Otcovia to dnes vôbec nemajú jednoduché. Mnohí chcú zvládnuť aj také úlohy, ktoré ich otcovia či dedovia neriešili – otcovskú i synovskú, chlapskú i manželskú, rolu živiteľov, ale i pomoc s domácnosťou či starostlivosť o deti.
Spomínate si na americký televízny seriál s Billom Cosbym, ktorý hral otca Cliffa Huxtabla? Bol to príklad ideálneho otca veľkej rodiny. Väčšinu času trávil v prítomnosti svojich detí, pomáhal im, zaujímal sa o ich životy a stíhal sa venovať aj svojej zbožňovanej manželke. Ordináciu mal priamo v dome, takže sa vždy mohol zjaviť v správnej chvíli a so svojou iróniou zábavne naviesť deti k tomu, aby hľadali tie správne riešenia.
Nedostatok správnych vzorov
Televízni hrdinovia však majú od tých reálnych zväčša ďaleko. Akí boli v tých rokoch naši otcovia? Pamätáte si, že ste svojmu otcovi niekedy povedali: „Tato, poď sa so mnou hrať?“ A on v tú chvíľu naozaj išiel? Mnohí otcovia sa skôr do detského života veľmi nezapájali, boli zavalení pracovnými povinnosťami a neistí tým, ako vybudovať vzťah so svojimi deťmi. Táto úloha sa akosi prirodzene prenechávala žene.
Dnešní otcovia nemali pred sebou vzory, akými by mohli byť, ako sa zapojiť do rodinného diania, ako sa deťom venovať. Preto sa púšťajú na úplne novú cestu, kde sa snažia zlúčiť otcovské i pracovné povinnosti tak, aby ani jedna strana nepociťovala ujmu. Bude to chcieť niekoľko generácií, aby nový spôsob rodinného života priniesol ovocie, ale práve v tom je táto generácia otcov výnimočná a má jedinečnú príležitosť nastaviť nové štandardy. Práve na ňu sa možno budú obracať synovia a vnuci, keď budú hľadať svoje vzory. Dnešní otcovia môžu pri reflexii na vlastnú výchovu vybrať to najlepšie, čo sami zažili so svojimi otcami, to čo sa im na nich páčilo a to, čo nie môžu začať robiť inak.
Tlak na zabezpečenie rodiny
Ďalšou prekážkou, ktorá stojí v ceste novodobým otcom, je práca a jej obmedzenia. U nás síce platí, že na materskú môže ísť po narodení dieťaťa matka aj otec, ale prax ukazuje, že väčšinou je to práve mama, ktorá zostáva s dieťaťom doma až do troch rokov. Muži si zväčša vezmú pár dní voľna v práci a rýchlo sa vracajú späť. Krátka dovolenka však rodinám veľmi nepomôže, pretože sa raz skončí a nastane obdobie, v ktorom sa rodičia musia snažiť vybalansovať pracovný a rodinný život. A práve to je najväčšou výzvou dnešných mladých rodín. Riešenie je pre každého individuálne. Ak otec pracuje v noci, možno sa stihne s deťmi naraňajkovať, ak pracuje ťažko fyzicky, možno sa bude s potomkom radšej rozprávať a ak sedí pri počítači, môže ísť s drobcom cvičiť alebo na prechádzku či na bicykel. Chce to však komunikáciu v rámci rodiny, so ženou i deťmi, aby spoločne našli to, čo im najviac vyhovuje a otec sa cítil, že je jej súčasťou.
