http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Médiá a deti: Rodič by nemal zabúdať, že aj neškodné sledovanie televízie môže mnoho pokaziť

Petra Polievková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Celý rad výskumov dodnes preukázal, že médiá majú na deti aj negatívne dopady. / Foto: Shutterstock

Oslabovanie pozornosti, nadobúdanie nežiaducej hodnotovej orientácie, narušenie vývinu reči dieťaťa, stimulácia agresívneho správania, tvorba závislosti na značkách – to je len niekoľko negatívnych vplyvov médií na deti. Tie dodnes preukázal celý rad výskumov. Aké možnosti má rodič, aby chránil svoje dieťa pred negatívnymi dôsledkami mediálne šírených obsahov?


Obrazovky vytláčajú reč

Sledovanie televízie či tablety v rukách dojčiat a batoliat sú v mnohých domácnostiach rýchlym a pohodlným riešením, ako zvládnuť záťažovú výchovnú situáciu. Mnoho aj tých najmenších detí jedáva pred obrazovkou, prejavy vzdoru sa upokojujú pomocou sledovania rozprávok, hudobných pásiem, neraz s argumentom, že sú poučné.

Vie sa, že z hľadiska vývinu dieťaťa sú kľúčové prvé tri roky jeho života. V tomto období sa prudko rozvíja aj reč. Nadmerný príjem mediálnych obsahov má za následok, že dieťa uprednostňuje počúvanie pred hovorením. Logickým dôsledkom je potom redukcia reči, nedostatočná aktívna slovná zásoba. Dieťa nie je stimulované k potrebe plynulého rečového prejavu s používaním rozvitých viet. Absentuje schopnosť rozprávať s citovým zafarbením.  Dieťa dokonca stráca záujem o počúvanie druhých a nie je schopné viesť dialóg.

 

Vplyv prostredia na hru dieťaťa

Upínanie sa na mediálny priestor od útleho veku vedie k zníženiu záujmu o reálny svet. Dieťa uprednostňuje mediálny zážitok pred tým skutočným. Ak si všimneme tzv. rolovú hru dieťaťa nadmerne vystavovaného televíznym príbehom a rolovú hru dieťaťa, ktoré prichádza s mediálnym priestorom do kontaktu ojedinele, postrehneme rozdiel. Rolová hra dieťaťa stimulovaného mediálnymi príbehmi bude ochudobnená o rozsiahlejšie prehovory, kopírovať bude zážitky obľúbeného televízneho rozprávkového hrdinu. Dieťa vyvíjajúce sa v prirodzenom prostredí bez nadmerného vystavovania sa mediálnemu vplyvu bude vo svojej hre zastávať role rodinných príslušníkov a vykonávať bežné domáce činnosti. Bude si vymýšľať vlastné príbehy, výrazne bude pracovať jeho fantázia. Ak sa v rodine veľa číta, časom nastúpi tvorivá dramatizácia počutého.

 

Podnecujú mediálne obsahy deti k agresívnemu správaniu?

Jedným z najčastejšie spomínaných negatívnych vplyvov mediálneho pôsobenia je stupňovanie detskej agresie. Kontaktovanie sa s mediálnym obsahom je formou sociálneho učenia sa. Dieťa si aj prostredníctvom médií osvojuje určité formy správania sa, hodnoty, nadobúda vzorce vhodných a nevhodných reakcií.

Veľmi dobre vieme, že malé dieťa sa učí napodobňovaním. V tomto kontexte sa často spomína experiment psychológa Alberta Banduru s tzv. bábikou BOBO.  Svojím pokusom hľadal o.i. odpoveď  na otázku, odkiaľ sa u detí berie agresívne správanie. Do výskumu zapojil deti vo veku od 3,5 do 6 rokov.  Tie dostali inštrukciu, že sa môžu hrať so svojimi hračkami, no nie s hračkami pre dospelého, ktoré boli na druhej strane miestnosti. Medzi týmito  bola aj veľká gumená bábika. Časť detí pozorovala dospelého, ktorý sa hral bežným, neagresívnym spôsobom. Dospelý, ktorého pozorovala druhá skupina detí, sa však správal inak – v rámci svojej hry udieral do gumenej bábiky, kopal ju, vyhadzoval do vzduchu a nechával  padať na zem. Údery komentoval aj verbálne: "udri ho", "daj mu jednu". Výskumníci následne pozorovali voľnú hru detí. Zistili, že deti, ktoré boli vystavené príkladu agresívneho správania sa, oveľa častejšie prejavovali pri voľnej hre fyzickú aj verbálnu agresivitu. Opakovali násilie, ktoré pozorovali u dospelého – búchali do bábiky, hádzali ňou, kopali. Zaujímavým zistením bola aj to, že deti kopírovali agresívne správanie výraznejšie, ak dospelý, ktorého pozorovali, bol rovnakého pohlavia ako dieťa. Záver experimentu je jasný: Ak je dieťa často vystavované fyzickému násiliu, osvojuje si takéto správanie. Nezáleží pritom, či ide o odpozeranie správania sa v realite, alebo správania odohrávajúceho sa v mediálnom priestore.

