Máte po ruke babku a dedka? Vedci tvrdia, že ich prítomnosť má pozitívny vplyv na mladú rodinu, ktorej prináša množstvo benefitov.
Síce často počúvame o prínose toho, ak sa deti v rámci výchovy často stretávajú s inými ľuďmi, napríklad susedmi, bratrancami a sesternicami, tetami, ujami alebo starými rodičmi, v dnešných časoch je to, najmä kvôli zaneprázdnenosti rodičov, trochu náročnejšie. Pritom ľudstvo ako také je prispôsobené na spoluprácu v rámci skupín, vďaka čomu sa vývojovo posúva vpred a odlišuje od ostatných cicavcov. Preto je logickým východiskom, keď sa širšie okolie podieľa na podpore matky a otca pri výchove detí.
V západnej civilizácii sa účasť babky a dedka líši od prípadu k prípadu, niekde starí rodičia svoje vnúčatá nevidia vôbec, inde majú ich starostlivosť a výchovu na pleciach celú. U nás sa napríklad väčšina detí bez rodičov umiestňuje do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Úrady ju tiež hodnotia ako najvhodnejšiu formu náhradnej starostlivosti, nakoľko zákon uprednostňuje pri výbere vhodnej osoby najmä príbuzného maloletého dieťaťa. Osobou, ktorej je maloleté dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti je najčastejšie starý rodič dieťaťa.
Príroda ustanovila babku ako prvú pomoc matke
Kým sa ostatné živočíšne druhy po ukončení schopnosti reprodukcie nedožívajú vysokého veku, u ľudí je to inak, dokážu prežiť 40 až 50 rokov navyše. Stará mama a starý otec sa takto stávajú dôležitou súčasťou novej rodiny a ich prítomnosť má viacero významov. Od príjemných chvíľ spoločných zážitkov, až po konkrétnu pomoc mladým rodičom.
Biológovia majú vysvetlenie tohto javu, nazývajú ho „hypotéza starej mamy“. Jej autori tvrdia, že babka, najmä však matkina matka, prispieva k vyššej šanci detí dožiť sa dospelosti. Je to prínos ženy, ktorá už nemôže mať z biologického hľadiska svoje vlastné deti a tým, že sa dožíva vyššieho veku, prenáša gény dlhovekosti až na generáciu svojich vnúčat. Navyše, podľa odborníkov, sa mladá mama, ktorá je celá pohltená starostlivosťou o potomka, obracia o pomoc, nehľadá ju u svojho partnera, ale u staršej rodinnej príslušníčky – ženy, napríklad matky, tety, staršej sesternice. Napríklad v kmeni Hadza z Tanzánie, je to práve babka, ktorá dáva pozor na ostatné deti, zabezpečuje pre nich obživu a stará sa o ich prežitie, kým matka sa venuje novorodencovi. Nie je v tom však žiadny romantický sentiment, je to jednoducho požiadavka komunity. Podobné zistenie priniesli aj antropológovia, ktorí študovali rodiny v Gambii v rokoch 1950 a 1974 a zamerali sa na prežitie batoliat, ktoré boli dosť staré na to, aby ich matky odstavili od dojčenia, ale ešte sa nedokázali o seba postarať. Zaujímavé bolo, že prítomnosť otca nemala žiadny vplyv na prežitie dieťaťa. Záležalo len na tom, či bola v blízkosti babka, konkrétne matkina matka a to hralo dôležitejšiu úlohu než prítomnosť otca. Batoľatá, ktoré mali pri sebe babku z matkinej strany, mali úmrtnosť o polovicu nižšiu než tie, ktorým chýbala.
Podobné výsledky priniesla i indická štúdia, kde vedci porovnávali kultúru Bengali, v rámci ktorej sa mladí rodičia nasťahovali k otcovým rodičom, s kultúrou Khasi, kde sa nová rodinka nasťahovala k matkiným rodičom. Cieľom bolo zistiť, či sa preukáže rozdiel, ak sa na pomoci rodine podieľa mama alebo svokra. Ukázalo sa, že zásadne. Deti v kmeni Khasi mali o 96% vyššiu šancu prežiť prvých päť rokov. V kmeni Bengali mali deti len 86% šancu dožiť sa piatich rokov.
