Nechajte deti loziť po stromoch, budú odolnejšie i šťastnejšie!

Lozenie po stromoch deťom prospieva.
Lozenie po stromoch deťom prospieva. / Foto: Bigstock

Nebojte sa nechať deti loziť po stromoch, dáte im, podľa odborníkov, dobrý základ do života.

 

Pamätáte si na svoje detstvo, keď sme veľmi neuvažovali pred tým, než sme sa rozhodli, že vylezieme na najbližší strom a veľa dobrodružstiev sa odohrávalo práve v korunách stromov? Volanie nebezpečenstva, adrenalínový pohon a túžba dosiahnuť cieľ nás hnala v ústrety nebezpečenstvu, ktoré sme možno ani nevedeli celkom vyhodnotiť. Naše deti však prežívajú svoje prvé roky života úplne inak. Ich životný štýl charakterizuje skôr sedenie doma, s telefónom či tabletom v ruke a s kamarátmi sa spájajú vo virtuálnom priestore. Aj tie, ktoré vkročia do lesa a so záujmom sa zadívajú na najbližší strom na neho nevylezú, lebo ich odradíme my, dospelí. Vo svojich predstavách totiž okamžite vidíme prudké pády, zlomené ruky, rozbité hlavy a rozťaté kolená.

 

Lenže, odborníci upozorňujú, že práve lezenie po stromoch je pre deti potrebná aktivita z mnohých dôvodov.

 

Stromy sú tie najlepšie ihriská

Čas, ktorý trávime vonku, v prírode nám pomáha znižovať hladinu stresového hormónu kortizolu, krvný tlak, udržiavať nás pozitívne naladených a podporuje aj kognitívne funkcie.

Vedci upozorňujú, že mnohé zo zábavných aktivít, ktoré v sebe zahŕňajú prvky rizika, sa dnes vytrácajú zo života detí, čo má zásadný negatívny dopad na ich emocionálne zdravie. Deti trávia doma toľko času, že nemajú ako získať zručnosti potrebné na to, aby sa v živote nestratili a dokázali si poradiť aj s jeho negatívnymi nástrahami. Je to dilema, ktorú rieši každý rodič. Kým na jednej strane chce, aby z dieťaťa vyrástol zdravý, silný a sebavedomý jedinec, na druhej pociťuje prirodzenú potrebu ochrany.

 

Odborníci tvrdia, že deti už od raného veku chcú a potrebujú hľadať svoje hranice, musia ich posúvať, aby sa naučili stále viac o sebe a o svete navôkol. Nikdy by sa nenaučili chodiť, zvládať schody alebo sa bicyklovať, ak by nemali silnú motiváciu reagovať na výzvy. Práve vďaka hrám sa deti učia vyrovnávať s rizikom, čo je kľúčová schopnosť pre život.  

Keď dieťa lezie po stromoch, posilňuje svalstvo, rozvíja hrubú motoriku, rovnováhu, priestorové videnie, vnímanie svojho tela a jeho pohybu. Musí zvážiť, na ktoré konáre sa môže postaviť, ako vysoko môže vyliezť, čím sa učí vyhodnocovať riziko a rozvíja si kritické myslenie. Okrem toho si rozvíja schopnosť vyhodnocovať riziko, prijímať rozhodnutia a ak sa veci nevyvíjajú celkom podľa jeho predstavy, dokáže v sebe nájsť emocionálnu silu a vytrvalosť, na to, aby to skúsilo opäť. Ak sa mu podarí zdolať strastiplnú cestu, cíti spokojnosť, ktorá mu pomáha v sebavedomí. Potom si v korune stromu sadne, rozhliadne sa navôkol a jeho fantázia začne pracovať na plné obrátky. Možno sa v tej chvíli cíti ako vládca morí a oceánov, možno je pirátom, ktorý dobyl opustený ostrov alebo sa hrá na opicu v džungli. Ak má so sebou parťáka, určite sa nahor štverajú spolu, čím si rozvíjajú sociálne zručnosti. Navyše sa spájajú s prírodou, cítia dotyk kmeňov a výčnelky konárov, počujú, ako vietor rozšuští listy, majú okolo seba vôňu listov, kvetov. No najdôležitejšie je, že je to úžasná zábava.