 

Stačí raz? Samozrejme, preháňali by sme, ak by sme tvrdili, že jednorazové sledovanie násilného obsahu spôsobí, že z dieťaťa vyrastie agresor. Aby sa tak naozaj stalo, dieťa by agresívnemu správaniu muselo byť vystavované dlhodobo a opakovane. Avšak, aj nárazové vystavenie násilnému obsahu má krátkodobý účinok na kognitívnu/poznávaciu oblasť a zvyšuje detskú mieru agresivity. Schéma je v tomto prípade jednoduchá – podráždenie agresívnym mediálnym obsahom a následný stimul (napr. nezhoda so súrodencom) majú za následok okamžité agresívne konanie namierené voči sebe alebo iným.

 

Problémy s pozornosťou televízia zhoršuje

Je fakt, že dnešné deti majú problémy s pozornosťou. Nie je to len dôsledok lepšej diagnostiky. Je výskumne preukázané, že ide tiež o súvis so sledovaním televízie.

Narušenie pozornosti či stratu koncentrácie vo veľkej miere spôsobujú najmä tie detské programy, ktoré sú založené na množstve často sa opakujúcich dramatických dejových situácii a zvratov. Deje sa tak so zámerom udržania dieťaťa pri televízii čo najdlhšie. Častým opakovaním takýchto programov však dochádza k strate pozornosti. Prejavuje sa to neschopnosťou sústrediť sa na vlastnú hru, čítanie – neskôr nastávajú problémy s učením sa.

Odborník na rodičovskú mediáciu Pavel Izrael pripomína, že pre menšie deti je prirodzené, že ich pozornosť je nestála – dieťa nevydrží dlho pri jednej aktivite, strieda hračky, dožaduje sa nových činností. Postupne si však rozvíja aj vôľovú, úmyselnú pozornosť. Sústredí sa len na vykonanie samotnej činnosti, snaží sa ju dokončiť. Odhaduje sa, že asi 4 – 6 % populácie trpí poruchou pozornosti. Vedci predpokladajú, že ide síce o dedičnú poruchu mozgových funkcií, avšak k jej rozvoju prispieva i prostredie.

Sledovanie televízie je aj podľa americkej odborníčky Glorie Degaetano jednou z príčin porúch pozornosti. Autorka sa odvoláva na prirodzenú štruktúru ľudského mozgu, v ktorej zadný mozog okrem iného spracúva aj podnety z okolia. Ak však táto časť mozgu nefunguje správne, jedinec opakovane vyhľadáva nové veľmi silné až rušivé podnety. A tie mu poskytuje práve obrazovka. Následne je preto pre dieťa veľmi namáhavé venovať cielenú, úmyselnú a sústredenú pozornosť jednej činnosti.

 

Záujem rodiča

Je dôležité zdôrazniť, že mediálne prostredie nemá na dieťa rozhodujúci vplyv v prípade, ak dieťa vychováva rodič a nie médium. Inak povedané, nie je cestou zamedziť dieťaťu kontaktovať sa s médiami a v dnešnej dobe to ani nie je možné. Cestou je byť pri dieťati, ktoré sa s médiom zoznamuje. V konečnom dôsledku, je to rodič, ktorý dieťaťu  ukazuje okolitý svet a pomáha mu naučiť sa v ňom orientovať. Dnes už odborníci nepresadzujú striktný názor, že  deti by nemali do určitého veku používať médiá vôbec. Aby dieťa nadobudlo správne mediálne návyky, je vhodné začať ho vychovávať k zodpovednému používaniu médií už v útlom veku.

 

Ako vychovať kritického užívateľa médií

P. Izrael odporúča, aby si rodič pri práci s médiami osvojiť niekoľko zásad:

  1. Vyberajte deťom program, ktorý ich poučí a prispeje k formovaniu ich charakteru.
  2. Regulujte deťom čas s médiami.
  3. Nerušte svoje menšie deti pri hre zapnutou televíziou v pozadí.
  4. Podporujte aktívne trávenie voľného času v pestrých nemediálnych aktivitách, ktoré si okrem iného vyžadujú aj sústredenú pozornosť.
  5. Neveďte deti k vnímaniu média ako prostriedku na prekonanie nejakej negatívnej emócie.
  6. Pomáhajte deťom dekódovať morálne posolstvo – deti do cca  5 rokov ho samé nepochopia.
  7. Uvedomte si, že deti prirodzene imitujú a nevhodný mediálny obsah ich vystavuje riziku napodobňovania negatívneho (nebezpečného) konania.
  8. Majte na pamäti, že predstavivosť médiá nerozvíjajú, skôr ju ubíjajú .
  9. Pomôžte deťom transferovať mediálny poznatok – malé deti sa dokážu učiť aj z nových médií (tablety, aplikácie a pod); často však majú problém s transferom zručností do inej platformy (napr. transferovať mediálnu skúsenosť do fyzickej hry).
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.