tašky cítite hnev, skúste sa zastaviť. Verte mi, že všetko sa dá zvládnuť lepšie. Takže sa upokojme, pokúsme sa odhodiť bojovnú náladu a v kľude premyslime nový plán.

 

Vizuálne čistý priestor

 Ak je balenie tašky jeden veľký stres a krik, najlepšie je spomaliť. Zatvorte oči a predstavte si, ako to u vás doma vyzerá. Vie vaše dieťa, čo má robiť? Vie si nájsť veci? Ak vidíte rezervy v prostredí, zamerajte sa na to. Dosiahnite vizuálne čisté prostredie. To, ako veľmi štrukturované má byť, závisí aj od závažnosti oslabení. Dôležité je, že každá vec má mať svoje miesto a na prvý pohľad má byť jasné, kde má byť uložené.

 

Príklady, ako to dosiahnuť:

  • taška má miesto na konkrétnej stoličke alebo je položená v konkrétnej krabici;
  • zošity a učebnice spolu farebne ladia podľa predmetov – tzn. všetko na čítanie je žlté, matika modrá a pod.;
  • keď otvoríte peračník, máte zvýraznené, kde čo patrí napr.: washi páskami, pernamentnou fixkou;
  • podobné veci majú spoločné miesto, napr. šuflík na potreby na kreatívnu činnosť;
  • veci sú v priehľadných boxoch, pohároch, aby na prvý pohľad bolo vidno, čo je kde uložené.

 

Vaším cieľom je, aby prostredie bolo vizuálne čisté a napovedalo, ak niečo chýba. To znamená aj to, že máte v peračníku len tie veci, ktoré aktuálne potrebujete. Ak ste si kúpili peračník s plným vybavením, ktorý je síce pekný, ale sú tam navyše veci ako fixky, pravítka, dajte ich preč. Uložte peračník spolu s dieťaťom, aby aj intuitívne vedelo, kde čo má uložené.

Ak prvé úpravy a zmeny urobíte vy ako rodičia, vo finále prizvite dieťa. Opýtajte sa na jeho názor. Opýtajte sa, ako by ono chcelo mať veci uložené. Finálne usporiadanie spravte spolu.

 

2. Kontrolné zoznamy

Hneď po vizualizácií sú druhou pomôckou kontrolné zoznamy, plány činností, organizéry či rutinné karty. Na internete nájdete veľa rôznych organizérov. Myslite na to, že v jednoduchších sa deti ľahšie orientujú. Niekedy nevyberieme na prvýkrát ten ideálny. Mojou radou je, nezanevrieť na ne hneď po prvom neúspechu, ale radšej sa pozrieť, čo nevyhovovalo a skúsiť urobiť lepší. Príklady využitia:

 

  • Organizér na balenie tašky – je v ňom zobrazený cez obrázky/ piktogramy presný postup balenia tašky.
  • Kontrolný zoznam peračník – na malom papieriku je v peračníku zoznam vecí, ktoré tam vždy musia byť. Zoznam vecí nie je písaný, ale sú to obrázky. Ak si ho zalaminujete, tak jednak dlhšie vydrží a jednak môže dieťa položky odfajknúť fixkou.
  • Kontrolný zoznam taška – rovnako môžete vytvoriť kontrolný zoznam pre tašku. Tak zabezpečíte, aby si dieťa odkontrolovalo, či má zbalený slovníček, žiacku knižku, pípač a pod.
  • Rozvrh hodín - keď deťom vyrábate rozvrhy, vyrobte vizuálne rovnaké. Asi budete potrebovať jeden v peračníku a jeden pri písacom stole. Miesto písmen používajte radšej symboly. Napríklad na písanie použite symbol "lastovičiek", ktoré deti precvičujú, na čítanie knihu, etiku či náboženstvo srdiečko atď. Políčka rozvrhu zafarbite rovnakou farbou, akú ste vybrali jednotlivým predmetom. Napríklad slovenčina žltá a matika modrá. Symboly môžete nakresliť aj na obaly a zakladače. Takže dieťa vie, že do žltého zakladača so symbolom "lastovičiek" patria všetky žlté zošity so symbolom "lastovičiek". V prípade mojich detí tam patrí cvičný zošit na trénovanie a pracovný zošit.
  • Ak je to nutné, môžete aj na zakladač pernamentnou fixkou nakresliť počet pokložiek. Napríklad, moje deti potrebujú na každú slovenčinu 3 veci – šlabikár, cvičný zošit na písanie a pracovný zošit na písanie. Takže v takomto prípade to môže vyzerať takto: Slovenčina má žltú farbu a piktogram (u nás  kniha a vlnovky).  Šlabikár i zošity sú obalené žltým obalom a dávajú sa do žltého zakladača. Na každom obale je piktogram a na žltom zakladači, môžu byť okrem piktogramu nakreslené aj 3 obrázky – šlabikár, cvičný zošit a pracovný zošit alebo číslica 3 a tri okienka. Tak dieťa vie, že v slovenčinovom zakladači musia byť 3 veci. Verím, že som zrozumiteľná.