Táto hypotéza nehovorí len o vyššej šanci vnúčat na prežitie, ale aj o zvyšovaní plodnosti dcéry. Vedci napríklad zistili, že ak má mama pri sebe svoju mamu, v niektorých prípadoch jej prítomnosť zdvojnásobuje šancu na ďalšie dieťa dcéry. Navyše je nezanedbateľná ochotná pomoc od babky, kým matka je zaneprázdnená starostlivosťou o novorodenca.
Ak sa starí rodičia aktívne podieľajú na starostlivosti o svoje vnúčatá, prospieva to aj návratu matky do pracovného života, zvyšuje rodinný príjem a stimuluje ekonomický rast.
Podľa štatistík starí rodičia najintenzívnejšie podporujú mladú rodinu v začiatkoch, po narodení dieťaťa, postupom času, ako dieťa rastie, sa ich pomoc znižuje. Prieskum vo Veľkej Británii medzi tisíckou detí vo veku od 5 do 18 rokov preukázal, že už len 21% z nich pravidelne navštevuje svojich starých rodičov, pričom vyše polovica z nich nepozná bývalé zamestnanie svojej babky a dedka, pretože sa ich to nikdy ani neopýtali.
Starí rodičia potrebujú adaptáciu na novú situáciu
Prítomnosť starých rodičov je pre vnúčatá jedinečným zážitkom. Babka s dedkom majú zásadný vplyv na rodinu a pomáhajú budovať starostlivé a prívetivé prostredie pre najmenších. Často sú ochotní vzdať sa práce, sociálnych príležitostí a koníčkov, len aby sa mohli zúčastniť na starostlivosti o vnúčatá. Chcú pomôcť rodine svojich detí a to by sme im mali umožniť. No každá minca má dve strany a prítomnosť starších rodičov prináša aj svoje výzvy. Keď sa babka s dedkom podieľajú na starostlivosti vnúčat, nezriedka to vyvoláva napätie, konflikty a nesúhlas medzi rodičmi a starými rodičmi, čo má negatívny dopad na sociálny, emocionálny a behaviorálny vývoj dieťaťa. Najbežnejšou trecou plochou je nevyžiadané a nežiaduce výchovné poradenstvo.
Ako sa dá pomôcť vzťahu starých rodičov a rodičov v spoločnom záujme, ktorým je blaho vnúčat, resp. detí? Staršia generácia by sa mala v prvom rade pochopiť príčiny toho, prečo sa malé deti správajú tak ako sa správajú. Problémy často vznikajú vtedy, keď sa nerieši príčina a dospelí len reagujú na dôsledky.
Pre starých rodičov je tiež dôležité naučiť sa pozorne počúvať dieťa, ale aj jeho rodičov. Niekedy totiž prichádzajú za rodičmi s rôznymi odporúčaniami bez toho, aby poznali skutočnú podstatu toho, prečo to rodičom s deťmi občas zaškrípe. Starí rodičia sa síce môžu snažiť „len pomôcť“, ale v konečnom dôsledku to môže dopadnúť úplne opačne. Môžu sa preto otvorene spýtať: „Zdá sa, že ťa to dosť frustruje. Môžem ti nejako pomôcť, alebo ti pomôže ak ťa len vypočujem?“
Naučiť sa základy prevencie, napríklad ako vybudovať bezpečné domáce prostredie (odstrániť krehké predmety, aby nemuseli deťom zakazovať siahať na ne). V ďalšom kroku je dôležité vymyslieť si program, napríklad v spolupráci s rodičmi, aby sa necítili pod tlakom robiť vnúčatám animátorov.
Byť babkou či dedkom je síce radostná, ale aj stresujúca skúsenosť. Preto by starí rodičia mali tiež poznať spôsob, ako spoznať a vyrovnať sa s vyčerpávajúcimi emóciami, ako je napríklad hnev, frustrácia, smútok, obavy a strach.
