Vzdelanie má výrazný vplyv na socioekonomické nerovnosti medzi ľuďmi. Ak by mal každý človek prístup ku kvalitnému vzdelaniu, mohol by viesť ďaleko kvalitnejší život a dokonca sa posunúť do vyššej spoločenskej triedy v porovnaní s tým, v akej vyrastal. Ako však zabezpečiť, aby mal každý prístup ku kvalitnému vzdelaniu a aby sa zmenšovali rozdiely medzi ľuďmi, sa trápia experti vo väčšine krajín. V každej z nich totiž existujú deti z rodín s nízkymi príjmami, z rôznych etnických menšín, z rodín imigrantov, neúplnych rodín, ktoré aj z týchto dôvodov dosahujú v školách horšie výsledky. Prečo je pre jednotlivé krajiny dôležité to zmeniť?
Dobré vzdelanie prináša celoživotné výhody
Vzdelanostná nerovnosť poukazuje na rozdiely v dosiahnutých stupňoch vzdelania a na prístup k vzdelaniu pre akéhokoľvek člena spoločnosti. Práve vzniknuté nerovnosti vo vzdelaní ovplyvňujú najmä príjmy dospelých ľudí. Podľa poslednej správy OECD Education at a Glance 2015 je oveľa viac pravdepodobné, že dospelí, ktorí dosiahli prvý stupeň terciálneho vzdelania (vysokoškolské bakalárske vzdelanie - I. stupeň, vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské vzdelanie – II. stupeň) budú lepšie ohodnotení a zaradení medzi 25% najlepšie platovo ohodnotených pracujúcich ako dospelí s vyšším sekundárnym vzdelaním (stredné školy s maturitou). Ľudia s vysokoškolským vzdelaním navyše zarábajú podľa tejto správy v priemere približne o 60% viac ako tí, ktorí majú stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Vysokoškolákov pribúda, nerovnosti pretrvávajú
Aj v dôsledku týchto výhod v krajinách EÚ stále pribúda počet vysokoškolákov. Správa hovorí o rýchlom pokroku v rozširovaní vzdelania v priebehu posledných 25 rokov, pričom približne 41% ľudí vo veku od 25 do 34 rokov má vysokoškolské vzdelanie a to aj napriek tomu, že ich rodičia vysokoškolské vzdelanie nemajú.
Byť vysokoškolsky vzdelaným však podľa správy nemá dopad iba na lepšie príjmy. Títo ľudia majú podľa prieskumov dobré zdravie, zúčastňujú sa na rôznych dobrovoľníckych činnostiach, dôverujú druhým a majú pocit, že ich názory vláda berie na vedomie. To znamená, že títo ľudia sa ďaleko viac zaujímajú aj o život okolo nich.
Napriek tomu nerovnosti v oblasti vzdelávania pretrvávajú a majú vážny dopad na trhy práce a ekonomiky krajín. V roku 2014 bolo zamestnaných menej ako 60% dospelých, ktorí nemali strednú školu s maturitou, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich ľudí bolo až 80%. Generálny tajomník OECD Ángel Gurría vo svojom príhovore povedal: „Nedostatok kvalitného vzdelania je najsilnejšia forma sociálneho vylúčenia a bráni ľuďom profitovať z hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku. Sen kvalitného vzdelania pre všetkých ešte nie je realitou.“ Gurría hovorí aj o nerovnosti v začiatkoch vzdelávania, ktoré pretrvávajú počas celého života, a to najmä v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu.
Krajiny OECD znižujú rozpočty na vzdelávanie
Minulý rok Education at a Glance zistil, že sledované štáty vyčleňujú od krízy v roku 2008 menej financií do vzdelávania. V rozpätí rokov 2010 a 2012 začalo HDP vo väčšine krajín opäť rásť, verejné výdavky určené na všetky stupne vzdelávania však poklesli prinajmenšom v tretine krajín OECD vrátane Austrálie, Kanady, Estónska, Francúzska, Maďarska, Talianska, Portugalska, Slovinska, Španielska a Spojených štátov.
Uprostred rozpočtových škrtov na primárnej a sekundárnej úrovni sa väčšina vlád rozhodla namiesto zvýšenia platov učiteľov, znížiť počet žiakov v triedach. Zistenia OECD PISA však ukázali, že vysoko výkonné krajiny vo vzdelávaní, ako je napríklad Fínsko, Japonsko alebo Kórea, sa naopak sústredia vždy na učiteľa. Uprednostňujú výučbu a učiteľov pred infraštruktúrou a veľkosťami tried. Správa upozorňuje aj na to, že nekonkurenčné mzdy učiteľov neprispievajú k skvalitňovaniu školstva a sťažujú prilákanie najlepších záujemcov o štúdium učiteľského povolania.
Slovensko patrí k najviac kritizovaným krajinám
Aj Slovensko má problémy s rovným prístupom k vzdelávaniu pre všetky skupiny detí. To sa v posledných rokoch začína odzrkadľovať aj na výsledkoch v testovaní PISA, kde sa slovenské deti začínajú umiestňovať so svojimi vedomosťami pod priemerom OECD. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie.
