Peniaze sú čoraz väčšou súčasťou nášho každodenného života a vplývajú na našu osobnú spokojnosť a šťastie v živote. Aj preto je dôležité, aby sa deti naučili hospodáriť s peniazmi a neutopili sa v dospelosti vo finančných problémoch. O tom, čo by sme mali učiť deti o peniazoch, sme sa rozprávali s finančným expertom Michalom Orlovským, zodpovedným za správu majetku klientov Slovenskej sporiteľne.
V rozhovore odpovedal aj na otázky:
- čo by sa mali deti naučiť v rámci finančnej gramotnosti do dospelosti;
- prečo je dôležité deťom dávať vreckové;
- ako s deťmi hovoriť o výdavkoch;
- ako sporiť deťom na budúcnosť;
- koľko peňazí by ste mali mať bežne na účte ako rezervu.
Kedy by sme mali začať s dieťaťom komunikovať o financiách?
Nutným predpokladom je, aby dieťa vedelo počítať. To deti zvládajú na prvom stupni základnej školy, čiže okolo 8-9 rokov, ale nie neskôr ako 10 rokov.
Niektorí rodičia si možno povedia, prečo by som mal dieťa zaťažovať svojimi finančnými nákladmi domácnosti. Mali by sme to robiť?
Určite by sme ich mali zapájať aj do tejto diskusie, lebo výchova znamená, že pripravujeme deti na to, aby mohli byť v budúcnosti samostatné. Výchovou ich pripravujeme na svet, ktorý nie je teraz, ale ktorý bude o 10 – 15 rokov a financie tam určite budú patriť. Neviem si vybaviť deň, kedy by som nemal interakciu s finančným svetom, či už niečo nakupujem alebo plánujem. Tým pádom sú peniaze a vzťah k nim nutnou súčasťou výchovy. A nemusí to byť vôbec iba negatívne, lebo za peniaze si môžeme kúpiť lístok do divadla alebo dobrú zmrzlinu, čiže nemusí to byť iba starosť, ale sú to aj pozitívne veci.
Naša generácia sa s pojmom finančná gramotnosť veľmi nestretávala, v školskom prostredí už vôbec nie. To znamená, že sa to odráža aj na finančnej gramotnosti dnešných dospelých ľudí. Podobne zle sú na tom aj slovenské deti, ktoré v testovaní PISA skončili pod priemerom rovesníkov z ostatných krajín OECD. Aké dôsledky to môže mať v dospelom živote, keď sa nevenujeme vzdelávaniu o peniazoch?
Deti ako dospelí ľudia budú pravdepodobne robiť nesprávne rozhodnutia. Tie rozhodnutia môžu mať za následok, že hodnota ich majetku bude klesať, alebo si nebudú vedieť vytvárať rezervy a finančný majetok. Práve preto je vzdelanie dôležité nielen na teoretickej úrovni, ale aj v kombinácii s reálnymi skúsenosťami. Reálny život neprináša len to, že aplikujeme teoretické znalosti, čo je spomínaná finančná gramotnosť, ale v našom rozhodovaní sú prítomné aj emócie. Kľúčom k úspechu je to, keď viem kombinovať, čo som sa naučil na teoretickej úrovni s praktickým rozhodovaním a viem pritom kontrolovať svoje emócie. A tiež si uvedomujem dôsledky, aké má moje rozhodovanie v oblasti financií.
Z vašich skúseností sa rozhodujeme viac racionálne, alebo skôr prevládajú emócie?
Emócie sú stále prítomné, čo je určite do nejakej miery dobré, lebo inak by sme si život neužili.
Nie je ale dobré, ak sa rozhodujeme priamo v obchode, napríklad vidím pekný nový televízor a vezmem si na to spotrebný úver a nezaujíma ma, aký je tam úrok a či tie peniaze nebudem potrebovať niekde inde. Mali by sme viac finančne plánovať, či v tom čase nebudeme potrebovať nejaké iné veci, napríklad vybavenie pre deti do školy, aby sme sa nedostali do situácie, že nám budú chýbať financie a budeme ich musieť riešiť ďalším úverom.
Mala by som to napríklad aj s dieťaťom takto rozobrať, či ten televízor naozaj potrebujeme?
