Každý učiteľ má v snahe naučiť študentov čo najviac a dosiahnuť to, aby na ich otázky odpovedali správne. Či už sa jedná o test z matematiky alebo anglického jazyka, ide o to, aby študenti dokázali určiť správnu odpovedať. Zmysluplné a logické učenie v triedach sa však znásobuje v tom momente, kedy učitelia neignorujú nesprávne označené možnosti. Na základe tejto skutočnosti môžu študentom vysvetliť fungujúce pravidlá a princípy, ktoré ich chcú naučiť.
Nesprávne odpovede neprehliadajte
Zameriavanie sa na chybné odpovede sa môže zdať pre mnohých ako zbytočné a neintuitívne, avšak záujem o nesprávne odpovede pomáha učiteľom pochopiť priepasť medzi správnou odpoveďou a chybnou predstavou žiaka. V skutočnosti učenie na princípe neúspechu alebo zlej odpovede, podporuje schopnosť učiteľa byť lepším pedagógom a študenti sú naopak menej frustrovaní. Dá sa povedať, že študenti sú vnímavejší, neboja sa vysloviť zlé odpovede a ich motivácia k učeniu je oveľa lepšia.
Naša ľudská prirodzenosť hľadá vysvetlenie na neznáme odpovede v rámci okruhu informácií, ktoré pozná. My, ako ľudské bytosti, túžime po poznaní. Keď nepoznáme odpoveď, no napriek tomu chceme odpovedať, používame svoju vlastnú logiku, ktorá sa však pohybuje len v rámci nášho obmedzeného chápania sveta okolo nás. To znamená, že nedokážeme odpovedať na niečo, o čom nemáme dostatočné informácie. Mnohokrát stačí naozaj iba rozmýšľať a vydedukovať možné riešenie. Spomeniete si na miesta, múzeá, knihy, čo ste čítali a na základe informácie dokážete odpovedať, hoci váš pohľad nemusí byť úplne presný a pravdivý. Napríklad cicavce žijúce v mori. Bez príslušných informácií o delfínoch či veľrybách ich nazveme rybami, a nie cicavcami, pretože nás k tomu smeruje vonkajšia podobnosť alebo prostredie, v ktorom žijú.
Dôležitosť pochopenia študentskej logiky
V bežnej komunikácii učiteľa a žiaka je pre pedagógov jednoduchšie len opraviť chybnú odpoveď alebo predpoklad a ísť ďalej. Napríklad študent odpovie, delfín je ryba a učiteľ mu jednoducho odpovie nie, delfína radíme medzi cicavce. Mnohé výskumy nasvedčujú tomu, že ak sa učitelia pokúsia pochopiť zmýšľanie študentov a príčinu ich nesprávnej odpovede, pochopia tak nedostatky svojich zverencov a účinnosť ich vyučovacieho procesu sa znásobí. Tento fakt potvrdila aj štúdia vykonaná Philipom M. Sadlerom a Gerhardom Sonnertom.
V dotazníku mali pedagógovia najskôr tipovať správne odpovede na otázky vedy a v druhej časti mali vydedukovať, ktoré odpovedí označia študenti ako správne alebo ako nesprávne. V niektorých triedach učitelia pochopili a následne uhádli spoločné študentské zmýšľanie a ich úvahu nad možnými odpoveďami.
Prečo je v poriadku odpovedať nesprávne ?
Vzhľadom na to, že študenti sú bytosti s vlastnou logikou, dokážu jednoduchšie pochopiť, prečo je ich odpoveď nesprávna. Po uvedení príslušných faktov a informácií sa dozvedia nové informácie a dokážu vysvetliť a odôvodniť ich zlý výber možnosti. Jednoducho povedané, ak sami chápu, prečo je ich odpoveď zlá, sú na dobrej ceste oveľa lepšie prijímať svoje zlyhanie a v budúcnosti budú schopní učiť sa na svojich chybách. Nevnímajú správne odpovede ako slová alebo fakty, ktoré im nadiktoval ich pedagóg, ale rozumejú súvislostiam, z ktorých plynie príslušná odpoveď. Keď títo študenti odpovedajú na otázku zle, berú tento moment ako príležitosť pre ich ďalšiu výučbu.
Ak ako pedagóg alebo rodič chcete prostredníctvom nesprávnych odpovedí nechať svoje deti prísť na správnu odpoveď, musíte im dať, či už doma alebo v triede, dostatočný priestor pre ich vlastné skúmanie. Namiesto memorovania a bifľovania, by mali v triede prebiehať diskusie s rôznymi názormi a hlavne ich vysvetleniami. Odpovedali by na otázky typu, čo keby? Ako by? týmto spôsobom môžete študentov zaujať a oni budú uvažovať nad dostupnými alternatívami, ktoré by mohli byť v prípade otázky reálne.
Podobne by to malo fungovať na vysokých školách, kde sa zdôrazňuje, že študenti musia preukázať svoje vzdelanie a výsledky práce, namiesto jednoduchého dodávania odpovedí. Ak študent ukáže, akým spôsobom prišiel na určitú odpoveď, umožňuje pedagógom sledovať jeho logiku a spájanie faktov. Na základe toho vedia, čo študentom robí problém a akým spôsobom k nim treba pristupovať.
Zdroj: Edudemic
