Otázka dôvery nás sprevádza celý život, či už je to pri priateľoch, ktorým venujeme svoju dôveru a požičiame peniaze alebo auto, alebo pri výbere životného partnera či politika. Lenže ako zistiť, kto stojí za to, aby sme mu verili a kto nie?
Známe tvrdenie: „Dôveruj, ale preveruj“, je trochu zavádzajúce. Ak potrebujete overiť informáciu od niekoho, jednoducho mu nemôžete dôverovať. Dôvera bez tohto rizika totiž neexistuje. Dôverovať niekomu znamená vystaviť sa možnosti zranení od niekoho iného vo viere, že on sa rozhodne vám neublížiť. Nuž, ako sa vraví, len ten nič nepokazí, kto nič neurobí. Ak teda nechcete zveriť svoju dôveru nesprávnej osobe, nezverte ju radšej nikomu. Alebo sa to dá aj inak?
Ako zistiť, komu môžete dôverovať
Vedci zistili, že odpoveď je jednoduchá, no možno trochu prekvapivá, spočíva v pocite viny. Práve sklony k tomu, cítiť sa previnilo, sú silným faktorom predpokladu, či je niekto dôveryhodný. Sklon pociťovať vinu je iný ako vina samotná. Kým vina vyvolá správanie, ktorým sa snažíme napraviť situáciu, sklon cítiť sa previnilo už vopred brzdí človeka pred nekalým správaním. Tí ľudia, ktorí majú tento sklon silne vyvinutý, cítia väčší zmysel osobnej zodpovednosti, keď do ich vkladáme dôveru a je menej pravdepodobné, že by ju zneužili.
Prečo by práve vina mala viesť k dôveryhodnému správaniu? Toto spojenie spočíva v zodpovednosti. Ľudia, ktorí majú sklon cítiť sa vinne, majú aj tendenciu pristupovať voči svojim partnerom eticky a zodpovedne. Emócia viny nastupuje vtedy, ak si človek uvedomí, že spravil niečo zlé a tí, ktorým pocit viny nie je neznámy, sa vyhýbajú správaniu, ktoré môže ublížiť alebo sklamať druhých. Ak aj spravia niečo nesprávne, práve vina ich motivuje, aby podnikli kroky na odstránenie svojej chyby.
Využitie výskumu v praxi
Výskum prebiehal prostredníctvom šiestich štúdií. V nich vedci predstavili účastníkom rôzne hry a viaceré dotazníky, aby dokázali zmerať ich správanie a úmysly. Ukázalo sa, že tí, ktorí mali sklony k vine, vrátili druhým viac peňazí než tí, ktorí mali tieto sklony veľmi slabé.
Dôvera a dôveryhodnosť sú kľúčové atribúty pre fungujúce vzťahy a organizácie. Inštitúcie aj jednotlivci platia vysokú cenu, keď sa dôvera zneužíva. Riešením je nadviazať vzťahy práve s tými ľuďmi, ktorí sú našej dôvery hodní. Keď sa rozhodujeme, komu dôverovať, nechajme sa viesť sklonom k pocitu viny.
Vedci tvrdia, že ak sa napríklad zamestnávateľ rozhoduje, komu bude veriť, mal by dať zamestnancom osobnú zodpovednosť za svoje správanie a jasne nastaviť očakávanie, že sa zamestnanci budú cítiť previnilo, ak spravia niečo zlé.
Výskum sa doposiaľ sústreďoval najmä na to, čo robí ľudí dôveryhodnými či aký je prínos samotnej dôveryhodnosti, od budovania vzťahov až po dosah na spoločnosť a ekonomiku. Existuje však významné ohrozenie dôvery a to vtedy, keď zameriavame dôveru na ľudí, ktorí sú nedôveryhodní, pretože takto môže dôjsť k zneužívaniu dôveryhodných ľudí. Táto štúdia zapĺňa dôležitú medzeru v tom, že nám pomáha identifikovať ľudí, ktorí si zaslúžia našu dôveru.
