Tipy, ako zvládnuť cestovanie s dieťaťom so špeciálnymi potrebami

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa  starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

Je tu leto, čas dovoleniek, výletov a aj cestovania autom. Avšak pri niektorých deťoch je cestovanie autom náročné. Viem, o čom hovorím. Jedno také pravidelne vozím na zadnej sedačke auta. Odkedy som sa na cestovanie pozrela cez senzorické stratégie, ide to oveľa lepšie. Ale poďme pekne po poriadku.

Porucha senzorickej integrácie

Porucha senzorickej integrácie nie je poruchou v medicínskom zmysle slova. Úplne jednoducho môžeme povedať, že ide o poruchu, kedy sú tzv. telesné zmysly nesprávne spracovávané centrálnou nervovou sústavou. Hovoríme teda o tom, že centrálna nervová sústava nevie efektívne spracovať najmä tieto 3 zmysly:

• taktilné – hmat,
• proprioreceptívne –  svaly, kĺby a šlachy,
• vestibulárne – rovnováha.

Ak by sme hľadali príbuznosť so známejšími poruchami, tento článok môže byť inšpiratívny pre rodičov detí s poruchou pozornosti (ADHD/ADD), poruchou autistického spektra či dyspraxiou.

Senzorická integrácia a cestovanie

Cestovanie autom je pochúťka pre telesné zmysly. Môžeme hovoriť o tom, že telo musí zvládať veľmi veľa výziev a nie vždy to dokáže. Aj preto je niekedy cesta autom sprevádzaná krikom, hryzením, kopaním do sedadla pred sebou, trieskaním si hlavy, snahou vymaniť sa z autosedačky, hnevom, nevoľnosťou či zvracaním. Z pohľadu senzorickej integrácie ide o stav preťaženia.

Skúsime si teraz načrtnúť, akým výzvam čelí dieťa s poruchou senzorickej integrácie pri cestovaní a ako sa môže správať. Pokúsim sa vám to rozdeliť cez senzorické systémy, len pre zjednodušenie. Väčšinou sú však systémy poprepájané navzájom a prejavy sa môžu hodiť do viacerých kategórií naraz. Tieto výzvy sú spracované podľa ergoterapeutky Cindy Chuan a mojich pracovných a osobných skúseností.

Taktilný systém alebo, čo hovorí na cestovanie hmat?

• Toleruje dieťa materiál oblečenia, ktoré má na sebe?
• Toleruje dieťa materiál poťahu, autosedačky či bezpečnostných pásov?
• Chýbajú mu hmatové podnety, ktorých je v aute málo oproti bežnému svetu? Chýbajú mu natoľko, že sa dotýka všetkého, ale naozaj všetkého. Chytá a hrá sa s bezpečnostnými pásmi, sedadlom pred ním, oknami, všetkými páčkami a tlačítkami, na ktoré dočiahne a samozrejme, so všetkými nitkami, ktoré trčia z čohokoľvek.
•  Alebo naopak mu hmatové podnety v aute vadia? Nechce sa ničoho dotknúť a vadí mu čokoľvek, čo má priamy kontakt s jeho kožou. Samozrejme, vám to dáva patrične a nahlas najavo.
• Pomáha si dieťa tým, že si všetko, čo mu príde pod ruky dáva do úst. A je jedno, kde sa to pred tým váľalo? Poprípade má tendenciu hrýzť seba? Lízať všetko možné?
• Má vaše dieťa v aute väčšiu potrebu jesť, piť, sať cez slamku či žuť?
• Vyfukuje bubliny zo slín či len tak jednoducho púšťa sliny?

Proprioreceptívny systém alebo, čo hovoria na cestovanie svaly, šľachy a kĺby?

• Správa sa vaše dieťa inak keď idete po rovnej diaľnici ako keď idete po vidieckej ceste plnej hrboľov a výmoľov?
• Ovplyvňuje správanie vašeho dieťaťa to, či na neho fúka klimatizácia alebo vietor z otvoreného okna? Môže si tieto podnety až nepatrične vyžadovať alebo naopak sa im silou mocou vyhýbať.
• Máte pocit, že neustále riešite ako majú byť zapnuté bezpečnostné pásy? Buď vadí, ak sú príliš na tesno alebo naopak, ak sú príliš na voľno. Proste musia byť presne tak, ako chce vaše dieťa.

Vestibulárny systém alebo, čo hovorí na cestovanie rovnováha?

• Máte pocit, že v spätnom zrkadle vidíte hlavu vašeho dieťaťa stále niekde inde? Jeho hlava je neustále v pohybe. Pozerá von z okna, nakláňa sa dopredu, pozerá sa raz sprava a raz zľava, chce vidieť, čo je vzadu a potrebuje preskúmať aj podlahu?
• Neustále sa vrtí, nadskakuje, hojdá sa či tancuje na sedadle?
• Naozaj, ale naozaj nemá vaše dieťa rado zmeny rýchlosti či zákruty?
• Kope nohami a okopáva každého a všetko? Proste nedokáže mať nohy ani sekundu v kľude.

A ešte bonusovo pridám pár prejavov z iných zmyslov...

