Mnohokrát si ani neuvedomujeme, ako to na nás vplýva, aké sú následky tejto závislosti. Veľa ľudí dokonca ani nevie, že tento typ závislosti vôbec existuje a ako funguje.
Ako je možné, že existuje závislosť na cukre?
Je na to úplne jednoduchá odpoveď. Cukor totiž stimuluje rovnaké oblasti mozgu ako tie, ktoré sú spájané so závislosťami na nikotíne alebo iných drogách. Závislosť na cukre sa prejavuje rovnako ako iné závislosti, má psychickú a fyzickú stránku.
Psychická závislosť na cukre
Psychická závislosť u všetkých závislostiach je vlastne zmena v duševnom stave človeka, ktoré je spôsobená opakovaným podávaním návykovej látky. Vyznačuje sa túžbou po opätovné používanie návykovej látky. Vznik tejto závislosti je viazaný na zážitky, ktoré návyková látka, v našom prípade cukor, človeku poskytuje.
Výsledky mnohých štúdií dokazujú, že cukor znižuje úzkosť a nepríjemné pocity. Je to ako začarovaný kruh. Naučíme sa, že pri strese alebo nepríjemných pocitoch si rýchlo uľavíme so sladkým, z čoho máme následne výčitky svedomia, negatívne emócie a zase si niečo sladké dáme. Takýmto spôsobom cukor potláča stres a pomaličky si na neho zvykáme. Konzumácia cukru sa naviaže na negatívne zážitky, čím sa utvára psychická stránka závislosti.
Fyzická závislosť na cukre
Z fyziologického hľadiska má cukor priamy vplyv na časť mozgu nazývaný amygdala, kde „potláčame“ nepríjemné pocity, vrátane stresu, úzkosti a negatívnych emócií. Nie každý si je ale schopný uvedomiť, že aj tadiaľ môže viesť cesta k závislosti.
Druhá strana všetkých látkových závislostí je fyzická závislosť. Tá sa vo všeobecnosti prejavuje abstinenčnými príznakmi po prerušení prívodu návykovej látky do organizmu. Vo väčšine prípadov sa vždy prejaví celý rad príznakov súčasne.
Abstinenčný syndróm (prerušenie užívania návykovej látky) môže byť mierny, pomalý, odznievajúci alebo explozívny, v závislosti od stupňa vytvorenej fyzickej závislosti. Fyzická závislosť sa vyznačuje aj čoraz väčšou toleranciou látky, čiže užívateľ postupne potrebuje väčšie množstvo, aby mu „dávka zabrala“.
Podobne je to aj s cukrom, kde sme si už zvykli na veľké množstvo, čo si vlastne ani neuvedomujeme. Mnoho ľudí nevie, koľko cukru za deň skonzumuje, cukor sa pridáva aj do takých jedál, kde by sme si nemysleli, napr. do chleba, či mäsových výrobkov.
Fyzická stránka závislosti na cukre vyzerá nasledovne: prísun cukru do krvi má za následok rad chemických a hormonálnych zmien, ktoré vedú k produkcii neurotransmiteru serotonínu. Serotonín, hormón šťastia, sa totiž v centrálnom nervovom systéme podieľa na procesoch, ktoré sa ovplyvňujú náladu. Jeho nedostatok spôsobuje zníženie prenosu nervových vzruchov, a má tak na svedomí zmeny nálady, depresiu, podráždenosť, prípadne agresivitu alebo poruchy spánku, čo sú vlastne aj abstinenčné príznaky pri odvykaní od cukru.
Viac informácii sa dozviete aj na: nesladim.sk
