Nie je to tak, že by sa deti rodili s averziou k čítaniu. Už odmalička sa malým deťom páčia knižky, všade si ich so sebou nosia a nepretržite si pozerajú obrázky v nich. Čo teda robí v neskoršom veku z kníh nepriateľov niektorých detí? Dôvodov je viacero.
Ťažkosti s čítaním knihy pre jej vzhľad
Určite sa vám v živote stalo, že keď ste mali pred sebou knihy s lesklým papierom, ktorý sa odrážal, mali ste ťažkosti s čítaním textu tejto knihy, miestami vás boleli oči, prípadne ste po dlhšom čítaní mali bolesti hlavy. Mohlo to byť preto, lebo vaše oči môžu byť viac citlivé na svetlo odrážajúce sa od knihy. V tom prípade je lepšie, keď školák má učebnice a knihy s matným povrchom papiera, čo však nie je bežná záležitosť pri školských učebniciach. Netreba sa v tom prípade diviť, že sa dieťa mrví a stále si šúcha oči. Potlač s vysokým kontrastom je ťažšie čitateľná nielen pre detské oči, ale aj pre oči dospelých.
Nie každý číta rovnakým tempom
A pri tomto by bolo dobré brať ohľad na školákov. Je to normálne a časom môže dieťa dokonca v tempe čítania svojich rovesníkov dobehnúť alebo aj predbehnúť. Problémom je, že dieťa je nútené čítať rýchlo, následkom čoho je často nepochopenie textu. Čitateľ nestíha tak rýchlo vstrebať myšlienky, ako rýchlo ich číta. Preto je nevyhnutné nechať detského čitateľa čítať svojím tempom. Bude si trénovať čítanie a zároveň stíhať absorbovať text v mysli. Vďaka tomu bude schopný reprodukovať obsah textu, o čom bol, čo je v konečnom dôsledku veľmi dôležité. Zbytočne bude dieťa „vedieť“ rýchlo čítať, ak nevie, o čom bol prečítaný text. V tomto prípade je to pre dieťa kontraproduktívne a nenaučí sa nielen správne čítať, ale taktiež nenadobudne schopnosť čítania s porozumením.
Pocit hanby pred spolužiakmi
Toto je pravdepodobne jedna z najväčších prekážok, prečo niektoré deti majú istú mieru odporu k čítaniu. V triede, kde je 25 žiakov, je samozrejmé, že nie každý z nich bude mať rovnakú úroveň čítacej schopnosti. Navyše, deti sú často zlomyseľné a správajú sa k sebe zle. To má na zreteli každé dieťa, ktoré o sebe vie, že mu čítanie príliš nejde. Už pri samotnom momente, ako je žiak vyvolaný, aby čítal text, chytí ho tréma až panika, lebo predpokladá, že budú nasledovať nepríjemné úškrny. Úlohou učiteľa je tomuto zabrániť, dieťa nesmie mať pocit hanby, inak to môže negatívne poznačiť nielen jeho sebavedomie, ale aj vzťah k samotnému čítaniu. Dobrým spôsobom, ako pomôcť deťom s čítaním je v prvom rade nenútiť ich čítať nahlas pred celou triedou a umožniť im robiť to na báze dobrovoľnosti. Ak sa nehlási nikto, čo nie je častý jav, je vyhovujúce vyvolať toho, o kom s určitosťou viete, že číta na dobrej úrovni a je pri čítaní sebavedomý. A žiakom, ktorí s čítaním majú problém a boja sa preto čítať nahlas, je dobré dopomôcť individuálnym prístupom.
(Ne)zaujímavosť čítaného textu
Hoci by ste sa mali držať osnov a učebnice, prečo neskúsiť urobiť hodinu občas zaujímavejšou? Môžete raz za čas doniesť aj texty zaujímavé alebo vtipné pre vašich žiakov, ktoré sú u nich populárne. Budú oveľa radšej a s väčším nadšením čítať text, ktorý im raz za čas poskytnete a získajú tak väčšiu chuť čítať aj učebnice, keď si osvoja návyk čítania. Alebo sa ich môžete rovno spýtať, čo ich najviac zaujíma posledné dni a týždne a môžete skúsiť nájsť texty na otázky, ktoré vám dajú a ktoré ich zaujímajú.
Boja sa, že ich názory nebudú prijaté
Predstavte si, že svojim žiakom dáte úlohu napísať esej o obsahu knihy, ktorú ste prečítali, aby ste zistili ich názor. Uvidíte, že miestami možno esej nedáva zmysel, ale vo väčšine dáva. Napriek tomu sa rozhodnete oznámkovať žiaka zle. Zlé ohodnotenie však žiaka viac znervózni a odradí. Miesto toho je lepšie radšej brať na vedomie, že esej je stále v podstate subjektívny názor autora a sú to autentické osobné dojmy žiaka, ktoré vám poskytol. Miesto negatívneho ohodnotenia ich pochváľte, dodáte im sebavedomie a chuť napredovať. A najmä sa tak naučia časom zrozumiteľnejšie formulovať svoje názory na prečítaný text.
Zdroj: scholastic.com
