Uložiť deti do postieľok zavčasu, je snom mnohých rodičov. Nech deti skoro spia a oni si môžu aspoň chvíľku ukradnúť pre seba, vydýchnuť po celodennom zhone, zrelaxovať vo vani s bublinkami po ruke. Lenže, žiaľ, deti majú často iný názor a nezriedka sa stane, že je dávno po desiatej večer a deti utekajú z postieľky, nariekajú, že sú smädné alebo ležia s doširoka otvorenými očami a monológom, ktorý už žiaden dospelý nevníma. Aké je riešenie? Ponechať deti ich prirodzenému režimu a dopriať im toľko spánku, na koľko sa cítia, alebo tlačiť na pílu, aby išli do postieľok skoro?
Vedci našli zaujímavú súvislosť medzi časom spánku predškolákov a obezitou tínedžerov. Ich dôkazy hovoria o tom, že tí najmenší, ktorí chodia spať zavčasu, v tínedžerskom veku čelia nižšiemu riziku obezity. Podľa nich boli predškoláci so skorou večierkou dokonca až o polovicu menej ohrození nadmernou váhou. Znamená to, že skorý večerný spánok u detí zohráva zásadnú úlohu v prevencii obezity u detí, i dospievajúcich.
Štúdia analyzovala údaje takmer tisícky detí od predškolského veku do dospievania. Vedcov zaujímal čas, kedy išli deti spať približne vo veku štyri a pol roka, ich výška, váha a BMI ako pätnásťročných. Keď porovnali čas spánku so zdravotnou kondíciou tínedžerov zistili, že len 10 % detí, ktoré išli v predškolskom veku spať o ôsmej večer, prípadne skôr, bolo v dospievajúcom veku obéznych. Na druhej strane 23 % z tých, ktorý chodili spať v detskom veku po deviatej hodine, trpelo neskôr obezitou. Z detí, ktorých večierka bol a medzi ôsmou a deviatou, bolo obéznych 16 % tínedžerov.
Autorka štúdie Sarah Anderson pre CNN povedala, že ďalšie výskumy poukázali na množstvo ďalších prínosov včasného spánku, od jeho vplyvu na správanie detí, cez kognitívny vývoj až po schopnosť udržať pozornosť. Pravidelný večerný rituál, vrátane skorého zaspávania, súvisí aj so zníženým rizikom problémov so spánkom, ako napríklad budenie sa počas noci alebo ťažkostí so zaspávaním. S. Anderson zdôraznila, že nie je nutné trvať na istom čase, kedy treba uložiť deti do postieľok, ale dôležitejšia je kvalita a kvantita spánku, pretože tieto dve veličiny majú zásadný dopad na správanie detí. Platí totiž, že u detí, ktoré majú pravidelný spánok posunutý na včasnú večernú hodinu, je vyššia šanca, že budú spať dostatočne dlho.
Prečo potrebujeme spánok
Odpoveďou je viacero teórií, jedna hovorí o úspore energie, kedy spíme z dôvodu udržania energie, aby sme mohli fungovať na druhý deň. Iná tvrdí, že ide skôr o obnovu a spíme preto, aby sme obnovili niečo, o čo sme počas dňa, kým sme boli hore, prišli. Preto obnovujeme a omladzujeme telo v spánku. Zároveň sa vylučujú v tele dôležité hormóny a odstraňujú nepotrebné vedľajšie produkty mozgovej aktivity. Teória mozgovej poddajnosti zasa tvrdí, že spánok súvisí so zmenami v štruktúre a organizácii mozgu.