Aj štúdia o stave sociálnej spravodlivosti v štátoch EÚ, ktorú vypracovala Nadácia Bertelsmann, upozorňuje pri Slovensku na problémy v tejto oblasti. Slovensko sa umiestnilo v rebríčku spomínanej štúdie na 17. mieste z 28 krajín. Táto štúdia meria, aká je skutočná rovnosť príležitostí a životných šancí pre každého jednotlivca v danej krajine. Upozorňuje pri Slovensku hlavne na prepad v oblasti školstva, ktoré skončilo na predposlednom mieste. Podľa dát OECD súvisia výsledky PISA žiakov omnoho viac so socioekonomickým zázemím ako v iných krajinách EÚ.
Tento stav v praxi potvrdzuje aj Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola a jeden z inicátorov kampane A dosť! v relácii Pod lupou. Tiež si myslí, že slovenské školstvo by malo pre vyrovnávanie vzdelanostných rodzielov urobiť viac.
“Sme krajina, ktorá má najnižšiu sociálnu mobilitu, čo znamená: “Do akej rodiny sa narodíte, taký život budete žiť”. Sú školské systémy, ktoré sa snažia tento hendikep vyrovnať. V podstate Fínsko je takým klasickým príkladom – keď vidíte vo Fínsku žiaka maturovať, nemáte šancu zistiť, či bol z rodiny dvoch vysokoškolsky vzdelaných intelektuálov, alebo z rodiny dvoch robotníkov, alebo z rodiny nezamestnaných. Tá škola proste dokáže ten hendikep, ktorý si niektoré dieťa nesie z rodiny, perfektne vyrovnať.
Naša škola to absolútne nedokáže. Keď ste dieťa dvoch vysokoškolákov, tak skončíte na osemročnom gymnáziu, niekde na vysokej škole a čaká vás relatívne úspešný život. Keď sa narodíte, či už v nejakej osade alebo len dvom ľuďom so základným vzdelaním – otec alkoholik, mama nezamestnaná, tak v podstate, vo chvíli, keď ste sa narodili, je skoro isté, že váš život bude vyzerať veľmi podobne, lebo ten školský systém absolútne nie je schopný týmto deťom pomôcť.”
Hoci sa Slovensko hlási k politike inkluzívneho vzdelávania, jeho uplatňovanie v praxi stále reálne nefunguje. Viaceré jeho problémy opísala aj expertka v oblasti vzdelávania Zuzana Zimenová v článku Škola by mala dokázať potiahnuť každé jedno dieťa v triede. Kedy sa tak začne diať? Medzi najzásadnejšie považuje to, že štát neposkytuje učiteľom a školám servis, aby mohlo byť bez problémov vzdelávanie poskytované akokoľvek hendikepovaným deťom, preto sa tomu stále i školy vyhýbajú. Píše:
„Slovenská republika pristúpila v roku 2010 k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého majú bežné základné školy povinnosť prijímať aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v súlade s týmito potrebami im majú upraviť podmienky vzdelávania tak, aby sa mohli učiť spoločne s ostatnými deťmi. V praxi sa však ešte stále mnohé bežné základné školy tomuto spoločnému, tzv. inkluzívnemu vzdelávaniu vyhýbajú."
Rozdiely sa budú zväčšovať
V súčasnosti je nespokojnosť verejnosti so stavom školstva zo strany rodičov výraznejšia ako pred niekoľkými rokmi. Nespoliehajú sa už iba na štát. Zakladajú vlastné školy, zapájajú sa do ich formovania alebo siahajú po špeciálnych triedach pre intelektovo nadané deti či rôznych jazykovo zameraných školách.
Tento trend však iba prehlbuje nerovnosti, ktoré vznikajú a podporuje segregáciu detí, ktoré sú nadané a ktoré menej. Rovnako aj vznik osemročných gymnázií podľa viacerých expertov napomáhal zväčšovaniu rozdielov vzdelanostnej úrovne medzi deťmi. Škola by mala byť miestom, ktoré rozdiely stiera, no skutočnosť môže byť iná. Odchod detí do špeciálnych tried alebo na osemročné gymnáziá môže triedy ochudobňovať o rôznorodosť, ktorá by tu inak prirodzene existovala. Všetky tieto trendy sa neskôr prejavia na trhu práce.
Život po škole
Podľa odhadov Štatistického úradu SR je momentálne na Slovensku najviac dospelých ľudí so stredoškolským vzdelaním. Vysoký podiel je však stále aj ľudí s najnižším vzdelaním.
