Články: Pre študentov
O projekte

 

Nadané deti bývajú v predškolskom veku často identifikované chybne

Slávka Ivančová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Podľa najnovších vedeckých poznatkov sa testy nadaných detí mýlia až v sedemdesiatich troch percentách. / Foto: Shutterstock

Mnohí žiaci navštevujú základné školy pre nadané deti na základe testov, ktorými prešli v predškolskom veku. Podľa najnovších vedeckých poznatkov sa však tieto testy mýlia až v sedemdesiatich troch percentách.


Ak by sme chceli na základe najnovších štatistík zovšeobecniť reálnu situáciu, platilo by, že zo 100 škôlkarov, ktorí by boli testom vybraní ako nadaní, by sa do tejto kategórie v treťom ročníku základnej školy zaradilo iba 27.

 

„Aj našu dcéru vybrali pred nástupom do základnej školy do triedy pre nadané deti. Teraz má 11 a je preradená do triedy pre bežné deti, nakoľko údajne nezvládala tempo a nároky výučby. Podobný problém má ale v jej triede ešte niekoľko detí. Naopak, chlapec z bežnej triedy je preradený na jej miesto, a to napriek tomu, že testami v predškolskom veku neprešiel. Pedagógovia svoje rozhodnutie preradiť Lauru do bežnej triedy odôvodňujú aj tým, že ak v triede zostane, zbytočne jej tým ublížia - dieťa už je aj tak dosť demotivované svojimi nedostatočnými úspechmi,“ hovorí o svojej skúsenosti mama 11-ročnej Laury.

 

Aj 73 deťom, ktoré by časom svoj status „nadaní“ neobhájili, môže posilnený vyučovací proces pomôcť napredovať. Zároveň však môžu vo vyšších ročníkoch zbytočne nadobúdať pocit, že sa im nedarí a požiadavky sú nad ich schopnosti. V bežnej triede by patrili medzi najlepších. V triede nadaných môžu nadobudnúť presvedčenie, že nie sú dosť dobrí.

 

Ako je možné, že deti považované za nadané, po pár rokoch už nadanými „nie sú“?

Mozog dieťaťa vo veku od 5 - 7 rokov sa vyvíja veľmi rýchlo, vytvára sa nesmierne množstvo synapsií. V tomto vývinovom období je preto prirodzené, že dieťa sa intenzívne zaujíma o rôzne témy súčasne - o dinosaurov, vesmír, geografické témy, dejiny, svetové problémy či prejavuje záujem o čínštinu.

 

Dieťa sa v tomto veku bežne prejavuje:

  • zvedavosťou,
  • záujmom o matematické a logické úlohy,
  • často kladie otázky,
  • hľadá významy,
  • obľubuje experimenty,
  • je aktívne,
  • má potrebu „nasávať“ informácie,
  • rýchlo chápe, atď.

 

Ak sa tieto prirodzené prejavy vývinu mozgu vo veku od 5 - 7 rokov stretnú s podnetným prostredím, rodičia s dieťaťom veľa komunikujú, odpovedajú na zvedavé otázky, hrajú spolu spoločenské hry, podnecujú jeho záujem o knihy, kreslenie, tvorenie, nechávajú ho objavovať, usmerňujú ho ...., okolie začne takéto dieťa veľmi rýchlo považovať za výnimočne nadané, talentované. A tak sa rodičia radi a s pýchou na svoje dieťa často priklonia k možnosti dať dieťa posúdiť psychológom, či nie je nadpriemerne inteligentné, otestovať ho s cieľom o zaradenie do triedy s náročnejšími vyučovacími požiadavkami, do triedy/ školy pre nadané deti s úmyslom nezanedbať talent a schopnosti svojho dieťaťa.

 

Testovanie nadaných detí

Testovanie detí prebieha zvyčajne formou hrových úloh, skladačiek, kreslenia, použitia stavebnice a odpovedania na otázky. Každá otázka určitej oblasti je o čosi náročnejšia ako predchádzajúca, dieťa dostáva úlohy dovtedy, kým neurobí viacero chýb za sebou. Vtedy sa uplatní pravidlo o prerušení testu - dieťa dosiahlo vrchol schopností a nastal čas prejsť na ďalšiu oblasť.

 

Príklady zadaní:

  • dieťa musí uhádnuť slovo na základe niekoľkých indícií,
  • ukážu sa mu obrázky s požiadavkou, aby si všimlo, čo na nich chýba (medveďovi chýba noha),
  • súčasťou všetkých testov je rozpoznávanie tvarov a vzťahov (sneh má k snehuliakovi podobný vzťah ako vrece múky k bochníku chleba),
  • skúšajúci položí na stôl plastové stavebnicové bloky, dieťaťu ukáže kartu s nejakým tvarom či vzorom a vyzve ho, aby zo štyroch kociek zostavilo rovnaký tvar. Ak vzdialenosť medzi nimi bude väčšia ako 0,6 cm, dieťaťu sa zníži skóre,
  • na rad prídu aj bludiská. Zdvihnúť ceruzku nie je dovolené a za prechod slepými uličkami sa strhávajú body,
  • a iné.

 

Naozaj sú výsledky IQ testov prediktorom ďalších výsledkov?

Niektoré testy majú formu klasických inteligenčných testov, iné školy si volia testy, ktoré nemerajú iba IQ, ale napríklad aj test o schopnosti uvažovať, test kognitívnych schopností, EQ test, prípadne sa rozhodnú pre zmiešané testy.