Včasný spánok u najmenších vplýva pozitívne na fyzické i psychické zdravie dieťaťa, pretože umožňuje obnovu, ktorá je dôležitá pre regeneráciu a opätovné naštartovanie mozgu a tela. Naopak, nedostatok spánku zhoršuje fyziologické procesy, ktoré umožňujú emocionálnu reguláciu. „Tieto procesy závisia od dialógu, interakcie medzi dvoma časťami mozgu – prefrontálnym kortexom a amygdalou. Tieto oblasti, ktoré riadia emocionálnu reguláciu, sú citlivé na nedostatok spánku. Pokiaľ ho nemáme dostatok, spojenie medzi spomínanými dvoma časťami mozgu sa zhoršuje, v dôsledku čoho nedokážeme efektívne zvládať svoje emócie,“ vysvetľuje Reut Gruber, vedkyňa z McGill Univerzity v Kanade a riaditeľka Laboratória pre pozornosť, správanie a spánok v Douglasovej psychiatrickej klinike v kanadskom Montreale. Navyše, takto sa začína nekonečná špirála nedostatku spánku, ktorý spôsobuje neschopnosť ovládať emócie, čo vedie k zvýšenému stresu a vzruchom, ktoré zase narúšajú pokojný priebeh spánku.
Nedostatok spánku môže vyústiť v zmeny hormónov, ktoré riadia apetít a metabolizmus. Ponocovanie tiež otvára príležitosť k chrumkaniu čipsov, prípadne sladkostí a v rámci sledovania televízie beží v tomto čase množstvo reklám na takéto pochutiny. Odporúčaniu rodičom predškolákov, aby mali deti v posteli do ôsmej hodiny sa dá bez väčších problémov vyhovieť. Odmenou bude každému rodičovi zdravé a spokojné dieťa, ktorému navyše nehrozí neskôr tak vysoké riziko obezity.
Koľko spánku je akurát
Mnoho rodičov dáva vedcom za pravdu, že ak idú deti spinkať neskôr, nezriedka sú na druhý deň ako vymenené, ale v negatívnom zmysle slova. Sú náladové, nedokážu sa sústrediť, reagujú pomalšie ako zvyčajne. Nikoho by preto závery vedcov nemali prekvapiť. Deti jednoducho spánok potrebujú a potrebujú ho veľa. O mnoho viac ako my, dospelí. Vedci v USA napríklad vypracovali odporúčanie dĺžky spánku podľa veku.
| Vek | Dĺžka spánku (všetky spánky počas 24 hod.) |
| 4 - 12 mesiacov | 12 - 16 hodín |
| 1 – 2 roky | 11 – 14 hodín |
| 3 – 5 rokov | 10 – 13 hodín |
| 6 – 12 rokov | 9 – 12 hodín |
| 13 – 18 rokov | 8 – 10 hodín |
Z tabuľky vyplýva, že rodičia by nemali ani tak hľadať odpoveď na otázku, čo je „normálny“ čas, kedy by malo ísť dieťa spať, ale ako zavčasu by mali dať dieťa do postele, aby mu dopriali dostatok času, ktoré jeho telo potrebuje.
Sumit Bhargava, profesor pediatrie na Stanfordskej lekárskej fakulte a lekár v detskej nemocnici Lucile Packard v Kalifornii rodičom odporúča, aby stanovili svojim potomkom čas na spánok tak, aby na druhý deň dokázali bez problémovo fungovať. „Skorá večierka sama o sebe zásadne neovplyvní pozitívne fyzické a duševné zdravie dieťaťa a jeho náladu. Cieľom rodičov by malo byť zvoliť si veku zodpovedajúci čas spánku tak, že umožňuje deťom mať dostatok spánku, ktorý potrebujú.“ Znamená to, že by sme si mali sami zvážiť, ako dokážu naše deti fungovať na druhý deň a tomu spánkový režim prispôsobiť. Každé dieťa je, samozrejme, iné, no zdá sa, že mnoho z nich jednoducho nemá toľko spánku, koľko potrebuje. S. Bhargava tiež zdôrazňuje, že spánok je pre človeka rovnako dôležitý ako dýchanie a jedenie. Spánkom totiž strávime približne tretinu svojho života.
