Občianske združenie Odyseus už viac ako 20 rokov pôsobí v oblasti terénnej sociálnej práce. Poskytuje rôznorodé aktivity v oblasti drogovej prevencie, sexuálneho zdravia a ochrany verejného zdravia. Pracujú s ľuďmi priamo tam, kde sa vyskytujú, často na ulici, príp. v kluboch alebo na letných festivaloch. Organizácia získala viacero ocenení doma i v zahraničí. Viac o drogovej prevencii na Slovensku a práci s mladými ľuďmi prezradila v rozhovore riaditeľka združenia, psychologička Dominika Jašeková.
Čo vás priviedlo k tejto nevšednej práci?
Problematika drog ma zaujímala od strednej školy a práve ona bola dôvodom, prečo som išla študovať psychológiu. Moje budúce pôsobenie som si však v tom čase vedela predstaviť v liečebni alebo v nemocnici.
Prečo vaše kroky nakoniec viedli inam?
Po príchode na vysokú školu som pri robení jednej seminárnej práce narazila na prístup 'harm reduction' a zistila som, že je to prístup, ktorý je mi osobne najbližší a dáva mi zmysel. Oslovil ma hlavne svojou pragmatickosťou, ľudskosťou a rešpektom, ktorý mi v iných prístupoch k užívateľom a užívateľkám drog chýbal. Potom mi už neostávalo nič iné, len si zistiť, či niečo také funguje aj na Slovensku. Tak som sa vlastne dostala do našej organizácie.
Prístup „harm reduction“, ktorý spomínate, v preklade znamená znižovanie poškodení. Ako sa odzrkadľuje v praxi?
V praxi sa prístup zameriava na znižovanie zdravotných, sociálnych či ekonomických škôd, ktoré môže užívanie drog na človeka mať. Akceptuje, že užívanie legálnych či nelegálnych drog je súčasťou nášho sveta a namiesto toho, aby tento problém ignoroval alebo odsudzoval, snaží sa minimalizovať škody, ktoré súvisia s užívaním drog. Je to veľmi pragmatický prístup, ktorý chráni verejné zdravie a tiež ľudí, ktorí sa rozhodli drogy užívať.
K tomuto prístupu napríklad patrí aj výmena injekčných striekačiek. Práve výmenou injekčných striekačiek sa predchádza šíreniu krvou prenosných infekcií, ktorých rozšírenie by predstavovalo riziko pre celú populáciu.
Ako vyzerá užívanie drog na Slovensku? Sme na tom lepšie alebo horšie v porovnaní s inými krajinami?
V porovnaní s inými krajinami Európskej únie sa Slovensko v užívaní drog nachádza približne v strede rebríčka. To znamená, že sú krajiny, ktoré sú na tom lepšie ako my, ale aj horšie. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti každoročne vydáva správy o stave drogovej problematiky v EÚ, ale aj v jednotlivých krajinách, no miera výskumu sa medzi jednotlivými krajinami líši. Preto aj akési porovnávanie treba brať s rezervou. Keď sa pozrieme na správu za rok 2019, niektoré dáta, ktoré stále Slovensko používa, sú z roku 2015 a novšie chýbajú. Preto je veľmi ťažké zisťovať a porovnávať aktuálnu situáciu.
Úroveň výskumu v tejto oblasti tiež závisí aj od množstva služieb, ktoré v danej krajine fungujú pre ľudí, ktorí užívajú drogy. Ak máme na Slovensku minimum takýchto služieb, tak vieme získať a spracovať reálne aj minimum dát, čo môže skresľovať aj štatistiky.
Ktoré drogy sú populárne medzi mladými ľuďmi?
Najpopulárnejší je, samozrejme, alkohol či tabak. Z nelegálnych drog hrá prím marihuana a za ňou nasleduje užívanie MDMA (účinná zložka extázy).
Pracujete aj s mladými. Ako vyzerá práca s nimi? Vyhýbajú sa drogám alebo sa naopak situácia zhoršuje?
S mladými pracujeme v prostredí festivalov alebo hudobných podujatí či na párty. Buď máme niekde fixné stanovište – stánok, kde nás mladí ľudia môžu vyhľadať alebo sme zamiešaní v dave a sami aktívne oslovujeme mladých ľudí. Bavíme sa s nimi na témy bezpečnejšieho sexu či bezpečnejšieho užívania drog. Nedá sa to takto generalizovať, pretože nás okrem užívateľov a užívateliek vyhľadajú aj ľudia, čo neužívajú drogy, no chcú sa o nich informovať. Ľudia, ktorí chcú byť pripravení pomáhať v prípade predávkovania blízkych alebo ktorí napríklad už majú nejaké skúsenosti s drogami a overujú si fakty. Tiež pôsobíme v rekreačnom prostredí, kde sa predpokladá väčšia miera užívania v porovnaní s iným prostredím, ako je prostredie domáce či školské. To, čo ma však neprestáva prekvapovať je, že mladí ľudia užívajú nelegálne drogy, no nemajú o nich žiadne informácie. Často užijú danú drogu, no nevedia, aké účinky majú očakávať, či ako minimalizovať riziká, ktoré sa s užitím danej drogy spájajú. A práve táto nevedomosť môže často uškodiť viac ako samotná droga.
Kedysi boli pomerne rozšírené výchovné koncerty a rôzne mediálne kampane proti drogám. Aké formy prevencie sú na Slovensku aktuálne teraz?
Bohužiaľ, stále sa to nezmenilo. Ešte stále sú u náš bežné zastrašovacie kampane, ktoré vôbec nie sú, aj podľa výskumov robených v zahraničí, efektívne a niekedy môžu mať práve opačný efekt.