Myslím si, že dieťa odpovie, že pekný nový televízor potrebujeme. Ja by som skôr odporúčal začať s menšími vecami, ako je napríklad zmrzlina, nápoje, kino. Dať pritom dieťaťu najavo, že peniaze nie sú niečo, čoho máme neobmedzené množstvo. Máme nejaký rozpočet a v rámci neho sa pohybujeme. Mali by sme si tam stanoviť priority, čo je pre nás dôležité, pretože najprv musíme pokryť základné potreby, ako bývanie, jedlo či teplo. Potom prídu na radu veci, ktoré nám prinášajú radosť, ale aj pri tom si musíme vyberať, či môžeme ísť na pizzu alebo na zmrzlinu. Tiež si nevieme dovoliť všetko. Teda začať s malými vecami, lebo dieťa nerozlišuje, či 1000 eur je veľa alebo málo. Pri malých veciach, ako zmrzlina alebo peračník, si to vie dobre predstaviť.
Dá sa povedať, čo je základ, ktorý by mal každý dospelý človek vedieť v rámci finančnej gramotnosti? Čo je tá základná výbava, aby som si vedela manažovať svoj život?
Je dôležité, aby si každý uvedomil, že je dobré mať finančný plán. Plán, podľa ktorého sa orientujem a v rámci ktorého viem, čo môžem minúť celkovo, v ktorej kategórii a čo si mám odkladať do budúcnosti, aby sme mali rezervu aj na udalosti, ktoré nevieme dobre predvídať. Teda mať financie rozdelené v jednotlivých kategóriách – čo potrebujeme pokryť, čo je pre naše deti, pre svojich rodičov, rezerva, ktorá vytvára majetok do budúcnosti, a ak mi niečo zostane, tak si môžem dopriať a ísť napríklad na dovolenku alebo do dobrej reštaurácie. Tiež by sme mali vedieť pracovať s úročením, teda čo to znamená, ak si zoberiem úver. Nesplácame len istinu, ktorú si požičiame, ale aj úroky. Mali by sme vedieť, aký dopad má na naše financie spotrebný úver, alebo úver na bývanie.
Toto sú úž ťažšie témy, ktoré riešime my, dospelí. U detí ale kontakt s peniazmi začína zväčša s vreckovým. Je dôležité dávať dieťaťu vreckové?
Je to veľmi dôležité, lebo vreckovým dávame dieťaťu slobodu v rozhodovaní. Práve tam môže aplikovať teoretickú a praktickú rovinu. Kontrola emócií, správne sa rozhodnúť, ale mať tiež predstavu, čo to znamená, ak minie päť euro a pracovať s tým, že má nejaký limit na mesiac. Deti budú s veľkou pravdepodobnosťou zo začiatku robiť chyby a nesprávne rozhodnutia. Preto je na nás na rodičoch, aby sme sa k tomu vedeli neskôr vrátiť a vyhodnotiť to s nimi. Pozrieť sa na to, čo boli dobré veci, ktoré urobili v rozhodovaní a ktoré boli nesprávne. A hlavne vysvetliť im, prečo boli nesprávne. Bude nás to stáť nejaké peniaze, ale na druhej strane nás to bude stáť relatívne malé peniaze. Keď budú mať 18 rokov a budú si môcť zobrať spotrebný úver alebo si požičajú peniaze od niekoho mimo banky, tak takéto rozhodnutie môže mať na nich oveľa väčší negatívny dopad.
Povedali ste, že je dôležité nechať urobiť deti chyby. To znamená, že ak si dieťa v prvom týždni minie celé vreckové, mám sa držať svojho plánu a nedávať mu do konca mesiaca vreckové?
Áno, tam je potrebné byť veľmi konzistentný v tom, že ak sme sa dohodli, že dieťa bude dostávať 10 eur mesačne, tak to nebude viac. Dať tomu nejaké obdobie a potom prehodnotiť, či to má byť viacej alebo menej.
Mali by sme kontrolovať dieťa, na čo míňa svoje vreckové?
Monitoring tam určite musí byť, lebo bez kontroly by nenastal potrebný proces učenia sa. Preto je vhodné otvoriť dieťaťu účet a dať mu do ruky kartu, prípadne v súčasnosti je možné platiť aj cez mobilný telefón. Vďaka tomu máte dobrý prehľad, kde dieťa peniaze minulo. Môžete si vypracovať report míňania a viete si to s dieťaťom prejsť. Ak nejaké peniaze na konci mesiaca ušetrí, je dobré ho aj pochváliť, prípadne odmeniť. V porovnaní s hotovosťou tento detailný prehľad všetkých výdavkov nemáme.
Sú deti schopné technicky zvládnuť platbu kartou, mobilom či hodinkami?
