Potrebuje vaše dieťa logopedickú starostlivosť? Prvá návšteva logopéda pravdepodobne nebude pre dieťa znamenať väčší problém. Väčšina detí sa teší na niečo nové a i keď bude dieťa spočiatku nesmelé, logopedičky si k deťom obvykle rýchlo nájdu cestu. Samotná terapia sa zväčša odohráva v priateľskej atmosfére, formou hier a aktivít príťažlivých pre dieťa. Problém však môže nastať doma. Úspešnosť rozvoja reči vášho dieťaťa totiž vyžaduje pravidelné domáce cvičenie.
Rýchlosť, akou bude vaše dieťa napredovať, závisí od množstva okolností. To, čo môžete priamo ovplyvniť, je viesť ho k pravidelnému dennému cvičeniu. Môže to byť však pomerne náročná úloha. Od dieťaťa to totiž vyžaduje schopnosť spolupracovať s vami a koncentrovať sa určitý čas na konkrétnu úlohu, ktorá navyše nemusí byť preňho zaujímavá. O niečo jednoduchšie to majú možno rodičia dievčatiek, ktoré už v škôlkarskom veku zvyknú inklinovať k rôznym vzdelávacím aktivitám. Obvykle skôr než chlapci prejavujú záujem o kreslenie, strihanie, pracovné zošity, lepenie, rytmizáciu. Práve pri týchto aktivitách si dieťa rozvíja jemnú motoriku, sluchovú a vizuálnu pamäť a ďalšie zručnosti významné pre správne osvojenie si reči.
Pravidlá musíte určovať vy
Trénovanie detského jazýčka je cielená činnosť, ktorú si navyše neriadi dieťa samotné. Niekedy je preto dobré začať dieťa zvykať najprv na to, že sú aktivity, pri ktorých pravidlá určujete vy, ktoré trvajú určitý čas a keď sa začnú, tak sa i dokončia. Môžete vychádzať zo záujmu dieťaťa, ale budete to vy, kto mu určíte, že teraz sa tá legová veža postaví z piatich červených a štyroch žltých kociek. A ďalšia sa začne stavať až potom, ako sa dostavia prvá. A takýchto veží postavíme päť. Niekedy len dieťa potrebuje prijať, že nie vždy ono určuje pravidlá hry. Skôr sa s tým zmieri, ak je to pri činnosti, ktorá ho zaujíma. Až potom sa s tým dokáže vyrovnať aj pri aktivite, ktorá je mimo jeho záujem.
Darujte sebe i dieťaťu čas
Z logopedického cvičenia sa môže stať dennodenná príjemná chvíľka, keď sa venujete len a len dieťaťu. Vyčleňte si na cvičenie tú časť dňa, keď viete, že vás už nenaháňa nedovarené jedlo, nedoriešený konflikt, či únava z práce. Zabezpečte, že vás v túto chvíľu nebude nikto rušiť. Odložte mobilný telefón, izolujte sa od akéhokoľvek rušivého zvuku. Ak máte ďalšie deti, prenechajte starostlivosť o ne partnerovi.
Nezačnite hneď s predpísanými aktivitami. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako každý z vás prežil deň. Nechať rozprávať dieťa a zároveň ho viesť k tomu, aby vás aktívne počúvalo v konečnom dôsledku tiež podporuje rozvoj jeho reči. Ak začnete logopedické cvičenie vnímať ako príjemný čas strávený s dieťaťom, nie ako nutnosť, ktorá možno obťažuje i vás, zrejme sa zmení i postoj dieťaťa samotného.
Niekedy funguje, ak dieťaťu vyhradíme pre logopedické cvičenie vždy konkrétnu časť dňa. Ideálne, ak po jej skončení nasleduje činnosť, ktorú dieťa vyhľadáva a obľubuje. Dieťa sa tak presnejšie orientuje v režime svojho dňa, vie, na čo sa má pripraviť a na čo sa po skončení jednej činnosti môže tešiť.
Stačiť môže aj 5 minút
Možno ste od logopéda dostali usmernenie cvičiť 15 minút denne. To však neznamená cvičiť štvrť hodinu vkuse. Je to o vašej schopnosti vytvoriť počas vlastných aktivít dieťaťa niekoľko pár minútových priestorov na to, aby ste niečo spolu precvičili. Je to rozhodne efektívnejšie, než sa ho snažiť udržať v plnej koncentrácii predpísaný časový úsek. Obvykle to totiž skončí detským hnevom, vašim vyčerpaním a pocitom zlyhania, že dnes ste opäť nič neprecvičili.
Auto je skvelá logopedická učebňa
Cvičiť sa dá pokojne i v aute. Potrebujete napr. precvičiť sluchovú pamäť? Tak svoje dieťa vyzvite, aby si z okna auta všimlo 5 zaujímavých vecí. Potom mu spomeňte tie, ktoré zaujali vás. A vyzvite ho, aby ich po vás zopakovalo. Nezabudnite však zopakovať aj tie jeho. Hráte sa predsa spolu.
Skúste počas jazdy vymýšľať básničky. O čomkoľvek. Možno i nezmyselné a smiešne. Dôležité je, aby sa slová rýmovali a aby ste do básničiek spolu s dieťaťom vložili práve to, s čím má problém.
Naučiť sa uvedomiť si prvú, či poslednú hlásku v slove, alebo vedieť slovo vyslabikovať? Jazda autom ponúka príležitosť. Stačí len pomenovávať, čo sa mihá za oknom auta a úlohu prispôsobiť tomu, čo si dieťa potrebuje osvojiť.
