Vedci zistili, že tajomstvom k dlhovekosti nie len zdravý životný štýl a rodina. Čo ešte zohráva tak zásadnú rolu?
Ak sa chcete dožiť vysokého veku, pravdepodobne viete, čo máte robiť. Veľa cvičiť, zdravo sa stravovať, mať pozitívny prístup a trochu šťastia. Lenže to nie je všetko. Zdá sa, že pozitívny vplyv majú aj širšie ľudské vzťahy. Zo všetkých zážitkov, ktoré človek potrebuje na to, aby prežil a niečo dokázal, je práve vytváranie vzťahov s inými tou kľúčovou nevyhnutnosťou.
Mestá sú príležitosťami na vytváranie vzťahov
Človek len ťažko prežíva izolovaný, pretože sme biologicky prispôsobení životu v skupine, v spoločnosti. Práve život plný sociálnej interakcie a ľudského kontaktu pomáha udržiavať náš mozog v kondícii, čo pozitívne pôsobí najmä na staršiu generáciu.
Podľa údajov zverejnených americkým magazínom Time, dnes žije v USA až 80 % ľudí starších než 65 rokov v metropolitných oblastiach a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie do roku 2030 bude v mestách žiť až 60 % všetkých ľudí. Práve mestá sa stávajú atraktívnymi miestami pre seniorov, kde chcú zostarnúť. Pozitíva miest sú najmä vo vybudovanom zdravotnom systéme, poskytujú príležitosti neustále sa niečo nové učiť, majú rozšírenú sieť verejnej dopravy a poskytujú množstvo kultúrnych a umeleckých vyžití. Cítiť sa osamelo sa môžeme síce v meste tiež, ale riešenie je hneď predo dvermi.
Hoci si myslíme, že pozitívom je mať navôkol rodinu, nie je to celkom tak. Podľa vedcov sú ešte dôležitejší než rodina – priatelia. Štúdia, do ktorej sa zapojilo vyše 270 tisíc ľudí zo 100 krajín síce preukázala, že rodina i priatelia prinášajú pocit šťastia a pozitívne vplývajú aj na zdravie, no ako ľudia starnú, práve pevné spojenie s dobrými priateľmi zostávalo ako jediné, ktoré ovplyvňovalo zdravotnú kondíciu.
Dnes už vieme, že ľudia s veľkou sieťou sociálnych kontaktov a podporou z kruhu priateľov majú lepšie mentálne zdravie, kardiovaskulárny systém a imunologické fungovanie. Jedna z prvých dlhodobých štúdií, ktorá odhalila spojenie sociálnej integrácie s lepšou zdravotnou kondíciou, spokojnejším životom a dlhovekosťou bola harvardská štúdia na zdravotných sestrách. K nej sa pridávali aj ďalšie výskumy, napríklad ďalšia štúdia, v ktorej sa zúčastnilo vyše 7 tisíc ľudí počas 9 rokov a jej výsledok preukázal, že tí z nás, ktorí sú obklopení priateľmi, žijú dlhšie, bez ohľadu na ich sociálno-ekonomický status, fajčenie, pitie, cvičenie či obezitu. Miera úmrtnosti mužov s malým počtom kamarátov bola až 2,3 krát vyššia v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí mali kamarátov viac. Pri ženách to bolo až 2,8 krát viac.
Prečo sú priatelia tak dôležití
Jedným z vysvetlení môže byť, že sociálne vzťahy upokojujú náš systém reagovania na stres. Kým neustále vysoká úroveň stresového hormónu kortizolu má zásadný dopad na naše fyzické i emocionálne zdravie, bezpečné a podporujúce sociálne zázemie má opačný efekt a udržuje náš systém reakcie na stres pod kontrolou. Potvrdzuje to aj napríklad štúdia z Hong Kongu, ktorá preukázala, že u tých ľudí, ktorí sa venovali rozvíjaniu svojich sociálnych vzťahov, výrazne klesla hladina kortizolu, čo by mohlo vysvetľovať prečo nás pozitívne vzťahy motivujú k tomu, aby sme sa lepšie učili, boli zdravší a žili dlhšie.
Zaujímavé výsledky priniesol aj výskum na katolíckych mníškach, o ktorých bolo známe, že sa dožívajú vysokého veku a veľmi zriedkavo sa medzi nimi objavuje demencia. Ukázalo sa, že v ich starnutí zohrávali kľúčovú rolu práve pozitívne emócie. Tie sú súčasťou láskavých a blízkych sociálnych vzťahov a keďže mníšky žili v takomto úzkom spoločenstve, práve ich silné sociálne prepojenia mohli prispieť k ich vychýrenej dlhovekosti.
Mozog sa dá udržať v lepšej kondícii aj vo vyššom veku
To, že vývoj mozgu detí posilňujeme vzájomnou interakciou, vieme už dávno. Mali by sme však rovnako pristupovať aj k vlastnému vývinu a neprestať vytvárať okolo seba okruh blízkych priateľov, pretože sú kľúčom k vyššiemu sebavedomiu, výdrže a fyzickému zdraviu. Náš mozog sa neustále vyvíja najmä vďaka tomu, že zostávame spojení s inými ľuďmi.
Ako starneme, strácame síce krátkodobú pamäť a schopnosť okamžite si vyvolať potrebné asociácie, ale na druhej strane získavame pohľad z viacerých perspektív. Zmeny v starnúcom mozgu môžu prispieť k tomu, že dokážeme efektívnejšie zvládať svoje emócie a pochopiť druhých. Z časti môže byť dôvodom aj to, že účinok strachu a úzkosti na mozog má tendenciu sa s narastajúcim vekom zmenšovať, čo nám umožňuje vidieť sociálne situácie jasnejšie a stavať sa voči nim menej defenzívne.
Tým, že ľudský mozog sa neustále vyvíja, môže sa meniť nielen v detstve, ale aj v staršom veku. Neuróny v mozgu stále vznikajú, až do konca života, a preto sa vedci začali sústreďovať na to, ako vyzerá mozog starších dospelých, ktorí žijú aktívne a produktívne a prečo sú na tom výborne po zdravotnej stránke. A práve úzke vzájomné vzťahy, ktoré podnecujú k extrovertnosti a vyšším morálnym hodnotám, schopnosť osloviť druhých, poskytnúť a prijať ich podporu, sú odpoveďou na dlhovekosť.
Dôležitý je aj spôsob, ako si vo vyššom veku zachovať svoj okruh blízkych ľudí. Tí, ktorí sú starí rodičia, majú jasnú príležitosť, môžu sa podieľať na výchove svojich vnúčat, čo je pomoc, ktorú rodičia iste ocenia. Iní sa môžu zapájať do dobrovoľníckej činnosti, pretože tá je nielen vhodná ako prostriedok na nadväzovanie a rozvoj vzťahov s okolím, ale aj pre spoločnosť ako celok. Namiesto toho, aby sme našich starších odsúvali bokom, mohli by sme sa naučiť využiť skúsenosti, náklonnosť a čas, ktorý nám môžu ponúknuť.