Myslím si, že sú schopné. Keď sa pozriem na moje deti, ako hrajú počítačové hry, tak sú schopné. A opäť by som sa vrátil k tomu, že výchovou pripravujeme naše deti na svet, ktorý bude o 10 – 20 rokov a ten svet bude oveľa viac digitálny ako je teraz. Myslím si, že to je tá správna cesta. Deti sú dokonca možno schopnejšie ako my, dospelí, používať digitálne technológie.
Jedna vec je vreckové, ktoré dieťa dostáva na bežné výdavky, no druhá vec sú peniaze, ktoré dostáva na nejaké sviatky od starých rodičov. Čo s takýmito peniazmi? Sporiť do prasiatka alebo dať ich do banky?
Odporúčam ich vložiť do banky, hlavne z dôvodu, že máte prehľad o finančných tokoch. Navyše, práca s hotovosťou je stále drahšia, teda banky zvyšujú poplatky za prácu s hotovosťou. Deje sa to preto, že hotovosť je nutné distribuovať, prevážať a digitálne technológie umožňujú, že operácie sú často bez poplatkov. Ak držia doma hotovosť, peniaze nijako nepracujú, sú tam len odložené. Je určite potrebné brať do úvahy aj množstvo odkladaných peňazí, ale aby sme deti viedli k zodpovednosti a mali schopnosť pozrieť sa na svoje výdavky a príjmy, tak je dobré vložiť tieto peniaze na účet.
Skúsme poradiť rodičom, čo môžeme robiť s takýmito financiami, ak sa rozhodneme vložiť ich do banky. Nechať ich len na bežnom účte, alebo čo s nimi?
Tam sú dve roviny – bežné vreckové a peniaze, ktoré chceme deťom odkladať.
Pri vreckovom odporúčam otvoriť dieťaťu detský účet. V Slovenskej sporiteľni otvárame účet už deťom od ôsmych rokov. Stačí, ak príde rodič do banky s rodným listom dieťaťa. Súčasťou takéhoto účtu je potom aj platobná karta a aplikácia. Dieťa síce nemôže aktívne pracovať s týmto účtom, teda napríklad posielať platby, ale vidí, čo urobilo so svojimi peniazmi v minulosti, teda má tam prehľad.
Čo sa týka peňazí, ktoré chceme deťom odkladať, ide o dlhodobejšiu perspektívu. Odporúčam tieto peniaze investovať formou pravidelného investovania. To je jediná cesta, ktorá zabezpečí, že tieto prostriedky sa budú adekvátne zhodnocovať nad úroveň inflácie. Ide už pomerne o dlhé časové celky a inflácia tu hrá významnú rolu. Ak sa pozrieme dnes na 100 eur, tak si povieme, že sú to veľké peniaze, ale 20 rokov dozadu to boli významne veľké peniaze.
Ak by som sa rozhodla dieťaťu šetriť investovaním do 18 rokov, ako to asi môže vyzerať? Skúste dať príklad.
Odkladať by sme mali primerane rozpočtu. Isteže pre naše deti chceme to najlepšie, ale žijeme aj my. Povedzme, že ak ste sporili od narodenia dieťaťa 20 eur mesačne, tak to znamená za 18 rokov rádovo nejakých 4200 eur. Ak ste mu ale pravidelne investovali, a tá investícia bola rozumne zainvestovaná v nejakom indexovom alebo akciovom fonde, tak pri takomto období priniesla viacej peňazí, ako ste tam vložili. Zhodnotenie za posledných 18 rokov v akciových fondoch bolo v prípade takejto investície vyššie, preto vďaka tomu teraz takýto mladík alebo dáma má okolo 9 tisíc eur. Tu vidíte rozdiel, čo priniesla spomínaná investičná zložka.
Čo sa týka investovania do rôznych fondov, pomôže klientovi v tomto rozhodovaní banka?
Pomôže mu banka. My poskytujeme službu investičného poradenstva, kde klientovi poradíme, akú formu investície si má zvoliť. To, čo mu poradíme, závisí od jeho predchádzajúcich skúseností, finančnej situácie a hlavne účelu investície. Ak ide o dlhodobé a pravidelné investovanie, tak sa mu odporučí s veľkou pravdepodobnosťou nejaký indexový alebo akciový fond, ktorý práve v dlhších časových obdobiach prináša zaujímavé zhodnotenie. Poradenstvo zároveň zabezpečí to, že investícia je primeraná a vhodná pre potreby klienta.
