Záujem malých detí o vedecké či technické predmety a matematiku prichádza prirodzene. Ak sa nám ich zvedavosť podarí podchytiť už v útlom veku, budú z toho, podľa vedcov, ťažiť aj v školskom veku.
Mnohí odborníci a rodičia sa zhodnú v tom, ako dôležité je podporovať deti v hre s otvorenými možnosťami, ktoré si každé dieťa režíruje podľa seba. Už skeptickejšie sa stavajú k cielenému učeniu. Lenže záujem o vedecké predmety sa dá podporiť rôznymi spôsobmi.
Už tie najmenšie deti preukazujú činnosť, ktorá by sa dala pomenovať ako vedecká, pretože patrí do oblasti fyziky merania, odhadovania, stanovovania a overovania hypotéz. Napríklad deväťmesačné bábätká vedia rozlíšiť medzi sadou z 10 a 15 predmetov, batoľatá rozlišujú geometrické tvary, poznajú matematiku a vedia určiť, kedy sa z malej kôpky stane väčšia a naopak. Mnoho detí vo veku dvoch rokov dokáže počítať a pozná číslovky. Predškoláci už majú širší rozsah základov matematiky, skúmajú vzory, tvary, priestorové vzťahy, porovnávajú veľkosť, počítajú. Kladú základné vedecké otázky, typu: „Prečo?“, čo dokazuje, že veda a technológia je pre pútavou neprebádanou oblasťou.
Matematika je základný stavebný kameň učenia
Vedci dokazujú, že nejde len o to spozorovať tento prirodzený záujem detí, ale učenie sa technickým zručnostiam vedie k rozvoju a pozitívnym výsledkom v neskoršom veku, keď nastúpia do školy. Napríklad, ak sa zavčasu zoznámia s matematikou, neskôr v nej budú sebaisté. Slovná zásoba, ktorú ponúka oblasť matematiky a vedy je základom pre čítanie s porozumením, pretože inštrukcie z tejto sféry pomáhajú rozvíjať slovnú zásobu.
V jednej zaujímavej štúdii vedci dokázali, že ak sa deti v predškolskom veku zapoja do výučby matematiky, v porovnaní so svojimi rovesníkmi vynikajú v štyroch jazykových zručnostiach – schopnosť spomenúť si na kľúčové slová, používanie komplexných gramatických spojení, ochota zopakovať vlastnými slovami, deduktívne zdôvodňovanie. Deti využívali jazykové schopnosti, ktoré ich nikto priamo neučil počas hodín matematiky a tieto zručnosti si zachovávali aj neskôr.
Takýto prenos naučených zručností aj do iných oblastí vysvetľuje, prečo skoré poznanie matematiky nepredpovedá iba lepšie známky z matematiky, ale aj z čítania a podporuje aj rozvoj lingvistických schopností a slovnej zásoby.
Žiaľ, malé deti však nezískavajú v ranom veku dostatok matematických a vedeckých skúseností. Mnohé programy pre malé deti majú tendenciu zameriavať sa skôr na jazyk a sociálny rozvoj, v oveľa menšej miere sa sústreďujú na matematiku a takmer vôbec neriešia rozvoj detského potenciálu pre vedecké myslenie. Navyše, ak sa k deťom predsa len dostane aspoň malé množstvo matematiky a vedy, často je jeho kvalita otázna.
Nový spôsob učenia
Vedci ako riešenie tejto situácie navrhujú tzv. výučbové trajektórie. Je to spôsob učenia, v rámci ktorého sa na začiatku stanoví cieľ, spolu s dieťaťom sa definuje spôsob, ako ho dosiahnuť a navrhne sa niekoľko aktivít tak, aby stimulovali niekoľko úrovní procesu myslenia (rôzne náučné aktivity) a ktoré pomôžu deťom posunúť sa vďaka rozvoju na vyššiu úroveň uvažovania.
Konkrétne to funguje napríklad takto. Stanovíme si cieľ, aby sa malé deti naučili počítať. Postup v rozvoji znamená, že dieťa sa začne učiť jednoduché slovné počítanie a potom prejde na spojenie medzi slovným počítaním a počítaním objektov. Potom sa dieťa naučí spojiť počet prvkov do výsledného jediného čísla. Napokon sa naučí spôsob, ako počítaním vyriešiť rôzne aritmetické problémy, teda počítanie jednociferných a neskôr aj viac ciferných čísiel.
Mnohí učitelia však nie sú ochotní alebo pripravení na výučbu technických predmetov u malých detí, napriek tomu, že by to deti skutočne bavilo. Učitelia malých detí často nemajú potrebné zázemie na výučbu špecifických predmetov. Výučba matematiky a vedy sa dostatočne nezdôrazňuje, napriek tomu, že vedci pozorujú nárast záujmu o jej výučbu.
Učitelia potrebujú podporu
Ak majú učitelia pomôcť malým deťom naučiť vedecko technické základy, mali by mať podporu pri tvorbe obsahovej náplne a metód výučby. Výskum naznačuje, že efektívny profesionálny rozvoj detí by mal byť kontinuálny, cielený a zameraný na poznatky o obsahu a detskom myslení. Mal by vychádzať z konkrétnych učebných osnov. Nové informácie však nemusia učitelia získavať len v triede. Potrebovali by tiež intenzívnu výučbu mimo pracoviska. Potrebujú tiež čas na vyskúšanie nových stratégií vo svojich triedach s možnosťou získania spätnej väzby. Ideálne je, keď nové poznatky získavajú učitelia na špecializovaných kurzoch prebiehajúcich počas niekoľkých dní, nie na jednom, párhodinovom workshope.
Súčasný výskum vo vzdelávacích trajektóriách naznačuje, že práve tadiaľ vedie cesta k základom matematického vzdelávania, ktoré je vďaka tejto metóde efektívnejšie, kreatívnejšie a príjemné. Stále však existuje množstvo nezodpovedaných otázok týkajúcich sa výučby matematiky, vedy a techniky. Mali by sme sa tiež sústrediť na to, ako zlepšiť osnovy a vzdelávanie učiteľov tak, aby viedli deti v týchto témach tak, že dokážu využiť svoj vlastný potenciál naplno.
