Študenti sa môžu zlepšovať vo vedomostiach o vede aj na základe neúspešných pokusov známych vedcov. Znie to možno neuveriteľne, ale k tomuto zisteniu dospela na základe dlhodobého výskumu Americká psychologická asociácia.
Priebeh výskumu
Vo výskume figurovalo 402 študentov z newyorských stredných škôl z Bronxu a z Harlemu, ktoré sú známymi oblasťami nízkych príjmov. Tento počet študentov bol rozdelený do troch skupín.
Prvá skupina dostala do rúk časť vedeckej učebnice, kde sa mohla dočítať o veľkých úspechoch Einsteina, Curie i Michaela Faradaya, ktorý je známy prostredníctvom dôležitých objavov v oblasti elektromagnetizmu.
Druhá skupina mala za úlohu čítať o osobných problémoch týchto vedcov, napríklad aj o Einsteinového úteku z nacistického Nemecka, kde ho prenasledovali ako žida.
Tretia skupina vybraných študentov čítala o intelektuálnych vnútorných bojoch týchto vedcov, ako je napríklad vytrvalosť Curieho napriek množstvu neúspešných pokusov. Tieto príbehy zahŕňali aj informácie ohľadom motivácie a odhodlanosti prekonať všetky prekážky pre dosiahnutie cieľa.
Po 6 týždňoch, na konci klasifikačného obdobia, vedci zistili rozdielne výsledky študentov. Skupina žiakov, ktorá sa vzdelávala o duševných stavoch a osobných bojoch všetkých vedcov, si výrazne zlepšila svoje vedomosti v oblasti vedy v porovnaní s ostatnými skupinami. Pri skupine, ktorá čítala iba o úspechoch týchto vedcov, nielen že nezaznamenali zlepšenie, ale dokonca táto skupina mala nižšie známky ako v minulom klasifikačnom období.
K úspechu som prišiel cestou mnohých neúspechov
Vedúci výskumník doktor Xiaodong Lin-Siegler hovorí:
Ak deťom predstavíte Einsteina len ako génia, ktorý sa líši od nás všetkých, potom uveria tomu, že sa mu nikdy nedokážu vyrovnať. Mnoho študentov si neuvedomuje, že všetky úspechy si vyžadujú dlhú cestu s mnohými neúspechmi a prekážkami.
Študenti, ktorí čítajú o duševných a osobných problémoch a vnútorných bojoch častejšie hovoria, že slávni vedci boli ľudia ako sú oni sami, teda museli prekonať mnoho zlyhaní a prekážok. Docent kognitívnych štúdií na Kolumbijskej univerzite hovorí, že testujúci zo skupiny, kde o vedcoch čítali iba základné informácie, zdôraznili chýbajúce prepojenie s osobným životom vedcov, ich obyčajnými aj neobyčajnými problémami pri práci či v živote. Sú toho názoru, že v učebnici by sa tieto informácie mali nachádzať. Dokonca aj techniky či spôsoby, ako dané situácie vedci riešili a akým spôsobom ich prekonali. V súčasnosti sa mnoho študentov vede nevenuje a nevidia ani jej prepojenie v každodennom živote. Prepojenie vedcov a ich vnútorných bojov by pre študentov malo zatraktívniť vedu ako takú.
Štúdia zahŕňala rozmanitú vzorka študentov: 37 % latino, 31%černosi, 11% miešanci, 8% ázijci, 7 % belosi a 5% iný. Takmer tri štvrtiny študentov pochádza z rodín s nízkymi príjmami.
Zdroj: Science Daily