 

Rytmus a rituál

Je výhodou, ak má balenie tašky svoj jasný rytmus. To, či je systém balenia tašky zrozumiteľný a v jasnom rytme, viete veľmi ľahko zistiť. Pokúste sa vyrobiť organizér na balenie tašky. Ak to neviete, môže to naznačovať, že ani vaše dieťa nevie presne, aký je postup balenia.  A organizér je na to dobrý nápad. Zabezpečí vám zritualizovanie postupu a tým aj lepšie pamätanie si postupnosti krokov. Pre tento prípad, mám  najradšej organizéry na báze zaklápajúcich sa okienok. Keď dieťa spraví prvý krok, zaklapne okienko a pokračuje ďalej. Rytmus môže vyzerať takto:

  1. vybrať všetko z tašky,
  2. smeti vyhodiť do koša,
  3. fľašu s vodou a box s jedlom odložiť na stôl do kuchyne,
  4. vytiahnuť rozvrh,
  5. založiť zošity a učebnice do foldrov,
  6. podľa kontrolného listu vložiť všetko do tašky,
  7. tašku zatvoriť a odložiť na svoje miesto.

 

Stále stráca veci

Tak toto je téma, ktorá by si zaslúžila samostatný článok. Avšak, ak sa obmedzíme len na tému školských vecí, tak medzi základné odporúčania môžeme zaradiť napríklad:

  • pomáhajte deťom v domácom prostredí fungovať v rituáloch. Príklad: keď skončím s písaním, všetko vložím do peračníka, keď ukladám peračník do tašky, skontrolujem cez  kontrolný list, či v ňom mám všetko, keď odomknem, kľúče hneď dám do tašky.
  • Čo je priviazané, to neutečie. Pokiaľ môžete, priviažte kľúče a školské pípače na šnúrky a visačky (myslím tieto: getid.sk/snurky-bez-potlace). Jednu časť priviažte v taške. Šnúrku majte tak dlhú, aby dieťa nemuselo odpínať kĺúč/pípač z karabínky, ale dočiahol aj keď je taška položená na zemi. Dnešné tašky majú  rôzne bočné a vnútorné vrecká, kde môžu kľúče na šnúrkach v pokoji odpočívať.
  • Radšej ako mať kľúče samostatné, majte ich spolu s niečím väčším (príveskom, plyšovou hračkou). Využiť môžete hrkálky, vtedy stačí ak dieťa potrasie taškou a má istotu, že kľúče sú v taške, pretože počujú zvuk hrkálky.
  • Nechajte ich prebrať zodpovednosť za stratené veci. Buď cez núdzu, že im nekúpite niečo, čo chceli alebo im alikvótnu časť financií môžete strhnúť z vreckového alebo ich nechať škodu nahradiť nejakou prospešnou činnosťou.
  • Opýtajte sa svojich detí, čo by im pomohlo, aby veci nestrácali.

 

Verím, že aspoň niečo bude užitočné. A ak máte nejaký vlastný overený spôsob, podeľte sa s nami oň v diskusii. Dobrých nápadov, nikdy nie je dosť.

 

Ak vás zaujímajú ďalšie stratégie a chcete sa viacej dozvedieť o pozadiach poruchy pozornosti (ADHD/ADD) pripájam pozvanie na Zážitkový kurz pre rodičov detí s ADHD/ADD (alebo s podozrením naň). Bude sa konať 11 – 13. októbra v Bratislave. Registrácia prebieha do štvrtka 3.10, tak ak Vás ponuka oslovila, ovite sa aj s predbežným záujmom. Viac informácií a prihlasovanie na www.centrumdys.sk

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.