http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Moje dieťa sa počas tohto leta utopilo a toto je to, čo chcem, aby ste vedeli

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Facebook Nicole Huges
Rodina Nicole Huges, ktorá prišla toto leto o malého Leviho. / Foto: Facebook Nicole Huges

Mama synčeka, ktorý sa jej pred mesiacom utopil, sa, napriek nepredstaviteľnej nekonečnej bolesti, rozhodla upozorniť všetkých rodičov na to, aké zákerné, tiché a rýchle je utopenie. Navyše, vôbec sa nemusí odohrať vtedy, keď je dieťa vo vode.

Autorkou textu je Nicole Hughes a túto jej úprimnú a naliehavú výpoveď uverejňujeme v plnom znení s jej láskavým súhlasom. Originál článku nájdete na scarymommy.com. (Preklad: Martina Matejová)

 

Nikdy sme si nemysleli, že ukončíme svoju dovolenku pri mori preto, aby sme zariadili pohreb nášho trojročného syna. A napriek tomu, v priebehu jedného týždňa sme odišli na dovolenku, vrátili sa bez neho a pochovali ho.

Podľa dostupných faktov je utopenie najčastejšou príčinou úmrtia detí vo veku 1 - 4 roky a druhou najčastejšou vo veku 1 - 14 rokov. (pozn. redakcie - údaje sú z USA. Na Slovensku je utopenie na druhom mieste v príčinách smrti detí a tínedžerov, po dopravných nehodách). Vedeli ste, že až 69 % detí, ktoré sa utopia neplávalo, no napriek tomu boli nájdené vo vode? Viete, že dieťa sa môže utopiť rýchlejšie než odbije šesťdesiat sekúnd?

Nanešťastie, ja tieto fakty poznám až príliš dobre. 10. júna 2018 sa utopil môj syn Levi, na dovolenke vo Fort Morgan, v Alabame.


Vo verejnosti prevláda mylná predstava, že utopiť sa dá, len keď plávate. Ale utopiť sa dá aj vtedy, keď ste 60 m od bazéna, na poschodí, jete čipsy, máte na sebe neónové žlté tričko s krabom, keď odídete od mamy, hoci zvyčajne ste na nej nalepení. Utopenie nie je špliechanie a krik. Je tiché a trvá len pár sekúnd.

 

Vždy som ochranu detí okolo vody brala vážne. Na každej fotke syna z jeho posledného dňa má na sebe vestu na plávanie. Púšťa si s tatom šarkana? Vesta. Je cukríky M&M’s sediac na plážovej stoličke? Vesta.

Ako som mala vedieť, že najhoršia nočná mora každého rodiča sa stane mojou realitou? Stalo sa to tak rýchlo. Neviem ako sa Levi od nás vzdialil, keď sme spratávali po večeri stôl, alebo čo ho vylákalo von samého. Ja som bola ten človek, čo ho našiel, tváričkou nadol, v hlbokej vode. Len chvíľku pred týmto hrozným nálezom som si s ním rozpolila čokoládový koláčik. Ešte som mala jeho chuť v ústach, keď som skočila do bazéna, aby som svojho synčeka vytiahla. V momente. Išlo o pár sekúnd.

 

Na dovolenke bolo s nami šesť lekárov, vrátane môjho muža. Ak by Leviho dokázalo zachrániť zúfalstvo, schopnosti lekárov a láska, ešte by tu bol. Ako to, že som si neuvedomila, ako rýchlo sa dokáže dieťa utopiť? Lekári mu okamžite poskytli prvú pomoc, zaintubovali ho ešte pred príchodom sanitky. Ale Leviho sa nepodarilo zachrániť, ani s takouto okamžitou pomocou.