S prácou súvisí aj socioekonomická situácia rodiny. Vedci zistili, že práve ona má veľký vplyv na to, koľko času otcovia trávia so svojimi deťmi. Dobre zarábajúci otcovia strednej vrstvy majú k dispozícii viac spôsobov, ako sa venovať deťom. Naopak, otcovia, ktorých pracovné možnosti sú obmedzené, sa sťahujú z svojej otcovskej role. Napriek tomu, že spočiatku možno majú nadšenie, chuť, vôľu i energiu byť s drobcami, postupom času sa to mení a niekoľko rokov po narodení dieťaťa môže byť situácia úplne iná. Muži by preto mali vedieť, že to, čo robia, si ich rodina cení, nie ubíjať sa za to, čo nemôžu robiť. Tu zohráva úlohu aj dohoda v páre o tom, čo znamená spoločná starostlivosť, na koľko a akým spôsobom sa otec zapája do spoločných rodinných aktivít. Niekedy tiež pomôže obyčajné ocenenie: „Ďakujem.“
Chýbajúca komunikácia
Život v dnešnej dobe kladie pred otcov aj problém nedostatku komunít a podpory. Vedci napríklad zistili, že keď ste sa niekoho v roku 1985 spýtali na mená najlepších priateľov, ten človek vám ihneď vysypal z rukáva troch kamarátov/kamarátky. Dnes len polovica opýtaných spomenie jedného blízkeho priateľa, 18 % dvoch a 20 % troch a viac, 4 % dokonca nedokážu pomenovať ani jednu osobu. Táto smutná štatistika má dopad aj na dnešných otcov. Musia sa vyrovnávať s prekážkami svojho otcovstva aj s chýbajúcou komunikáciou iných mužov. Tak, ako nemali otcovský vzor na to, ako byť prítomný v živote vlastných detí, chýba im aj kontakt s mužmi, ktorí sú autoritami a modelmi dobrého otcovstva, aby im pomohli, potľapkali po pleci alebo vyargumentovali svoj postoj. Pritom rozhovor s iným otcom o tom, čo funguje a čo zlyháva v jeho živote otca, muža, živiteľa, je prínosnom pre každého z nich.
Riešenie je v budovaní komunity okolo seba a okolie by túto snahu malo podporovať. Keď chce ísť napríklad otec na bicykel, mal by zavolať kamarátovi, známemu alebo osloviť suseda, či by nešiel s ním. Muži sa totiž dokážu obohacovať iným spôsobom akoby ten čas trávili iba so svojou partnerkou.
Iný okruh prekážok sa dotýka mužnosti otcov a otvorenej komunikácie o nej. Po narodení dieťaťa sa rola matky a otca stáva tradičnejšou aj u tých najrovnocennejších párov. Navyše, keď deti rastú, tieto roly sa upevňujú a k tomu sa pridáva tzv. mužská kríza stredného veku. Otcovia vnímajú, že deti sa pripútavajú viac k matke a oni sa dostávajú na okraj. Často týmto pocitom podľahnú a sami zatvárajú za sebou dvere. Keď však majú chuť zmeniť to, dosiahnu pozitívnu odozvu a pre deti to má obrovský prínos. Riešenie je komunikovať o tom, čo jedna aj druhá strana očakáva v rôznych situáciách. Muži aj ženy nesú v sebe predsudky o mužskej sile a ženských názoroch a to sa prejavuje v spôsobe, akým na seba reagujú.
Otec modernej psychológie, William James tvrdí, že ak chcete kvalitu, robte tak, akoby ste ju mali. Aj otcovia by mohli jeho slová využiť v každodennej činnosti. Záleží totiž na maličkostiach. Napriek finančnému tlaku a pracovnému stresu, by si mohli nájsť aspoň pár minút denne, ktoré sa budú venovať deťom naplno. Môžu položiť telefón a počúvať, keď drobec rozpráva. Ísť si s ním hádzať loptu. Previezť sa na kolobežke. Päť minút za jeden deň sú hodiny kvalitne strávených príjemných chvíľ za rok. A tie vytvárajú najkrajšie spomienky.
Všetko v rodinnom živote je možné vylepšiť. Ak otcovia chcú tráviť so svojimi deťmi viac času, nájdu si ho. Ak sa s nimi chcú rozprávať, budú. Obaja, otcovia i mamy majú šancu byť takými rodičmi, akými chcú byť. Otcovia i mamy sme teraz a to, čo robíme teraz, len na tom záleží.