Odhad štruktúry obyvateľov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania k 31.12.2014
Vzdelanie | Počet obyvateľov | |
1 | Základné vzdelanie | 759 374 |
2 | Stredné bez maturity (vrátane vyučenia) | 1 618 067 |
3 | Stredné s maturitou | 127 4150 |
4 | Vysokoškolské | 912 449 |
Prieskum internetového portálu Platy.sk potvrdil, že výška platu sa aj na Slovensku odvíja predovšetkým od toho, aké má zamestnanec vzdelanie. Čím nižšia kvalifikácia je potrebná pre výkon práce, tým je nižší plat za vykonanú prácu. Preto pomocní zamestnanci zarábajú v priemere 546€ v hrubom, no napríklad už kvalifikovaní robotníci či zamestnanci v službách si prídu v priemere na 674€ v hrubom. Najvyššie platy majú vrcholoví manažéri. Ich plat je takmer päťnásobkom platu pomocných zamestnancov. Z prieskumu vyplýva, že viac zarábajú kvalifikovaní zamestnanci s technickým zameraním (informačné technológie, technológovia a špecialisti v priemysle), než tí netechnickí (obchodníci, marketéri a pod.).
Top manažéri zarobia takmer 5-krát viac ako pomocní zamestnanci a takmer 4-krát viac ako kvalifikovaní robotníci.
Generálni riaditelia zarábajú v priemere 5 074€ v hrubom. Podľa prieskumu ale 10% generálnych riaditeľov na Slovensku zarába viac ako 9 800€ mesačne.
Platy vrcholových manažérov na Slovensku
Platy pomocných zamestnancov na Slovensku
Zdroj: Platy.sk
Podľa informácií Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny bolo v posledných 3 rokoch na Slovensku nezamestnaných najviac ľudí s úplným stredným všeobecným vzdelaním. Aj štatistiky na Slovensku potvrdzujú, že najmenšie problémy so zamestnaním majú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, čo má následne dopad i na kvalitu ich života.
| Najvyššie dosiahnuté vzdelanie | Podiel nezamestnaných (%) | ||
| r. 2013 | r. 2014 | r. 2015 | |
| Základné vzdelanie | 23,51 | 23,78 | 24,21 |
| Stredné odborné vzdelanie | 30,86 | 29,95 | 29,14 |
| Úplné stredné odborné vzdelanie | 26,24 | 25,69 | 25,32 |
| Úplné stredné všeobecné vzdelanie | 34,5 | 35,4 | 36,02 |
| Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa | 1,39 | 1,61 | 1,74 |
| Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa | 7,22 | 7,33 | 7,91 |
Dôležité zistenia OECD, Education at a Glance 2015
- Približne 85% z dnešných mladých ľudí ukončí stredoškolské vzdelanie v priebehu svojho života. Je väčšia pravdepodobnosť, že úspešnejšie v tom budú viac ženy ako muži, a to vo všetkých krajinách.
- Počet študentov zapísaných mimo krajiny svojho občianstva dramaticky vzrástol. V roku 1995 to bol 1,7 miliónov študentov na celom svete a v súčasnosti je to 4,5 milióna.
- V priemere je zamestnaných 83% ľudí, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie, v porovnaní so 74% ľudí, ktorí absolvovali sekundárne vzdelávanie a 56% ľudí s nižším vzdelaním.
- Krajiny OECD minú v priemere 9 096 eur na študenta za rok od primárneho po terciárne vzdelávanie. Konkrétne 7 340 eur za žiaka na základnej škole, 8 471 eur za študenta na strednej škole a 13 375 eur za vysokoškolského študenta.
- Podiel súkromného financovania sa v terciárnom vzdelaní počas posledného desaťročia zvýšil. Približne dve tretiny súkromných finančných prostriedkov na terciárnej úrovni pochádzajú z domácností získaných prostredníctvom školného.
- Verejné financovanie predstavuje 83,5% všetkých výdavkov primárnych až terciárnych vzdelávacích inštitúcií.
- Vo väčšine krajín OECD začínajú školu deti pred dovŕšením 5 rokov. Približne 74% 3-ročných detí navštevuje školské zariadenia v krajinách OECD.
- Viac ako polovica detí je zaradených do rozvojových programov v ranom detstve a navštevujú súkromné inštitúcie. To môže viesť k značnému finančnému zaťaženiu pre rodičov, a to aj napriek poskytovaniu štátnych dotácií.
- Študenti dostávajú v priemere 7 570 hodín povinného vzdelávania na primárnej a nižšej sekundárnej úrovni. Najviac hodín asi 10 000 absolvujú študenti v Dánsku. V Maďarsku zase naopak, kde študenti absolvujú iba 6 000 hodín.
- Priemerná trieda primárnej úrovne v krajinách OECD má 21 študentov a trieda nižšej sekundárnej úrovni má 24. Čím väčší je počet detí v triede, tým menej času učitelia využívajú na výučbu, ale viac času venujú udržiavaniu poriadku v triede.
Education at a Glance poskytuje porovnateľné národné štatistiky, meranie stavu vzdelávania v celom svete, vplyv učenia naprieč krajinami, finančné a ľudské zdroje investované do vzdelávania i vzdelávacie prostredie a organizácie škôl. Správa analyzuje vzdelávacie systémy v 34 členských krajinách OECD, rovnako ako Argentíne, Brazílii, Číne, Kolumbii, Kostarike, Indii, Indonézii, Lotyšsku, Litve, Ruskej federácii, Saudskej Arábie a Južnej Afrike.
Autori: Martina Púpavová, Zuzana Gránska
