Priatelia môžu tínedžerom pomôcť viac ako rodičia

To, že vaše dieťa prestalo brať do úvahy váš názor a zaujíma sa len o kamarátov, je prirodzený dôsledok evolúcie. Navyše, v konečnom dôsledku má na život dieťaťa pozitívny efekt.

Malé dieťa sa díva na dospelých a je presvedčené o tom, že vedia všetko, sú neomylní a vo všetkom majú pravdu. Najmä, pokiaľ sú tými dospelými jeho rodičia. Lenže deti rastú a pomaly začínajú opúšťať ideálne predstavy o svojich rodičoch. V puberte je zrazu všetko úplne inak a mozog tínedžera sa s hrôzou zaoberá tým, ako naivne dokázal v mladšom veku veriť všetkému, čo mu dospelí narozprávali. Zrazu sa z jeho hrdinov stanú obyčajní ľudia. Tínedžer ich má rád, ale nedokáže ich už vidieť na piedestáli ako to bolo doposiaľ. Toto je zásadný krok v dospievaní. A práve tento moment môže byť desivý a mätúci nielen pre mladých ľudí, ale aj pre  dospelých v ich životoch.

Z rodičov, ktorí boli vždy neomylnou autoritou sa zrazu stali obyčajní ľudia, ktorí, podľa tínedžera, nemajú ani tušenie o zásadných veciach a ich názory sa dajú považovať za zastaraný prežitok. Dospievajúci potomok ich prestane brať do úvahy a začne sa obracať so záujmom na svojich rovesníkov. Rodičia čelia obrovskému sklamaniu a vyrovnať sa s tým, že už nie sú na prvom mieste v živote svojich detí môže byť veľmi náročné. Lenže, každá minca má dve strany.

Kamarát na mieste rodiča

Tou dobrou správou je, že rozvíjajúci sa mozog objavuje úplne nový svet. Práve vďaka tomu sa ľudstvo dokázalo dostať evolúciou až na najvyšší stupeň. Náš mozog je neuveriteľne prispôsobivý a najvýraznejšie práve počas dospievania. Vtedy všetko spochybňujeme a intuitívne nás to ťahá k objavovaniu nového. Síce to môže byť pre jednotlivcov často až nebezpečné, no pre celok, pre spoločnosť je to pozitívny moment. Dospelí by sa preto mali snažiť uchovať si aspoň kúsok z tohto procesu dospievania, svoju vášeň, zanietenie, záujmy. Pomyslime na to, koľkými kamarátmi sme boli obklopení vtedy, koľko známych sme mali, ako sme budovali okruh najbližších priateľov. Neuspokojili sme sa s tým, ako boli veci „dané a nemenné“, hľadali sme nové spôsoby, inovatívne riešenia, inšpiratívne cesty.

Spochybňovaním rodičov sa tínedžeri prirodzene obracajú na svojich rovesníkov. Dôvod je jednoduchý. Budú to práve priatelia, o ktorých sa dospievajúce deti, ktoré opúšťajú rodinné hniezdo, raz budú opierať. Platí to aj u cicavcov v divočine. Ak je mladý jedinec sám, bez okruhu rovesníkov, jeho život je ohrozený. Spojenie skupiny je akousi zárukou prežitia. Pritom je jedno, že „skupina“, môže byť zložená iba z dvoch ľudí. Je to evolúcia, ktorá presviedča tínedžera, že bez spojenca je úplne stratený. Musí nájsť aspoň jedného, inak môže zahynúť. Preto sa napríklad stredoškoláci tak desia toho, že ich nepozvú na najbližšiu párty. Budú vynechaní zo skupiny, čím sa vystavujú ohrozeniu.

Na druhej strane, hoci sa rodičom nemusí pozdávať odklon dieťaťa od nich a príklon k rovesníkom, dobrou správou je, že ak sa tínedžeri spoliehajú na svojich kamarátov, pozitívne to podporuje ich rozvoj a pocit spolunáležitosti.

Skupina dokáže dieťa pozitívne podporiť

Vedci tvrdia, že ak majú dospievajúci okolo seba priateľov, dokážu sa z emocionálnej stránky lepšie vyrovnať s negatívnymi správami či stresujúcimi zážitkami, ako je napríklad zlá známka z písomky. Byť so svojimi rovesníkmi v čase prežívania veľkého stresu poskytuje, podľa odborníkov, adolescentom otvorený, podporný a obohacujúci priestor, ktorý môže pomôcť tlmiť emocionálne turbulencie tak typické pre dospievanie.

Výskum realizovali vedci z dvoch austrálskych univerzít a zamerali sa na 108 tínedžerov vo veku od 13 do 16 rokov, ktorí navštevovali školu pre socioekonomicky znevýhodnené skupiny. Počas siedmich dní museli žiaci päťkrát za deň vypĺňať online dotazníky, ktoré im chodili do telefónov počas školy, i po vyučovaní.

V každom dotazníku sa vedci pýtali, či sa dieťaťu stalo niečo zlé od posledného dotazníka. Malo ohodnotiť svoju negatívnu skúsenosť od 1 do 5, pričom 1 znamenalo „trochu zlé“ a 5 „veľmi zlé“. Zároveň malo stručne popísať, o čo išlo. Tínedžeri okrem toho opisovali svoju náladu, či sa cítili šťastní, smutní, opustení, žiarliví, s obavami a kto s nimi v danej chvíli bol.

Vedci zistili, že tínedžeri prežívali nielen bežné stresujúce momenty dospievajúcich, ako napríklad rozchod s priateľom/priateľkou, alebo zlé známky. Mnohí písali o negatívnych zážitkoch ako napríklad nátlak do pohlavného styku, rasizmus, bitky, bývanie v jednej domácnosti, pričom súrodenec býva v inej domácnosti, zodpovednosť za mladšieho súrodenca, práca po nociach z dôvodu zabezpečenia dodatočného príjmu do domácnosti.

Odborníci opakovane pozorovali, že tí žiaci, ktorí boli v čase tesne po negatívnom zážitku osobne alebo online v spojení so svojimi najbližšími priateľmi, pociťovali menej smútku, žiarlivosti a obáv a boli pozitívnejší než ich rovesníci, ktorí boli v spoločnosti dospelých. To, či išlo o osobný alebo online kontakt pritom nezohrávalo žiadnu zásadnú rolu. Zdá sa, že z krátkodobého hľadiska sú priatelia tým správnym povzbudením pre skrúšených tínedžerov.

Ako si tínedžeri navzájom pomáhajú

Ide najmä o sociálnu podporu a rozptýlenie, takže buď im chápajúc pritakajú alebo odpútajú ich pozornosť od negatívneho zážitku. Dospelí by sa preto v rozhovore s tínedžermi nemali sústreďovať len na to, aby deti upokojili a znížili im stres, ale aj na to, aby podporili silu a schopnosti rovesníkov svojich detí navzájom si pomôcť. Zároveň sa tak učia sociálnym zručnostiam, ako napríklad empatii, pochopeniu, súcitu.

Pozitívny prínos blízkych kamarátov sa ukázal zásadnejší u dievčat ako u chlapcov. Dôvodom je, že dievčatá častejšie spolu hovoria, pričom chlapci obľubujú skôr fyzickú aktivitu. Dievčatá si tak užívajú väčšiu podporu zo svojho okolia v porovnaní s chlapcami, ktorých len zriedkavo vidieť ako debatujú v malých skupinkách najbližších rovesníkov.