Vedci tvrdia, že altruizmus prináša lepšie materiálne zabezpečenie a kvalitnejší partnerský život.
Nezištní ľudia sa majú lepšie v mnohých aspektoch spokojnosti života. Iste, stanoviť spokojnosť je z veľkej časti subjektívnym hodnotením, ktoré je ťažko uchopiť, preto sa vedci rozhodli preskúmať vzťah medzi altruizmom a dvoma faktormi, po ktorých z evolučného hľadiska ľudia túžia najviac – bohatstve a rozmnožovaní sa.
Výsledky ich výskumu naznačujú, že štedrí ľudia majú viac detí v porovnaní so sebeckejšími jedincami. Navyše, a toto sa dokonca zdá byť pravidlom, tiež zarábajú väčšie množstvo peňazí.
Sebeckí ľudia nie sú bohatší
Napriek tomu, že vo všeobecnosti skôr predpokladáme a akosi prirodzene očakávame, že sebeckejší ľudia majú vyššie príjmy, je to nepodložené presvedčenie. Navyše nesprávne a môže mylne viesť k negatívnemu správaniu a negatívnemu ovplyvňovaniu smerovania spoločnosti.
Vedci vo svojom výskume analyzovali niekoľko štúdií, ktoré sledovali správanie jednotlivcov a rodín po dobu niekoľkých rokov. V jednej z týchto štúdií sa zamerali na domácnosti vo Veľkej Británii a porovnávali odpovede účastníkov s ohľadom na ich nezištné správanie v roku 2010 s príjmom a počtom detí o šesť rokov neskôr. Altruizmus bol meraný sumou, ktorú ľudia venovali charite a času, ktorý strávili dobrovoľníckou činnosťou. Výsledok preukázal, že nesebeckí ľudia mali väčší počet detí a vyšší nárast príjmov, v porovnaní so sebeckými jedincami.
V ďalšej štúdii z USA našli veľmi podobné správanie a porovnateľné výsledky. Tí jedinci, ktorí sa ocitli na vrchole rebríčka v nezištnosti, mali najviac detí a najvyšší príjem. Podobné výsledky priniesol aj výskum v Európe. Vedci sa jednoznačne zhodli v tom, že najvyššie zárobky majú mierne prosociálne orientované skupiny ľudí. Zdá sa, akoby extrémne altruistickí ľudia nachádzali uspokojenie v práci, v ktorej pomáhajú druhým a za ktorú sú slabo platení.
Prepojenie medzi sebeckosťou a plodnosťou
Vedci vysvetľujú tento vzájomný vzťah dvoma možnými spôsobmi. Sebeckí ľudia majú zväčša vzťahy nižšej kvality, čo znamená, že majú prirodzene aj menej možností na plodenie detí. Navyše, rolu zohráva pravdepodobne aj fakt, že takíto jedinci nemajú veľmi záujem o deti, pretože potomkovia vyžadujú čas, peniaze a iné formy obetovania, čo výchova detí akosi automaticky predpokladá.
Dalo by sa z evolučného hľadiska predpokladať, že sa ako ľudstvo vyvinieme do menej sebeckých jedincov? Žiaľ, vedci to považujú za málo pravdepodobné. Zatiaľ čo gény podporujúce sebeckosť sa môžu začať vyskytovať zriedkavejšie, na celkovú úroveň sebeckého správania sa v spoločnosti veľmi silno vplývajú spoločenské normy, inštitúcie a ďalšie psychologické faktory.
Ak máme stanovené spoločenské normy politickou elitou národa, v tejto chvíli altruistické správanie nestojí na prvých priečkach. Zmeniť by sa to mohlo, ak by sme akceptovali výsledky vedeckého výskumu, ktoré hovoria o tom, že tí, čo sú štedrí a dokážu sa podeliť, majú aj viac peňazí a užívajú si lepší partnerský život.
Nesebeckým ľuďom je lepšie
Nesebeckosť má však aj ďalší prínos, ktorý pozitívne vplýva na toho, pre ktorého je typickou charakteristickou črtou. Títo ľudia sú zdravší, šťastnejší a menej vystresovaní.
Altruizmus podporuje vylučovanie endorfínov v tele. Pozitívna energia, ktorú cítime, keď spravíme niečo dobré, je veľmi podobná účinkom cvičenia. Zároveň tiež pociťujeme spokojnosť, pretože pozitívne a zásadne ovplyvňujeme život druhého človeka. Takýto pocit je prirodzený a tak by sme ho mali aj brať. Niekedy sa však akoby cítime vinní za to, že v momente, keď sme niekomu pomohli, je nám skutočne dobre.
Ak môžeme dať, pomáha nám to byť vďačnými za to, že sami máme dosť na to, aby sme sa ešte vedeli podeliť s niekým, kto je v zložitejšej situácii, ako sme my. Práve preto, že pomoc poskytujeme takým ľuďom, ktorí prechádzajú oveľa náročnejším obdobím, pripomína nám to, že náš vlastný život je v poriadku. Práve ten moment, kedy si uvedomíme, že na druhej strane nemusí byť trávnik vždy zelenší, nám môže pomôcť byť vďačnými za to, čo máme a kde sa v živote aktuálne nachádzame.
Okrem toho nám pomoc druhému odpútava pozornosť od vlastných problémov, prestávame sa zaoberať svojimi ťažkosťami. Aj mnohé štúdie dokázali, že ak sa chorí ľudia, trpiaci napríklad rakovinovými alebo chronickými ochoreniami venujú iným pacientom a konzultujú s nimi ich ochorenie, sami trpia menej často duševnými ochoreniami, depresiou, stresom a pocitmi neschopnosti.
Nesebeckosť tiež zlepšuje zdravie, nielen to mentálne, ale aj fyzické. Preto štedrí ľudia zvyčajne žijú dlhšie, v dobrej kondícii.
