Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.
Je tu leto, čas dovoleniek, výletov a aj cestovania autom. Avšak pri niektorých deťoch je cestovanie autom náročné. Viem, o čom hovorím. Jedno také pravidelne vozím na zadnej sedačke auta. Odkedy som sa na cestovanie pozrela cez senzorické stratégie, ide to oveľa lepšie. Ale poďme pekne po poriadku.
Porucha senzorickej integrácie nie je poruchou v medicínskom zmysle slova. Úplne jednoducho môžeme povedať, že ide o poruchu, kedy sú tzv. telesné zmysly nesprávne spracovávané centrálnou nervovou sústavou. Hovoríme teda o tom, že centrálna nervová sústava nevie efektívne spracovať najmä tieto 3 zmysly:
Ak by sme hľadali príbuznosť so známejšími poruchami, tento článok môže byť inšpiratívny pre rodičov detí s poruchou pozornosti (ADHD/ADD), poruchou autistického spektra či dyspraxiou.
Cestovanie autom je pochúťka pre telesné zmysly. Môžeme hovoriť o tom, že telo musí zvládať veľmi veľa výziev a nie vždy to dokáže. Aj preto je niekedy cesta autom sprevádzaná krikom, hryzením, kopaním do sedadla pred sebou, trieskaním si hlavy, snahou vymaniť sa z autosedačky, hnevom, nevoľnosťou či zvracaním. Z pohľadu senzorickej integrácie ide o stav preťaženia.
Skúsime si teraz načrtnúť, akým výzvam čelí dieťa s poruchou senzorickej integrácie pri cestovaní a ako sa môže správať. Pokúsim sa vám to rozdeliť cez senzorické systémy, len pre zjednodušenie. Väčšinou sú však systémy poprepájané navzájom a prejavy sa môžu hodiť do viacerých kategórií naraz. Tieto výzvy sú spracované podľa ergoterapeutky Cindy Chuan a mojich pracovných a osobných skúseností.
A ešte bonusovo pridám pár prejavov z iných zmyslov...
Takto nejako a ešte pestrejšie môžu vyzerať senzorické výzvy, ktoré prináša do našich životov aj obyčajné cestovanie autom. A proste sú deti a dospelí, ktorí ich nedokážu tolerovať.
Metódu senzorickej integrácie mám veľmi rada, pretože pre mňa otvorila studnicu stratégií, ktoré môžu využívať rodičia počas denno-denných výziev. Samozrejme, že niektoré môžeme uplatniť aj pri riešení ťažkostí pri cestovaní. Mne osobne niektoré ušetrili veľa energie a pomohli k pokojnejšiemu cestovaniu. Rada sa s vami o ne podelím.
Základom je nebojovať proti senzorickým výzvam a vždy, ak sa dá, vyhovieť potrebám detí. Aj keď sa to zdá ako detský výmysel, väčšinou je za tým porucha, ktorá sa nedá jednoducho ovládať vôľou. Pochopenie a rešpekt dokáže priniesť veľa pozitívnych zmien. Snažte sa vyberať stratégie, ktoré oslovujú daný systém a hľadajte tie pravé. Aj hľadanie stratégií je dlhší proces. Nevzdávajte to, ak hneď na prvýkrát neodhadnete, čo zaberie.
Pre deti, ktoré potrebujú veľa pohybu, hľadajte miesto, kde sa môžu pohybovo vyžiť. Ideálne ihrisko plné hojdačiek, preliezok. Ak sa vám také miesto nedarí nájsť, myslite na to, aby ste dodali deťom počas pauzy dosť pohybových aktivít. Vhodné môže byť skákanie cez švihadlo, točenie, hra s loptou či behanie. Pre deti, ktoré potrebujú upokojiť, vyberte pokojné miesto. Pomôcť môže i pokojné hojdanie vo vašom náručí počas pauzy či krátka masáž.
Veľa detí má potrebu počas cestovania autom mať niečo v puse, nie nutne z potreby hladu. Mnoho z nich má potrebu hrýzť, vtedy je vhodná tvrdšia zelenina či ovocie alebo orechy. Niektoré deti majú potrebu mať plné ústa a upokojujú sa žutím. Vtedy je vhodná veľká (ale veľmi veľká) žuvačka alebo gumené cukríky. Pre deti, ktoré potrebujú sať, môže byť vhodný nápoj podávaný cez tenkú slamku.
Môžete ich nájsť pod názvom žuvacie pomôcky. V angličtine ich nájdete pod názvom "sensory chew toys". Môžete nájsť prívesky, náhrdelníky alebo náramky. Podobajú sa klasickým hryzátkam pre bábätkám, ale svojim dizajnom sú určené starším deťom. Pokiaľ si nie ste istí, ktorý typ si kúpiť, je vhodné nákup konzultovať. Niektoré sú vhodné skôr na predné hryzenie, iné na zadné hryzenie. Senzorické pomôcky sa, na rozdiel od tých bábätkovských, líšia aj svojou tvrdosťou.
Zoberte si do auta spinner, rubikovú kocku, záťažové alebo antistresové loptičky. Ak vaše dieťa vyhľadáva množstvo hmatových podnetov, kúpte viacej s rôznymi druhmi povrchov. Ak potrebujete upokojiť pohybovú aktivitu dieťaťa, voľte niečo čo ponúka odpor pri mačkaní (napr.: posilňovacie krúžky) alebo ťažšiu loptičku.
Ide o záťažové deky či vankúše, ktoré svojou váhou upokojujú. Svoju úlohu dobre splnia aj záťažové lopty či hračky. Môžete vyplniť plyšovú hračku strukovinami požadovanej váhy. Odporúča sa, aby váha neprekračovala 10% až 15% váhy dieťaťa.
Je nápomocné, ak deťom vypodložíte podlahu, aby cítili pevnú "zem pod nohami". Poslúžiť vám môže záťažová lopta. Tá môže lepšie upokojiť neposedné nohy ako obyčajná.
Na upokojenie motorického nepokoja môžete využiť expandery. Dieťa si ich môže držať v ruke a ťahať nohou alebo ich môžete o niečo pevné priviazať a dieťa ich môže ťahať rukami. Akékoľvek naťahovanie expanderov by malo pomôcť k upokojeniu, pretože ponúka odpor a zapája svaly.
Verím, že vám tipy pomôžu a spríjemnia cesty autom kamkoľvek sa vyberiete.