Ak má niekto obavy z investovania, lebo vždy sú s tým spojené aj riziká, tak práve to dlhodobé a pravidelné investovanie rozkladá riziká v čase. Preto je to veľmi bezpečná forma dlhodobého sporenia. Malými čiastkami, ktoré pravidelne investujete, eliminujete veľké negatívne udalosti, ktoré sa udiali na finančných trhoch a ešte sa s veľkou pravdepodobnosťou aj v budúcnosti odohrajú.
Je jedno, koľko rokov má dieťa, keď sa rozhodnem peniaze pre dieťa odkladať a investovať? Sú rozdielne prístupy investovania, ak má dieťa 8 rokov a ak má 15?
Ideálne je začať čím skôr po narodení dieťaťa. Vtedy je ten efekt najväčší. Ak má dieťa 15 rokov a viem, že bude v 18 rokoch potrebovať peniaze, tak v tom prípade investovanie nedáva zmysel, pretože za tak krátke obdobie môžu nastať udalosti, ktoré budú mať aj negatívny vplyv na hodnotu investície a zároveň je to príliš krátke obdobie, aby sa tam prejavil efekt zloženého úročenia. Dodatočný výnos môže byť relatívne malý v porovnaní s rizikom, ktoré tam je. Na menej ako 3 roky by som neodporúčal investovať, alebo len veľmi konzervatívne. Pri dlhšom období je to dobré zvážiť a využiť službu investičného poradenstva.
Vráťme sa ešte k deťom. Mali by sme kontrolovať, na čo dieťa míňa peniaze? Prípadne trvať na to, čo si za vlastné peniaze môže kúpiť?
Keďže sme rodičia, mali by sme neobmedzené túžby detí usmerniť. Určite je dôležitý prvok slobodného rozhodnutia, ale my zase vieme, čo môže spôsobiť. Môžeme mu dať návrh, aby si rozdelilo peniaze na dve časti – jednu môže minúť podľa svojho uváženia a o druhej rozhodnú rodičia. Ak deti dostanú väčší finančný dar, ja sa tieto peniaze snažím zainvestovať. Časom sa vieme k tomu vrátiť a ukázať dieťaťu, že tie peniaze, ktoré dostalo k 5. narodeninám, majú teraz úplne inú hodnotu.
Vrátim sa ešte k vreckovému. Je teraz trend, že rodičia zakladajú deťom účty a dávajú im vreckové už takouto digitálnou formou?
Počet účtov pre deti od 8 rokov rastie. Je to efektívne z pohľadu rodiča, pretože má kontrolu, ako dieťa vynakladá prostriedky a vie do toho kedykoľvek zasiahnuť. Má to aj praktické výhody - dieťa nestratí peňaženku s celým vreckovým, kartu viete kedykoľvek zablokovať. Ak dieťa platí mobilom, má PIN kód. V prípade, že ho stratí a niekto ho nájde, nevie ním zaplatiť.
Je rozdiel v karte pre dieťa a pre dospelého?
Určite áno. Pri dieťati je funkcionalita nastavená primerane jeho veku. Dieťa ju používa prevažne na platenie. Nie sú tam napríklad možnosti čerpania krátkodobých úverov.
Keď majú deti platobnú kartu, nenúti ich to míňať viac, keďže peniaze reálne nevidia?
Nemyslím si, že by ich to viedlo k väčšiemu míňaniu peňazí. Dieťa vidí v mobile, koľko minulo. Práve to vyhodnocovanie výdavkov je transparentnejšie a rýchlejšie. Ak ich minie v hotovosti, tak sa dá len ťažko spätne pozrieť, kde ich minulo.
K takejto štandardnej karte už viem využiť všetky technologické možnosti platenia, ako napríklad mobilom, hodinkami alebo kúpiť si lístok v MHD?
Áno a práve to vedie aj k štruktúrovaniu financií. Čím sú deti staršie, vieme im zahŕňať do rozpočtu aj nutné výdavky, napríklad peniaze na električenku, na vlak. To sú výdavky, na ktoré dieťa musí mať vždy peniaze, lebo inak sa do školy alebo zo školy nedostane. To, čo mu zostane, tak za to môže ísť napríklad do kina. Je veľmi dobré, že to postupnými krokmi vedie dieťa k finančnej zodpovednosti a vytvára si vlastný finančný plán a štruktúru v rámci svojich výdavkov.
Jedna vec je rodina, ktorá sa má s dieťaťom o financiách rozprávať a vzdelávať ho. Máme tu ale aj školu, ktorá je priestorom, kde deti trávia väčšinu dňa. Vzdelávanie o finančnej gramotnosti v školách zaostáva, preto sa aj banky zapájajú do vzdelávania žiakov. Prečo je dôležité, aby sa aj v škole hovorilo o finančnej gramotnosti?