Bez ohľadu na to, ktorý z nich škola použije, podľa najnovších výskumov uvádzaných v knihe Výchovný šok od autorov Po Bronson a Ashley Merryman možno povedať, že jedno majú spoločné. Podľa štatistických ukazovateľov všetky mimoriadne neúčinne predpovedajú študijné úspechy detí v budúcnosti. Až donedávna sa predpokladalo, že tieto testy naozaj predpovedajú, ktorým deťom sa bude väčšmi dariť v čítaní, písaní a matematike v druhom a treťom ročníku.

 

Mnoho školských inšpektorov a riaditeľov zodpovedných za prijímanie detí do triedy pre nadané deti má dojem, že testy slúžia ako presný ukazovateľ ďalších výsledkov detí. Tie však podľa najnovších výskumov zvyčajne nesúvisia s tým, ako presne testy predpovedajú výkon v budúcnosti. Sú iba odrazom aktuálneho výkonu dieťaťa.

 

Dr. William Tsushima skúmal dve exkluzívne súkromné školy na Havajských ostrovoch. V jednej mali deti priemerné IQ 130, v druhej vyše 126. No ich skóre v oblasti čítania malo po dvoch rokoch iba 26 percentnú koreláciu s výsledkami WPPSI (Wechslerova inteligenčná škála pre predškolskú a základnú školskú dochádzku) a matematické skóre dosahovalo ešte menšiu súvzťažnosť.

Problém nespočíva v tom, ktorý test sa použije, alebo čo sa pri ňom hodnotí, ale v tom, že mozgy malých detí ešte nie sú dostatočne vyvinuté. Ak školský obvod označí dieťa vo veku 5 - 6 rokov za nadané, svedčí to s najväčšou pravdepodobnosťou o tom, že je bystré. Nie každé z nich je ale aj mimoriadne vyspelé.


Prečo si množstvo dievčat a chlapcov, ktorí dosahovali skvelé výsledky v predškolskom veku a v 1. a 2. ročníku, tento úspech neobháji v piatom ročníku? Ešte stále sa veľmi často vychádza z premisy, že inteligencia je vrodená a stabilná. Podľa tejto prekonanej logiky je opätovné testovanie zbytočné, pretože skóre platí po celý život. Lenže tak to nie je. Na rozdiel od predškolských či prvostupňových testov sú inteligenčné testy na druhom stupni základných škôl veľmi dobré prediktory študijného úspechu na stredných školách.

 

V akom veku je hodnota IQ rozhodujúca?

Významný neurológ z Kalifornskej univerzity v Irvine Dr. Richard Haier sa vyjadril: „Keď sa testujú päťročné deti, nie je mi jasné, či jediná momentka v procese vývinu má takú veľkú informačnú hodnotu. Nie každý jedinec sa totiž vyvíja rovnakým tempom.“

Aké mozgové procesy zapríčiňujú, že jeden človek je inteligentnejší než druhý? Fungujú tieto mechanizmy už v útlom veku alebo sa rozvinú až neskôr? Odpoveď spočíva v súvislosti medzi inteligenciou a hrúbkou mozgovej kôry.

 

Za všetko môžu neurónové procesy v mozgu

Od tretieho do desiateho roku života sa IQ dvoch tretín detí zvýši alebo zníži o vyše 15 bodov. V týchto rokoch mozog zlepšuje organizáciu hlavných spojení medzi jednotlivými lalokmi. Nervové vlákna, ktoré v rámci týchto „mozgových superdiaľnic“ prebiehajú rovnobežne, sa uprednostňujú pred tými, ktoré zvierajú uhly. Mozgové neuróny medzi sebou súperia, tie, ktoré sa nepoužívajú, sa eliminujú. Víťazi prežijú a ak často nachádzajú uplatnenie, napokon získajú myelínovú pošvu - izolačnú tukovú vrstvu, ktorá exponenciálne zvyšuje rýchlosť prenosu. Takto sa sivá hmota mení na bielu. Neprebieha to v celom mozgu naraz. Zatiaľ, čo v niektorých častiach ešte stále pribúda sivá hmota, v iných sa už premieňa na bielu. Keď sa však tento proces začne, býva veľmi rýchly. V niektorých oblastiach sa počas jedného roka takto konvertuje 50 percent nervového tkaniva. Výsledkom môže byť prudký vzostup inteligencie.

 

Buďte pripravení, že aktuálne nadanie nemusí byť trvalé

Vo veku, keď väčšina detí robí test potrebný na zaradenie do programu pre nadaných, ešte nefungujú nijaké kriticky dôležité mechanizmy inteligencie - od nevyvinutej mozgovej kôry až po schopnosť presúvať spracúvanie do iných nervových sietí. Ďalekosiahle rozhodnutia o životoch dievčat a chlapcov robíme vo chvíli, keď sa v ich mozgoch ešte nezačala radikálna transformácia, od ktorej závisí ich konečná inteligencia.

 

Predstavte si chlapca, ktorého nezaradili do programu pre nadaných, lebo jeho manuálna koordinácia nestačila na to, aby uložil 4 kocky do dokonalého radu, príslušná oblasť mozgovej kôry bola ešte len sivá a rozrastala sa. Na to, že čítal od dvoch rokov, že tu sa už oblasť mozgovej kôry menila na bielu, test neprihliadal. A tak chlapec žil v presvedčení, že nie je nadaný. Našťastie si jeho IQ našlo o pár rokov spôsob, ako preukázať svoj efekt myelinizácie šedej mozgovej kôry.

 


ZDROJ: Po Bronson @ Ashley Merryman: Výchovný šok. Čo sme o deťoch nevedeli
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Nadané deti
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.