Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako podporiť samostatnosť u detí s poruchou pozornosti?

Soňa Pekarovičová
Autor článku
Foto: Bigstock
Deti s poruchou pozornosti ťažko dokončujú úlohy. Rodičia či učitelia im ale môžu pomôcť. / Foto: Bigstock

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

 

Popri práci s deťmi sa vždy snažím myslieť aj na rodičov. Som presvedčená, že bez rodičov je moje snaženie menej efektívne. Rodičia sú moji partneri pri pomoci, pretože oni sú tí, ktorí dennodenne pracujú na tom, aby moji detskí klienti napredovali. Máme to rozdelené. Ja som tá, ktorá vysvetľuje prepojenia medzi poruchou pozornosti a fungovaním dieťaťa doma či v škole. Ja som tá, ktorá vysvetľuje, ktoré čiastkové funkcie mozgu sa podieľajú na vykonávaní úloh. Ja som tá, ktorá ukazuje stratégie, ktoré môžu oslabené funkcie mozgu podporiť. Rodičia sú tí, ktorí to skúšajú, realizujú a na dennej báze svoje dieťa podporujú, aby krôčik po krôčiku zažívalo úspech pri bežných činnostiach.

 

Častou témou je nesamostatnosť detí s poruchou pozornosti.  Rodičia opisujú, že ich deti majú ťažkosti zorganizovať sa, nepamätajú si povinnosti a nedokážu si určiť priority pri riešení úloh. Na povinnosti reagujú, pekne povedané, veľmi podráždene. Výsledkom je, že deti nedokážu splniť ani jednoduché úlohy a veľmi často aj ak začnú, tak ich nedokončia.

 

Toto je niečo, čo rodičom odoberá veľmi veľa energie. Je namáhavé neustále kontrolovať a pripomínať dieťaťu, čo má robiť. Najmä, ak to trvá veľmi dlho a rodičia nevidia koniec a zlepšenie.

 

Čo vlastne deti potrebujú na to, aby mohli byť samostatné?

Rada by som poznamenala, že existuje mnoho dôvodov, prečo deti s poruchou pozornosti nevedia byť samostatné v takej miere, ako deti bez poruchy. Pokúsim sa načrtnúť len pár oblastí, ktoré sa často objavujú v mojej praxi a vysvetliť prepojenia medzi poruchou pozornosti a samostatnosťou všeobecne. Konkrétne prepojenia a následné stratégie závisia už od každého jedného dieťaťa a jeho rodiny.

 

Exekutívne funkcie mozgu

Sú niekedy zaradené ako súčasť tzv. kognitívnych (poznávacích) funkcií a niekedy sú zaradené medzi metakognitívne funkcie. Sú prítomné, ak riešime novú úlohu alebo ak riešime komplexnú úlohu a na jej splnenie potrebujeme integráciu viacerých zdrojov informácií. (1)

Práve exekutívne funkcie sú zodpopvedné za pracovnú pamäť, riešenie problémov, vnímanie času, uskutočnenie plánov, určenie si priorít či motiváciu. Oslabenie exekutívnych funkcií často vedie k nedokončeniu a/alebo k zlyhaniu pri plnení nových a komplexných úloh.

 

Motorické plánovanie

Ide o schopnosť pamätať si a zrealizovať postupne všetky následné kroky pri realizovaní aktivít. Je to schopnosť, ktorá pomáha telu vykonávať pohyby, ktoré potrebujeme pri realizovaní činností.  Zároveň je to schopnosť pamätať si a využívať minulé skúsenosti pri podobných aktivitách alebo pri zmene pomôcok / prostredia.

Motorické plánovanie nám pomáha pri všetkých činnostiach, ktoré robíme. Ak je oslabené, je to vidieť najmä pri učení sa novým veciam. Jednoducho deti s oslabeným motorickým plánovaním sa dlho učia činnostiam ako obliekanie sa alebo ranné a večerné umývanie sa. Je nutné im často opakovať každý krok, aby dokončili úlohu.