Čím to je, že napriek prevencii mladí ľudia stále experimentujú s drogami?
Všetci sme jedinečné bytosti, ktoré sa narodia s určitými osobnostnými predispozíciami, v určitej spoločnosti, do určitej rodiny, neskôr si nájdu určitý okruh priateľov a to všetko môže vplývať na to, ako zvládnu stretnutie s nelegálnymi alebo legálnymi drogami. Preto nie je možné, aby všetkých „zachránila“ nejaká všeobecná celoplošná kampaň proti drogám.
Pri prevencii nie je dôležité to, aby zabránila všetkým mladým experimentovať s drogami, pretože si myslím, že to nie je reálne možné, ale to, aby keď sa mladí ľudia stretnú či už s nelegálnymi alebo legálnymi drogami vedeli robiť informované rozhodnutia a vedeli to „stretnutie“ úspešne zvládnuť.
Na Slovensku je prevencia veľmi zanedbaná. Robí sa nekvalitne, nepozerá sa na efektivitu kampaní, je zastrašujúca, nerozlišuje sa medzi prevenciou u 10-ročných žiakov a 16-ročných, ktorí už nejaké skúsenosti môžu mať.
Pri práci s mladými ľuďmi sa nevyhýbate ani téme sexuálneho zdravia. Ako vnímate informovanosť mladých na Slovensku v tejto téme?
Z našich skúseností z festivalov a párty vyplýva, že informovanosť mladých o téme sexuálneho zdravia a bezpečnejšieho sexu je veľmi nízka. Súčasťou našej práce na festivaloch sú aj workshopy navliekania mužského či ženského kondómu. Napriek tomu, že sú si ľudia istí vo svojich znalostiach, sme často svedkami toho, že aj 30-ročný človek nemá celistvé informácie a potrebuje sa dovzdelať. Nie je to hanba, no svedčí to aj o tom, ako nefunguje sexuálna prevencia na školách, či v rodine. Čo sa týka informovanosti ohľadom pohlavne prenosných chorôb, na tom tiež nie sme najlepšie. Mladí ľudia, a často ani dospelí, nemajú prehľad o pohlavne prenosných chorobách, o tom, ako sa prenášajú a ako sa správne pred nimi chrániť. U mladých je ochrana pri sexe myslená skôr ako prevencia voči neželanému otehotneniu a na pohlavne prenosné choroby nemyslia.
Všimli ste si pri vašich stretnutiach nejaké rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, resp. mužmi a ženami?
Vnímame, že niektoré ženy sa s nami odmietajú rozprávať o témach bezpečnejšieho sexu, majú pocit, že sa to “nepatrí”, rovnako sa ostýchajú vziať si kondóm a skôr si myslia, že by to mala byť zodpovednosť opačného pohlavia. Pritom ochrana pred pohlavne prenosnými chorobami je na zodpovednosti každého z nás, bez ohľadu na pohlavie.
Čo je pre vás pri vašej práci najťažšie?
Pre mňa osobne je najťažšia práve tá práca s ľuďmi, ktorí harm reduction prístupu nerozumejú či veria mýtom, ktoré sa s našou prácou spájajú. Často na týchto ľudí nefungujú ani fakty či výskumy, ktoré hrajú v náš prospech. Niektoré témy môžu doslova budiť vášne a vtedy ľudia nechcú počúvať racionálne argumenty.
Tiež je pre mňa veľmi frustrujúce zažívať bariéry systému, ktoré bránia našim klientom a klientkam v pozitívnej zmene.
Téma drog, ale aj sexuálneho zdravia sú pre väčšinu ľudí tabu a nevedia si s ňou poradiť. Čo by ste poradili rodičom, majú so svojimi dospievajúcimi deťmi tieto témy otvárať?
Pre rodičov je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa skôr či neskôr k týmto témam dostane. Ak to nebudú rodičia či škola, budú to práve ich rovesníci a rovesníčky, s ktorými sa o týchto témach budú baviť. No budú tie informácie postačujúce? Tiež, ak sa pozeráme na úroveň sexuálnej výchovy či drogovej prevencie na školách, je nám jasné, že deti tam dostatočné a relevantné informácie nedostanú. A teda sú tieto témy na pleciach rodičov. V prípade, že samotní rodičia v tej téme nie sú komfortní alebo aj im samým chýbajú vedomosti, môžu sa obrátiť na rôzne organizácie, ktoré pracujú s mladými, prípadne môžu svojim deťom odporučiť stránky, kde sa k informáciám môžu dostať (ideálne s možnosťou offline alebo online chatu s pracovníčkou alebo pracovníkom). Tiež je dôležité, aby stránka obsahovala pravdivé informácie a nešírila dezinformácie. Takúto stránku (www.drogy.org) prevádzkujeme v rámci programu Sex/Drogy (pozn. red.: stránka www.drogy.org je aktuálne v rekonštrukcii, predpokladané spustenie je koniec marec 2020). Obsahuje množstvo článkov o drogách či o bezpečnejšom sexe a pohlavne prenosných chorobách. Súčasťou stránky je aj offline chat, na ktorom môžu záujemci a záujemkyne kontaktovať sociálnu pracovníčku.
Na záver by som zhrnula, že pri súčasnom stave školstva na Slovensku, sú témy drog či sexuálneho zdravia vo veľkej miere zodpovednosťou rodičov. No je len na nich, ako k tej téme pristúpia a akú formu pri svojich deťoch zvolia.