Ako teda využiť tento výskum na to, aby sme určili, či je niekto dôveryhodný? Jeden zo spôsobov je pozrieť sa na predchádzajúce prešľapy a zistiť, či dnes v súvislosti s chybami dotyční ľudia pociťujú ľútosť. Iný spôsob je, požiadať ich, aby popísali nejakú náročnú dilemu, ktorej čelili v minulosti. Vďaka tomu uvidíme, či ich zaujíma, aký dopad malo ich konanie na iných ľudí, teda či majú interpersonálnu zodpovednosť.
Vina je síce neveľmi príjemný pocit, ale práve takýto výskum nám pomáha pripomenúť, prečo vlastne existuje. Nielenže nás motivuje zlepšovať sa, ale zároveň dáva signál nášmu okoliu, že sa na nás môže spoľahnúť.
Ako jednoducho zistiť, či je niekto hoden našej dôvery
Existuje na to jednoduchá metóda, ktorá spočíva v troch jednoduchých krokoch, pripomínajúcich vedecké bádanie. Prvým je predpoklad, teda ako vyzerá svet, ktorý chceme preskúmať, druhý je hľadanie dôkazov na potvrdenie alebo vyvrátenie našej hypotézy a tretím je zmena nášho názoru na základe toho, čo sme pozorovali a vidíme, že je pravda.
Zamyslite sa preto nad niekým, kto je pre vás dôležitý a potom si spomeňte sa situácie, ktoré ste s ním zažili a vyhodnoťte jeho správanie.
Môžete napríklad použiť tieto tri otázky: Príde osoba X vždy načas? Keď osoba X povie, že sa niečo stane, zvyčajne k tomu naozaj príde? Keď osoba X opisuje nejaký zážitok a následne sa dozviete o udalosti ďalšie informácie, súhlasia s tými, ktoré vám povedala osoba X? Ak na všetky otázky odpoviete: „Áno“, osoba X je dôveryhodná. Na nasledujúce tri otázky by ste však mali odpovedať: „Nie.“ Zažili ste niekedy, že osoba X niekoho oklamala alebo predpokladala, že jej pomôžete oklamať niekoho? Nechá si osoba X informácie pre seba len preto, aby situácia prebehla pokojne, alebo aby sa vyhla konfliktu? Boli ste niekedy svedkom toho, že osoba X spravila niečo, čo by u druhého neakceptovala, napríklad klamala, podvádzala, bola hrubá?
Hoci sa tieto otázky môžu zdať banálne, nie je to tak. Pretože tak, ako pristupujeme k drobnostiam, pristupujeme aj k dôležitým veciam. Ak dôverujete niekomu, kto takýmto testom neprešiel, mali by ste to prehodnotiť. Za neúspech v teste sa považuje už jedno „nie“ v prvej sérii otázok a jedno „áno“ v tej druhej. Osobu, ktorej dôverujete zmeniť nemôžete, ale mali by ste sa skôr pozrieť na to, prečo tak slepo veríte niekomu, kto dôvery nie je hoden.
Pozrite sa aj na seba
Existuje ešte jeden dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje dôveryhodnosť a ním je naša vlastná ochota dôverovať. Znie to možno čudne, ale dôveryhodnosť niekoho je vo veľkej miere ovplyvnená naším sklonom dôverovať druhým. Ak napríklad pristupujeme k niekomu s nedôverou, podozrievaním, sme nútení k jeho mikromanažovaniu a očakávame od neho len to najhoršie, pravdepodobne sa naše očakávania naplnia. Hovorí sa, že či očakávame od iných dobro alebo zlo, nebudeme sklamaní.
Napriek skepse, ktorá v spoločnosti prevláda, väčšina ľudských bytostí je predurčená na to, aby reagovala pozitívne na tých, ktorí do nich vložia svoju dôveru. Možno realitu nezmeníme, ale môžeme ovplyvniť správanie druhých tým, že si vyberieme spôsob, ako k nim budeme pristupovať.