• Rieši vaše dieťa zvuky? Vadí mu hudba, hovorené slovo alebo i obyčajný rozhovor? Vadí mu hluk otvoreného okna?
• A čo čuch? Nevadí mu vôňa v aute? Toleruje všetky pachy – zvieracie, parfémové, ľudské či zvieracie? Nebodaj cestujete, keď prší a všetko páchne vlhkosťou. Alebo ste sa rozhodli auto pred cestou vyčistiť a vaše dieťa rieši pach dezinfekcie a čistiacich prostriedkov.

Takto nejako a ešte pestrejšie môžu vyzerať senzorické výzvy, ktoré prináša do našich životov aj obyčajné cestovanie autom. A proste sú deti a dospelí, ktorí ich nedokážu tolerovať.

Čo môže pri cestovaní s takýmto dieťaťom pomôcť?

Metódu senzorickej integrácie mám veľmi rada, pretože pre mňa otvorila studnicu stratégií, ktoré môžu využívať rodičia počas denno-denných výziev. Samozrejme, že niektoré môžeme uplatniť aj pri riešení ťažkostí pri cestovaní. Mne osobne niektoré ušetrili veľa energie a pomohli k pokojnejšiemu cestovaniu. Rada sa s vami o ne podelím.

Základom je nebojovať proti senzorickým výzvam a vždy, ak sa dá, vyhovieť potrebám detí. Aj keď sa to zdá ako detský výmysel, väčšinou je za tým porucha, ktorá sa nedá jednoducho ovládať vôľou. Pochopenie a rešpekt dokáže priniesť veľa pozitívnych zmien. Snažte sa vyberať stratégie, ktoré oslovujú daný systém a hľadajte tie pravé. Aj hľadanie stratégií je dlhší proces. Nevzdávajte to, ak hneď na prvýkrát neodhadnete, čo zaberie.

1. Hľadajte miesta na prestávky podľa senzorických potrieb detí

Pre deti, ktoré potrebujú veľa pohybu, hľadajte miesto, kde sa môžu pohybovo vyžiť. Ideálne ihrisko plné hojdačiek, preliezok. Ak sa vám také miesto nedarí nájsť, myslite na to, aby ste dodali deťom počas pauzy dosť pohybových aktivít. Vhodné môže byť skákanie cez švihadlo, točenie, hra s loptou či behanie. Pre deti, ktoré potrebujú upokojiť, vyberte pokojné miesto. Pomôcť môže i pokojné hojdanie vo vašom náručí počas pauzy či krátka masáž.

2. Majte pripravené niečo na jedenie.

Veľa detí má potrebu počas cestovania autom mať niečo v puse, nie nutne z potreby hladu. Mnoho z nich má potrebu hrýzť, vtedy je vhodná tvrdšia zelenina či ovocie alebo orechy. Niektoré deti majú potrebu mať plné ústa a upokojujú sa žutím. Vtedy je vhodná veľká (ale veľmi veľká) žuvačka alebo gumené cukríky. Pre deti, ktoré potrebujú sať, môže byť vhodný nápoj podávaný cez tenkú slamku.

3. Hryzátko

Môžete ich nájsť pod názvom žuvacie pomôcky. V angličtine ich nájdete pod názvom "sensory chew toys". Môžete nájsť prívesky, náhrdelníky alebo náramky. Podobajú sa klasickým hryzátkam pre bábätkám, ale svojim dizajnom sú určené starším deťom. Pokiaľ si nie ste istí, ktorý typ si kúpiť, je vhodné nákup konzultovať. Niektoré sú vhodné skôr na predné hryzenie, iné na zadné hryzenie. Senzorické pomôcky sa, na rozdiel od tých bábätkovských, líšia aj svojou tvrdosťou.

4. Zamestnajte ruky

Zoberte si do auta spinner, rubikovú kocku, záťažové alebo antistresové loptičky. Ak vaše dieťa vyhľadáva množstvo hmatových podnetov, kúpte viacej s rôznymi druhmi povrchov. Ak potrebujete upokojiť pohybovú aktivitu dieťaťa, voľte niečo čo ponúka odpor pri mačkaní (napr.:  posilňovacie krúžky) alebo ťažšiu loptičku.

5. Záťažové pomôcky

Ide o záťažové deky či vankúše, ktoré svojou váhou upokojujú. Svoju úlohu dobre splnia aj záťažové lopty či hračky. Môžete vyplniť plyšovú hračku strukovinami požadovanej váhy. Odporúča sa, aby váha neprekračovala 10% až 15% váhy dieťaťa.

6. Nenechávajte nohy vo vzduchu

Je nápomocné, ak deťom vypodložíte podlahu, aby cítili pevnú "zem pod nohami". Poslúžiť vám môže záťažová lopta. Tá môže lepšie upokojiť neposedné nohy ako obyčajná.

7. Expandery

Na upokojenie motorického nepokoja môžete využiť expandery. Dieťa si ich môže držať v ruke a ťahať nohou alebo ich môžete o niečo pevné priviazať a dieťa ich môže ťahať rukami. Akékoľvek naťahovanie expanderov by malo pomôcť k upokojeniu, pretože ponúka odpor a zapája svaly.

Verím, že vám tipy pomôžu a spríjemnia cesty autom kamkoľvek sa vyberiete.