Je to dôležité, aby si deti a neskôr mladí ľudia uvedomovali, že financie sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života a to, ako sa správajú, má v konečnom dôsledku veľký vplyv na to, aký kvalitný život vedú a ak sa pozriem na celoživotný cyklus, tak ako sa vedia zabezpečiť na starobu. Na to je dobré myslieť už na začiatku, keď sa s financiami zoznamujú. Aj preto Slovenská sporiteľňa v rámci programu finančného vzdelávania FinQ sa snaží vzdelávať žiakov na základných školách. Dali sme verejný záväzok, že v rámci tohto programu vyškolíme 200-tisíc žiakov do roku 2025. Myslíme si, že je to veľmi dôležitá časť vzdelania. Tento projekt realizujeme v spolupráci s Nadáciou Slovenskej sporiteľne a investujeme do toho aj naše vlastné prostriedky. Finančná interakcia je na dennej báze. Je skvelé, že vieme, kedy Krištof Kolumus objavil Ameriku, no to využijeme v rámci nejakej diskusie raz za nejaký čas. Ale každý deň platím, robím finančné rozhodnutia, nakupujem – a toto má pre kvalitu môjho života veľmi dôležité postavenie v rebríčku mojich znalostí, aby som ich vedel správne použiť a rozhodovať sa.
Určite je to dôležité aj pre deti zo sociálne slabšieho prostredia, kde to s financiami nefunguje, možno je rodina zadĺžená. Môže to byť pre nich motivácia, že ony takto žiť nechcú v dospelosti. Vedeli by sme povedať, koľko by si rodina mala odkladať, aby mala pohodlnú rezervu na horšie časy?
Minimálna rezerva by mala predstavovať aspoň tri mesačné príjmy. To je nutná rezerva, že ak sa stane niečo neočakávané, napríklad úraz alebo strata zamestnania, aby štandard rodiny prudko neklesol. Je komfortné mať 6-mesačnú rezervu a pre niekoho, kto chce byť úplne v kľude, je to až 12-mesačný príjem. Nad 12 mesiacov je to už diskutabilné, či tie prostriedky nie sú zbytočne niekde odložené a mohli by byť radšej zainvestované.
Ako skĺbiť takéto šetrenie na rezervu s poistkami, šetrením na vzdelávanie detí? Niekedy možno človek nadobúda pocit, že tých odkladacích boxíkov je viac, ako mu môže zostať na reálny život.
Je potrebné to prispôsobovať tomu, aké máme príjmy. Napríklad lepší televízor nepotrebujem nutne k svojmu životu, ale rezervu potrebujem. A až následne sa rozhodnem, či zostávajúce peniaze zainvestujem v prospech vzdelania svojich detí, alebo si kúpim televízor s lepším rozlíšením. Vrátim sa k tomu finančnému plánu a prioritám. Musíme si vedieť povedať, čo sú naše priority a ako si ich správne nastaviť. Keď sa pozriem na priemerný príjem na Slovensku, tak je už dostatočný, aby sa dali pokryť všetky tieto položky – rezerva, vzdelanie detí, pravidelné investovanie a z času na čas aj nový televízor či dovolenka. Keď sa rozhodujem o dovolenke, tak musím zvážiť vzhľadom na môj príjem, či pôjdem do Chorvátska alebo na Maldivy. Môžem si splniť svoje sny, ale musí to byť primerané môjmu príjmu.
Takže, keď mi príde výplata na bankový účet, ako prvé si odložím rezervu a potom riešim ostatné platby?
Najprv sa musím pozrieť, aké sú moje nutné záväzky, ako elektrina, hypotéka, nutné veci, čo potrebujú deti, aby chodili do školy a ja do práce. To sú všetko veci, o ktorých viem, že ich v ten mesiac musím uhradiť. Potom sa pozriem na to ostatné, ako potraviny či oblečenie. Na konci mesiaca zistím, aká suma mi zostáva a s tým pracujem. To, čo mi zostane rozdeľujem na investície a budovanie majetku do budúcnosti, či už pre mňa alebo pre moje deti. Mal by som si kryť aj nejaké poistenie, lebo ak mám dve deti a som živiteľom rodiny, a nebodaj sa mi niečo stane, tak aby bolo o rodinu postarané. Teda mali by sme mať financie rozdelené na nutné výdavky, priebežné a odkladať si aj na budúcnosť.
Rozhovor vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