 

Sluchové vnímanie

Je jednou z čiastkových psychických funkcií. Ide o schopnosť prijímať, diferencovať (rozlišovať) a interpretovať sluchové podnety, teda zvuky. Ak je oslabené, môže to negatívne ovplyvňovať schopnosť zapamätať si hovorenú inštrukciu, sústrediť sa na hovorenú reč, ale aj vnímať reč pri napr. zapnutom rádiu.

 

Bilaterálna koordinácia

Je zodpovedná za používanie oboch strán tela naraz. Je indikátorom, že obe hemisféry mozgu spolu efektívne spolupracujú a zdieľajú informácie. Ak je oslabená, často vidíme ako nedominantná ruka nespolupracuje s tou dominantnou, napríklad pri písaní uteká zošit, pri strihaní dieťa zle drží papier, ktorý má strihať a pri obliekaní sú ťažkosti zo zipsami či gombíkmi. 

 

Všetky tieto spomínané funkcie a schopnosti ovplyvňujú deti pri činnostiach. Ich oslabenie spôsobuje ťažkosti pri aktivitách ako je písanie, pripravenie si tašky do školy, ranné obliekanie či večerné ukladanie sa na spánok a upratovanie si izby, ale i počúvanie a plnenie si úloh.

 

Stratégie na podporu samostatnosti u detí s poruchou pozornsoti

Medzi všeobecné stratégie patria:

 

1. Vytvorte si rutinu počas dňa. Spolu s mojimi klientmi tvoríme ranné rutiny, aby sa vedeli vychystať do školy, ale i rutinu pri písaní domácich úloh či upratovania izby. Dodržiavanie rutiny pomáha deťom s poruchou pozornosti zorganizovať sa. Pri nastavovaní rutiny je dôležité dbať na striedanie času pre povinnosti, relax a pohyb. Vždy sa pýtam rodičov na to, kedy je dieťa najviac unavené, kedy potrebuje oddych a kedy počas dňa je ten najlepší čas na aktivity, počas ktorých sa musí sústrediť.
 

2. Pomáhajte si vizualizáciou. Pokiaľ musíte neustále opakovať svojmu dieťaťu, čo má robiť pri balení tašky alebo po príchode domov, vytvorte si plánik so symbolmi. Zaznačte postupnosť krokov pri komplexnejších úlohách, aby dieťa videlo postup. Zabudnite na to, že tzv. rutinné karty sú vhodné len pre malé deti alebo pre deti s autistickým spektrom. Všetky deti s oslabeným motorickým plánovaním budú profitovať z nalepeného postupu obliekania sa, umývania sa atď. Dbajte na vhodnosť takéhoto organizéra. Nie všetkým deťom stačí len nakresliť symboly. Niektoré sa ľahko stratia. V takom prípade využívajte organizéry, kde dieťa musí po ukončení úlohy niečo spraviť, napr.: zaklapnúť okienko, presunúť magnetku.

 

3. Využívajte symboly. Nedokáže si vaše dieťa zapamätať, kam patria jednotlivé veci? Používajte symboly na označenie miest – označte si zásuvky symbolmi, aby si dieťa dokázalo samo odložiť oblečenie. Využívajte farebné rozdelenie na usporiadanie učebníc a zošitov. Všetko, čo súvisí s matematikou je modré, pre slovenčinu zelené atď.

 

4. Vytvorte si tzv. check listy napr. čo musí mať v peračníku, v batohu, keď ide na tréning. Nechajte dieťa, aby si samo za pomoci check listu kontrolovalo, či má všetky potrebné veci.