 

Foto: Bigstock

 

Keď však bránime deťom štverať sa na stromy, ak ich chránime pred voľnou hrou na hranici nebezpečenstva, nevedomky ich vedieme na cestu k mentálnym ochoreniam. Príroda vybavila deti na to, aby sa samy naučili odolnosti a emocionálne dokázali zvládnuť záťaž vďaka rizikám a spôsobom, ktoré práve na emócie výrazne pôsobia. Z dlhodobého hľadiska ich paradoxne vystavujeme vyššiemu riziku tým, že ich pred rizikom chránime.

 

Po stromoch sa dá liezť aj napriek obavám

Faktom je, že deti nepadajú zo stromov tak často, ako si môžeme myslieť.

Ak by ste chceli svoje dieťa nechať loziť po stromoch, ale predsa len nedokážete prekonať obavy, odborníci radia držať sa niekoľkých základných postupov.

Pred tým, než povzbudivo potľapkáte svoje dieťa po pleci, aby sa predsa len vybralo na ten vysoký strom v parku, preverte si, či je dosť bezpečný. Veľa vám napovie už samotný pohľad na korene. Keď hnijú alebo vybiehajú zo zeme, radšej vyhľadajte iný strom. Pozorne si tiež prezrite trhliny a štrbiny v kmeni, hlboké dutiny a chýbajúce kúsky kôry na kmeni, môžu naznačiť nevhodnosť stromu. Podobne by vás mal odradiť hubový porast na jeho kmeni. Navyše, dobrý strom stojí rovno, neohýba sa smerom k zemi.

Nie vždy je vaša vlastná záhrada najvhodnejším riešením. Nezabúdajte na elektrické vedenie, jedovatý brečtan či mravenisko. Aj vtáky v korunách stromov môžu dieťa vystrašiť, predsa len, nestoja nohami na pevnej zemi.

 

Pokiaľ ide o lezenie, niektoré stromy sú lepšie ako iné. Vo všeobecnosti platí, že ihličnaté stromy nie sú vhodné. Naopak, tie, ktoré sú skvelé pre lezenie, majú tvrdé drevo a pevné konáre, ako napríklad moruše či duby.

Základné pravidlo pri lezení na strom je o troch bodoch. Keď sa deti šplhajú po strome, vždy by mali mať tri miesta kontaktu. Môžu to byť dve ruky a noha, alebo dve nohy a ruka, na tom nezáleží, dôležité je, že sú tri. Podľa odborníkov práve toto pravidlo pomôže znížiť pravdepodobnosť pádu v prípade, že jeden bod (kontakt) skĺzne. Druhé pravidlo je, že pri šplhaní je potrebné držať sa čo najbližšie ku kmeňu a udržovať vzpriamenú polohu pre väčšiu stabilitu.

 

Odborníci tiež radia, aby sa deti šplhajúce zo stromu dolu držali rovnakej cesty, ktorou išli hore. Zvyčajne sú totiž vetvy, ktoré používali na lezenie hore tiež dostatočne odolné, aby bezpečne zniesli aj zostup. Dôležité je tiež, aby sa deti neponáhľali, keď zliezajú.

Rodičia budú pravdepodobne radiť svojmu dieťaťu, aby sa nedostalo príliš vysoko. Pre väčšinu detí je opatrné lezenie prirodzeným impulzom, s čím súvisí aj tendencia rozhodovať sa podľa seba, čo zvládnu a ako vysoko vylezú. Napriek tomu, vždy sa nájde jedno dieťa, ktoré je odhodlané dostať sa až na vrchol stromu a pôjde si za tým bez strachu a bez nevyhnutnej opatrnosti. Preto je dôležité vedieť, aký typ je vaše dieťa. Ak je práve to vaše tým neohrozeným hrdinom, vezmite ho radšej na horolezeckú stenu, kde bude mať kvalifikovaný dozor a správne vybavenie.

 

Prečo je dobré štverať sa na stromy?

  • Je to zábava.
  • Deti sú v priamom kontakte s prírodou.
  • Sú vonku, dýchajú čerstvý vzduch a sú aktívne.
  • Stimulujú sa všetky ich zmysly.
  • Získavajú novú perspektívu.
  • Rozvíja sa ich kreativita.
  • Podporuje sa rozvoj sebavedomia .
  • Deti majú navzájom väčšiu interakciu, než keď sedia pred obrazovkami a monitormi.
  • Pomáha rozvoju schopnosti riešiť problémy.
  • Hore môže byť to najšťavnatejšie ovocie.
Zdieľať na facebooku