 

Po tom, čo sme stratili nášho chlapčeka a boli sme nútení žiť ďalej, začala som svoje pátranie. Bola som matkou dieťaťa vo veku 1- 4 roky už po tretíkrát. Ako to, že som nevedela, že utopenie je najčastejšou príčinou úmrtia? Samozrejme, že som vedela, že utopenie je potenciálna hrozba. Mali sme vesty, chodili sme na plávanie, nespustili sme oči z detí, keď boli vo vode. Ako to, že som nevedela o nebezpečenstve utopenia v čase, keď dieťa NIE JE vo vode? Ako to, že som nevedela, že na to stačí menej ako jedna minúta?

Prečo je môj mozog matky zahltený informáciami o tom, ako dlho môžu deti sedieť pred obrazovkami, o organickom ovocí, kréme na opaľovanie bez obsahu oxybenzónu? Doteraz krájam svojej deväťročnej dcére bobuľky hrozna. Kupujem mlieko s DHA. Bojím sa, že tie hodiny, ktoré moje deti trávia sledovaním YouTube, im znemožnia vyrásť v schopných dospelých. Toto sú obavy, ktoré ma zamestnávajú, obavy, ktoré beriem do úvahy na ceste rodičovstvom. Pravdupovediac, iróniou je, že som mu krátko pred tým, než sa môj syn vytratil, vzala z rúk iPhone. Priala by som si, aby som sa v ten večer zaoberala vplyvmi moderných technológií na deti menej.

 

Čím viac som o utopení študovala, tým viac som bola nahnevaná. Musela som prácne vyhľadávať. Prečo sa o utopení hovorí až dodatočne? Prečo sa táto téma stráca, prehlušená inými? Je to najčastejšia príčina úmrtí a dá sa jej predchádzať. Iste, v médiách sa takéto príbehy objavia, ale my už nevnímame všetky tie články s titulkami: „Dávajte na svoje deti vo vode pozor,“ ktoré sa objavujú každý rok, rovnako ľahostajne pristupujeme k nápisu „plávanie na vlastné riziko“.

 

Krutá realita Leviho smrti je mojou zodpovednosťou. Toto sú najťažšie slová, ktoré si musím priznať, ale pravda je, že som zlyhala voči svojmu synovi, zlyhala som, pretože som ho neudržala v bezpečí. Áno, nehoda sa stala v priebehu sekúnd. Ale pravda, s ktorou budem musieť žiť až do konca života je, že strate Leviho som mohla zabrániť. Nechcem sa zbavovať viny. Ale želám si, aby som všetky tieto štatistiky poznala pred 10. júnom.

 

Zdroj: levislegacy.com

 

Tento mesiac som sa snažila premeniť svoj smútok a hnev do aktivít. Kvôli tomu, čo som o utopení zistila, založila som neziskovú organizáciu Leviho odkaz (Levi's Legacy). Môj cieľ je odstrániť túto príčinu smrti detí. Viac si môžete prečítať tu www.levislegacy.com.

 

Takže tu som, utrápená mama, pred ktorou stojí budúcnosť, akú som si nikdy nepredstavovala. Ležanie v posteli a plač mi ho naspäť neprivedie (ach, ak by mohlo). Nechcem sa pasovať do úlohy strážcu bezpečnostných opatrení pri vode. Chcem naspäť 30 sekúnd 10. júna. Ale som rozhodnutá podeliť sa o fakty, ktoré som tak zúfalo potrebovala vedieť vtedy. Leviho odkaz sa už do sveta dostal a teraz je čas spraviť ešte ďalší krok, oveľa väčší.

 

Americká akadémia pediatrov, prosím vás o pomoc. My vás potrebujeme. Hovorím to ako niekto, kto má muža lekára a kto skutočne rešpektuje nášho pediatra. Lenže v priebehu mesiaca sa mi ozvali tisíce ľudí, ktorí opakovali to isté: „To som netušil/a. Prečo som doteraz nepočul/a toto o utopení?“

