V poslednej dobe sa na mňa opakovane obracajú rodičia, ktorých deti po prehrách a nevydarených výkonoch prežívajú silné nepríjemné emócie. Mladý športovec chce vyhrať všetky súťaže alebo zápasy, chce vždy podať perfektný výkon. Ťažko znáša prehry, reaguje na ne veľkým hnevom a frustráciou. Tieto emočné stavy často súvisia s perfekcionizmom.
Perfekcionizmus je sklon podávať dokonalý a bezchybný výkon a posudzovať sa nadmieru prísne. Vo všeobecnosti nám perfekcionizmus pomáha k tomu, aby sme na sebe pracovali, aby sme boli dôslední a vytrvalí na ceste za cieľmi. Ak však presiahne určitú zdravú mieru, môže byť viac na škodu a spôsobovať vážne problémy. Perfekcionista chce neustále vyhrávať a kladie si na seba vysoké nároky. Chce byť vo všetkom najlepší, neznáša prehry a nerád robí chyby. Perfekcionizmus je snaha dieťaťa kontrolovať okolnosti, pri ktorých sa cíti nepríjemne. To však v športe nie je vždy možné. Vyhrať chcú obidve strany a ak sa mu to nedarí, strata kontroly prináša silné emócie. Tieto sa snaží odreagovať na predmetoch a ľuďoch okolo seba. Hádže raketu, nadáva, plače, kričí na svojich rodičov alebo trénera. Hocičo mu poviete, nič nie je dobré, všetko je akoby spriahnuté proti nemu. Podobné prejavy hnevu sa objavujú aj cez zápas, výkriky alebo gestá hnevu hlavne na rodičov. Po zápase sa niekedy objavujú aj rôzne formy sebapoškodzovania.
Perfekcionizmus môže mať u dieťaťa nasledujúce prejavy:
- chce všetko robiť perfektne, byť vo všetkom najlepšie;
- často veci prerába a vylepšuje, pokiaľ nie sú dokonalé;
- pred súťažou, zápasom alebo iným výkonom je veľmi nervózne a napäté;
- ťažko znáša prehry a neúspechy;
- ak sa mu nedarí, prežíva silné nepríjemné emócie – napr. hnev a frustráciu;
- koncentruje sa viac na chyby ako na úspechy;
- dáva si nerealisticky vysoké ciele;
- je menej flexibilné v prípade neočakávaných udalostí.
Chvíle po nevydarenom zápase bývajú pre malého perfekcionistu aj pre rodičov veľmi náročné. Ako teda pomôcť dieťaťu, ak prežíva silné emócie? Prejavy hnevu a frustrácie znamenajú, že perfekcionizmus práve prebral kontrolu. V tej chvíli potrebuje športovec vaše porozumenie a trpezlivosť. Pokúste sa utíšiť jeho diskomfort a frustráciu. Uistite sa, že ste pokojný/á, prípadne sa pár krát zhlboka nadýchnite. V komunikácii môžete použiť niečo z nasledujúcich myšlienok: „Vidím, že si nahnevaný a sklamaný. Určite si chcel vyhrať a podať perfektný výkon. Nie vždy sa to podarí. Je úplne v poriadku, že sa ti niečo nepodarilo, že si dal pár nepresných prihrávok. My všetci robíme chyby. Snažil si sa zo všetkých síl podať dobrý výkon“ V takýchto momentoch je menej niekedy viac. Víťazné typy športovcov ťažko znášajú prehry. Emócie však po určitom čase odznejú a kým prídete domov, vaše dieťa sa upokojí a všetko je tak, ako predtým. Pre dieťa je dôležité, aby emócie prežilo a dostalo ich zo seba von. Ak by ste sa ich snažili potlačiť alebo popierať („Nebuď smutný. Neplač. Nič také hrozné sa nestalo. Prestaň sa hnevať!“), môžu sa neskôr prejaviť v ešte nevhodnejšej podobe.
Dôležité je pomôcť dieťaťu zvládať perfekcionizmus v dlhodobom horizonte a nachádzať potrebnú vnútornú rovnováhu. Môžeme pri tom využiť nasledujúce body.
- Rozprávať sa o perfekcionizme. Vysvetliť dieťaťu, čo je perfekcionizmus a aké plusy aj mínusy nám môže v živote priniesť. Samozrejme je potrebné prispôsobiť komunikáciu veku dieťaťa.
- Podporovať vyvážené vzorce myslenia. Ak má dieťa niektoré presvedčenia, ktorými si vyvoláva zbytočne veľký tlak a stres („Musím vyhrať všetky zápasy“, „Musím podať perfektný výkon“, „Nemôžem spraviť žiadnu chybu“, „Hráča, ktorý je nižšie v rebríčku musím poraziť“), rozprávajte sa s ním o týchto myšlienkach. Pomôžte mu nahradiť ich efektívnejšími myšlienkami, ako napr. „Všetko nemusí vyjsť, hlavne aby som bojoval až do konca“, „Budem hrať najlepšie, ako viem“, „Chyby robí každý“, “Chyby nám pomáhajú zlepšovať sa“, „Užijem si dnešnú súťaž“ atď.
- Pomôcť mu získať nadhľad. Rozprávajte sa s ním o tom, že jedna prehra ani výhra nie sú až tak dôležité. Dôležité je, keď nás baví to, čo robíme. A keď sa snažíme zlepšovať svoje schopnosti, aby sme dosiahli naše ciele. Z každej prehry sa môžeme niečo naučiť a stať sa silnejšími. Ponúknite mu príbehy úspešných ľudí, športovcov, ktorí museli prekonať náročné obdobia.
- Oceňujte snahu miesto výsledkov. Všímajte si a pochváľte hlavne úsilie, bojovnosť a ochotu prekonať aj náročné prekážky. Tým mu dávate najavo, že pre vás nie je dôležitá prehra alebo výhra, ale to, ako sa snaží.
- Buďte mu príkladom! Najdôležitejšia vec pre učenie mladého športovca je vaše vlastné správanie. Reagujte podľa vyššie uvedených bodov na vlastné situácie, príp. pred jeho zápasom alebo súťažou. Pred náročnou alebo výkonovou situáciou, keď urobíte nejakú chybu, niečo sa vám nepodarí, reagujte presne tak, ako chcete, aby reagovalo dieťa. Ukážte mu, že pre vás je proces dôležitejší ako výsledok!
Želám vám a vašim deťom pri športovaní veľa radosti a osobného rastu!
Autor Peter Kuračka je športový psychológ a kouč. Pomáham športovcom, tímom, trénerom, ale aj iným ľuďom, ktorých profesia vyžaduje neustále podávanie vrcholných výkonov. Viac informácií o ňom nájdete na www.sportovypsycholog.sk.