 

Stratégie, ktoré pomáhajú zvýšiť nasledovanie verbálnych inštrukcií

5. Pri zadávaní inštrukcie si získajte pozornosť dieťaťa. Oslovte ho menom alebo sa ho dotknite.

 

6. Hovorte na dieťa zoči-voči.

 

7. Odstráňte rušivé zvuky – vypnite rádio, TV.

 

8. Povedzte dieťaťu, čo má robiť a stíchnite. Veľa rodičov pokračuje vo vysvetľovaní a dieťa to viac rozptýli a zmätie.

 

9. Ak dokončíte zadanie úlohy, počkajte si  3 – 7 sekúnd na reakciu dieťaťa. Výskumy ukazujú, že úspešnosť realizovania úlohy je vyššia, ak umožníme deťom informácie vstrebať. Ak si nie ste istí, že dieťa rozumie, požiadajte ho, aby vám  zopakovalo.

 

10. Oznamujte dieťaťu, čo  má robiť cez oznamovaciu vetu. Veľa rodičov používa miesto oznamovacej vety otázku. "Mohol/mohla by si si ísť upratať stôl?" Dieťa tak môže mať pocit, že má na výber.

 

11. Vyhýbajte sa komplexným úlohám (napr. "Uprac si izbu"). Zvoľte spôsob rozdrobenia komplexnej úlohy na jednoduché. Po jej slnení dajte dieťaťu novú úlohu. Takže úlohu "Uprac si izbu", rozdeľte na úlohy "Daj špinavé prádlo do koša" a "Ulož hračky do poličky."

 

12. Ak je úloha neznáma, ukážte dieťaťu ako sa robí.

 

13. Ak vaše dieťa nezvláda viac-krokové inštrukcie (napr. "Odlož si bundu, umy si ruky a dones pyžamo."), zmenšite počet krokov v inštrukcii. Počet krokov zvyšujte postupne. Až ak vaše dieťa zvláda jedno-krokové inštrukcie, zvýšte náročnosť na dvoj-krokovú.

 

14. Pri viac-krokových inštrukciách pomáha číslovanie. "Teraz potrebujem od teba tri veci – za prvé odlož si bundu, za druhé umy si ruky a za tretie dones pyžamo".

 

15. Dajte dieťaťu pocítiť dôsledky svojho správania cez metódu "Ak – tak". "Ak si teraz neodložíš oblečenie na miesto, tak strácaš 5 minút z času na PC hry".  Nezabúdajte, že menej je viac. Radšej dávajte menšie "straty" ako veľké.   Čiže radšej odoberte 5 minút ako celý čas určený na hru.

 

A na záver

16. Nezabúdajte oceňovať, ak vaše dieťa splní úlohu. Doprajte mu aj privilégium v podobe aktivitu, ktorú má rado alebo v podobe príjemne stráveného spoločného času. Radujte sa z úspechov vášho dieťaťa.

 

17. Stretávajte sa s inými rodičmi detí s poruchou pozornosti. Zdieľajte spolu overené tipy a triky.

 

Verím, že tento článok prispeje k tomu, aby ste dokázali doma podporiť svoje dieťa k samostatnosti.

 

Ak by ste na to necheli byť sami, príjmite pozvanie na Zážitkovo-podporný víkend pre rodičov detí s ADHD/ADD (alebo s podozrením).

Koná sa v Bratislave 24. - 26. máj 2019

Mám z neho radosť, pretože prináša informácie ako využívať stratégie na podporu detí počas každodenných činností. Avšak svoj priestor si nájdu najmä rodičia, ktorí budú v zážitkových blokoch hľadať vnútorné zdroje ako to všetko zvládnuť.

 

Potrebné informácie nájdete na www.centrumdys.sk

 


Zdroje:
(1)    Klimovič, M., 2014. Exekutívne funkcie a porozumenie textu v primárnej edukácii: od výskumu k stimulácii. In: ACTA PAEDAGOGICAE PRESOVES  – NOVA SANDES. ANNUS IX. Prešov: PF PU, 2014, s. 89 – 100. ISBN 978-80-555-1193-1.
(2)   Ganz, J.S:, 2005. Sensory Integration Strategies for Parents. SI at Home and School.
(3)   Morin, A. 10 Tips to Help Your Child Follow Directions. understood.org
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.