K cieľu ide viacej ciest
Logopéd vám dá návod, ako má nácvik prebiehať, ale k rovnakému cieľu môže viesť viacej ciest. Ak ste si nie istý svojim postup, vždy sa pýtajte. Diskutujte s terapeutom o viacerých možnostiach, ktorými možno precvičiť či osvojiť si jednu a tú istú vec. Má dieťa napr. problém s mäkkými spoluhláskami? Obvykle sa používa palička, ktorou sa pridržiava špička jazyka za spodnými zúbkami. Ale veľmi dobre poslúži i lyžička či vlastný prst dieťaťa. Niekedy pomôže skutočná drobnosť – nakresliť na paličku obľúbené jedlo, zvieratko či hračku.
Postrachom detí i rodičov bývajú často oromotorické cvičenia. Rozhýbať lenivý jazýček tak, aby pracoval, ako potrebujeme, je náročné. Logopédi často používajú obrázky zvieratiek, pomocou ktorých dieťa cerí zúbky ako tiger, otvára ich ako malá ryba, či líže mliečko ako mačka. Lenže čo ak vaše dieťa zvieratká veľmi nemusí? Nuž, potom sa jazýček môže zmeniť napríklad na auto, ktoré vyšlo z garáže, zabočilo doľava, potom zišlo z kopca, aby zas vyšlo na ďalší a na ňom zabočilo doprava. A keďže začalo pršať, muselo si zapnúť stierač a ten kmital sprava doľava. Vymyslieť rozprávku na tému, ktorá vaše dieťa zaujíma a počas ktorej si jazykom precvičí potrebné pohyby nemusí byť až taká náročná úloha.
V súčasnosti už v kamenných aj internetových obchodoch nájdeme širokú ponuku spoločenských hier, pod vznik ktorých sa podpísali logopédi. Nemusíte hneď investovať do ich nákupu. Môžu však poslúžiť ako inšpirácia a vy si potom ľahko pripravíte ich domácu verziu.
Hračka za cvičenie?
Nechuť niektorých detí pravidelne cvičiť môže rodičov priviesť až k rezignácii. No práve pri potrebe nápravy detskej reči by rodič mal zostávať pevný a nevzdať to. Pretože správne osvojená reč významne ovplyvňuje školskú, ale aj ďalšiu, profesijnú úspešnosť dieťaťa.
Ďalší rodičia pristúpia k vonkajšej motivácii. Dieťa nabádajú, že ak bude cvičiť a zvládne práve túto hlásku, pôjdu mu kúpiť nejakú hračku. Alebo skúšajú zákazy. Nepochybne funguje aj tento spôsob motivácie. Otázne je, ako dlho si s týmto prístupom rodič vystačí. Navyše, dieťa sa rýchlo učí a veľmi skoro začne výkon akejkoľvek preňho nezaujímavej činnosti podmieňovať získaním výhody, alebo sa jej bude venovať len pod hrozbou trestu.
Vnútorná motivácia dieťaťa
Veľa detí sa dokáže motivovať, ak vidí svoj vlastný pokrok. Výborne funguje, ak sa dieťa počas svojho cvičenia nahráva. Jednak je preňho zábavné počuť svoj hlas cez mikrofón a následne z reproduktora, jednak má možnosť spolu s rodičom sledovať, aké pokroky pri pravidelnom tréningu dosiahlo. A niekedy postačí, ak spolu s dieťaťom nakreslíte na výkres veľký kopec, na vrchole ktorého bude problémová hláska. Vždy, po istom čase, si spoločne zaznačíte, kde sa práve nachádzate a koľko vám ešte chýba, aby dieťa hlásku dokonale zvládlo.
Nie každé dieťa sa chce hrať
Sú deti, ktoré veľmi rýchlo zistia, že vám v skutočnosti nejde len o hru s nimi, ale o cvičenie. Takéto deti skôr prijmú, ak im potrebu logopedického cvičenia jednoducho vysvetlíte. Najmä pri predškolákoch je už dôležité dbať na to, aby sa postupne predlžoval čas, ktorý vedome venujú predpísaným činnostiam. Aj tu však hra môže mať svoje miesto. Vymyslite si ju spolu s dieťaťom. Povedzte mu, čo máte precvičiť a spýtajte sa ho, akým spôsobom by sa to dalo. Ak sa má napr. naučiť slabikovať a obvyklé vytlieskavanie ho nudí, môžete miesto toho dupať, udierať do stola či skákať.
Aj rodič musí chcieť
Väčšine rodičov skutočne záleží na tom, aby ich dieťa malo gramaticky správnu a čistú reč s dostatočne rozvinutou slovnou zásobou. Úloha rodiča je náročná v tom, ako nájsť pre svoje dieťa tú správnu motiváciu. Takú, ktorá dieťaťu dopomôže k dosiahnutiu cieľa preto, že ono samotné získa záujem naučiť sa niečo nové, či prekonať nejakú prekážku. Rodič musí chcieť hľadať, nie skĺznuť k jednoduchej metóde odmeny či trestu. A je dobré mať na pamäti, že dobrý logopéd je sprievodcom nielen pre jeho dieťa, ale aj preňho samotného. Spoločná komunikácia o povahe dieťaťa, jeho záujmoch a preferenciách, ale i o možnostiach a obmedzeniach je predpokladom nájdenia tej správnej cesty pre konkrétne dieťa.