Je mi jasné, koľko toho musia pediatri zvládnuť počas návštevy dieťaťa, budovať vzťah, odpovedať na otázky, sledovať vývoj a dosahovanie míľnikov, pozerať do ušiek vrtiaceho sa dieťaťa. Majú tisíce tém, o ktorých musia informovať rodičov. Preto, Americká akadémia pediatrov, vy zohrávate kľúčovú rolu v stanovovaní priorít a poskytujete im zdroje, ktoré potrebujú, aby rodičov informovali a pomohli v prevencii takejto tragédie. Rodičia malých detí, najmä vo veku 1 - 4 roky, by mali dostať súhrnné informácie, ktoré jasne vysvetľujú štatistiky utopenia. V dotazníkoch, ktoré o dieťati vypĺňame, sú otázky či vie držať ceruzku, skákať na jednej nohe, cez noc prespí, mal by tam byť aj odsek o bezpečnosti pri vode. Americká akadémia pediatrov, vy máte platformu a silu osloviť milióny. Prosím, pridajte sa k nám.

 

AAP má stránku pre rodičov www.healthychildren.org. 11. júla 2018, uprostred leta, viete koľko odkazov bolo na prvej stránke týkajúcich sa utopenia? Nula. Keď som do vyhľadávania zadala „utopenie“, našla som zoznam 17 odkazov, s článkami z roku 2017 a 2014 hneď v úvode. Tieto články boli tak ťažkopádne, že ich nikto nebude čítať (s predpokladom, že niekto ich bude vyhľadávať). Obsahujú napríklad informácie, ako rozpoznať, že sa dieťa topí, ako napríklad: „zatvorené oči/nehýbe nohami/zdá sa, akoby išiel po neviditeľnom rebríku“. Toto nie je len zbytočné mrhanie slovami (skutočne rodič prejde v hlave všetky tieto body pred tým, než skočí pre svoje dieťa?), ale navyše necháva ľudí v mylnej predstave, že utopenie znamená špliechanie vody a zúfalý krik.

Trojročné dieťa sa utopí skôr ako za minútu – úplne v tichosti a bez zápasu. Spomenuté články tiež nehovoria o tom, ako často (väčšinou) sa utopenie stane bez plávania. Som ako iné mamy, mám rozprestreté ochranné krídla, snažím sa zo všetkých síl a pozorne sledujem odporúčania pediatrov či články o výchove detí. Ako inak by som vedela, čo robiť? Utopeniu by sa mala venovať rovnaká pozornosť a dôležitosť, ako spánku novorodencov na chrbátiku, očkovaniu, bezpečnosti v aute. Utopenie je smrteľné a dá sa mu predísť. Je to hlavná príčina smrti detí a tak by sme k nemu mali pristupovať. Môžeme začať o tom hovoriť?

Bola som voľakedy rodičom, ktorý by si takýto príbeh prečítal a ihneď by som hľadala nejakú medzeru, detail, vďaka ktorému by som nespadala do skupiny, ktorej hrozí táto desivá nočná mora. Tragédie však nie sú férové. Môj syn tu nie je. A my sa snažíme nájsť zmysel a žiť ďalej uprostred obrovského zúfalstva.

 

Máme dve dcéry, Leviho staršie sestry, ktoré zbožňujeme a ktorým nemôžeme spraviť to, že o nás prídu. Tá bolesť je nepredstaviteľná, ale každá sekunda znamená voľbu. Ja si vyberám dýchanie, aktivitu. Bolesť a tma nás môže udusiť. Ale keď sa rozhodnem zažať svetlo, vidím dobro. Ľudia počúvajú Leviho odkaz, pýtajú sa, prečo nepoznali fakty o utopení, začínajú konať.

Máme možnosť zmeniť budúcnosť, zachrániť našich synov a dcéry, vnukov a vnučky, netere a synovcov. Verte mi, nikdy som si nepredstavovala, že budem v roli advokáta bezpečnosti pri vode, až kým ma tam nedotlačil smútok. Utopenie je najčastejšou príčinou smrti a vieme mu zabrániť. Dokážeme to. Spravíme to pre naše deti.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Smrť, Príbehy, Plávanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.