Rozvod je traumatizujúca skúsenosť pre každého, koho sa priamo dotýka. Rozpad rodiny môže mať vážne následky nielen na pár, ktorý sa rozchádza, ale najmä na spoločné deti. Je mnoho vecí, na ktorých sa zvyčajne obaja aktéri nedokážu zhodnúť, no v jednom vzácne spolu súhlasia. Obe strany zvyčajne chcú, aby deti zostali, podľa možností, čo najviac ochránené. Aj keď už nie ste manželom a manželkou, navždy zostanete tatom a mamou. Keď uschne atrament na rozvodových papieroch je čas vyjasniť si rodičovské výzvy korektne.
Dôvody rozvodov sú rôzne, najčastejšie sa však uvádza rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Vlani ju uviedlo v rozvodovom konaní 66 % rozvádzajúcich sa. Ďalej, podľa štatistík Štatistického úradu SR, nasleduje nevera a nezáujem o rodinu, či alkoholizmus. Nie je teda prekvapením, ak partneri tvrdia, že práve ten druhý je na vine, že sa manželstvo rozpadlo. Istá americká štúdia zverejnila, že až vyše polovica ľudí (55 %) zmýšľa o svojom ex práve takto a viní ho z rozchodu. Pokiaľ zo štatistiky vyberieme len ženy, dokonca až 65 % z ich tvrdí, že na vine je manžel.
Ako sa vymaniť z kruhu obviňovania? Slovami psychologických poradcov, nemôžete ovplyvniť správanie tých navôkol, preto sa musíte sústrediť na to vlastné. Sú dve možnosti, ako sa naučiť spolu vychádzať. Prvou je zmena svojho vnútorného nastavenia. Skúmate svoje vnútro, prijímate negatívne pocity a necháte ich plynúť, až raz budete schopní ich zmeniť. Keď sa budete cítiť inak, aj vaše akcie a reakcie sa zmenia. Tento proces je dlhodobý a často vyžaduje podporu a pomoc odborníkov. Druhá možnosť je, spraviť to naopak. Najprv zmeniť svoje činy, bez ohľadu na vnútorné pocity. Funguje to podobne aj pri umelom dýchaní. Nedokážete vojsť do človeka a donútiť ho, aby začal dýchať tak, že zmeníte jeho vnútorný stav. Namiesto toho pracujete z vonka. Dáte mu ruky na hruď a pravidelne stláčate a vdychujete vzduch do jeho pľúc. Táto vonkajšia sila napokon zmení vnútorný stav a človek sa nadýchne.
Myslite v prvom rade na deti
Spolupracovať znamená ísť za spoločným cieľom. V rozbitom vzťahu ide o zloženie zbraní, ktoré ste vytiahli v rozvodovom konaní, v mene ochrany vašich detí. Rozmenené na drobné, ak sa ex začne hádať, vy sa nehádate. Nemusíte sa brániť, môžete prevziať kontrolu nad situáciou a byť proaktívnym. Prioritou by mali byť vaše deti a hoci vám je možno až fyzicky zle pri pomyslení na to, že si ich musíte „deliť“ s niekým, koho považujete za primitíva, ak budete pokračovať v boji, neodvrátiteľne ich poškodíte.
Je pochopiteľné, že sa cítite nahnevaní, zúriví, či túžite po pomste, ale keď cielene ohovárate a zhadzujete svojho bývalého pred deťmi, je to akoby ste všetky tie hrozné veci hovorili priamo im. Ničí ich bolesť a zmätok, ktorý okolo nich vytvárate. Samozrejme, že málokto je majstrom sebaovládania sa, deti spozorujú výraz na vašej tvári, začujú zvýšenie hlasu, pochopia ťažko ukrývaný hnev a pohŕdanie. Nech už cítite čokoľvek, zamerajte sa na deti a myslite na ne celú dobu, aby ste dokázali svoj nový vzťah a spoluprácu s bývalým partnerom nastaviť civilizovane. Ak totiž nedokážete vychádzať s bývalým partnerom korektne, deti budú prvé, ktoré to pocítia a ktoré budú musieť znášať následky. Spoločná, alebo striedavá starostlivosť sa môže a nemusí zmeniť na každodenný súboj. Možno to môžete byť práve vy, kto spraví povestný prvý krok, aby sa situácia stala znesiteľnou, najmä pre tých najmladších.
Nastavte korektné pravidlá už pri rozchode
Hovorí sa, že najdôležitejšie je zapnúť prvý gombík správne, potom sa vám už bude celý sveter zapínať ľahšie. Preto už samotný rozchod by sa mal niesť v réžii priateľskej dohody. Nie je to možné za všetkých okolností, ale ak to dokážete, upravíte tak hneď na úvod cestičku k budúcej korektnej spolupráci. Pokúste sa rozísť bez agresívnych výstupov a nepríjemných útočných výpadov a dohodnúť sa na takejto stratégii aj s druhou stranou, pokiaľ je to aspoň trochu možné. Zároveň skúste vypracovať spoločný plán, ako si ďalej predstavujete svoje rodičovstvo a starostlivosť o deti.
Čas je najlepší lekár, neočakávajte hneď, že všetko pôjde ako po masle, najmä v prípade, ak váš rozvod bol naozaj nepríjemný. Prvé roky sa budú určite niesť minimálne v znamení nenávisti a žiarlivosti. Vezmite to do úvahy, vyrovnajte sa s tým, ale pokúste sa neživiť tieto negatívne pocity. Skúste ku svojmu ex pristupovať ako k obchodnému partnerovi. Cieľom je získať emocionálny odstup od situácie, čo chce opäť len dostatok času. Skúste teda predstierať, že máte spolu pracovný vzťah, pretože v profesionálnej oblasti sme prirodzene menej náchylní brať si veci osobne. Vraví sa, že ak to nejde, prestierajte, že to ide, až kým sa to nepodarí. Nech vás vedie spoločný cieľ, výchova detí, nenechajte za seba rozhodovať a komunikovať svoje ego.
Deti vás vždy budú ľúbiť oboch
Dobrý tím si dokáže stanoviť rovnaké hodnoty. Práve pri rodičovských povinnostiach je kľúčové vytvoriť pevnú koalíciu a stáť jeden za druhým. Spíšte si hodnoty, ku ktorým sa zaväzujete a dodržiavajte ich. V neistých časoch to bude váš návod, aké rozhodnutie prijať.
V známej knihe od Leva Nikolajeviča Tolstého Anna Kareninová sa píše, že všetky šťastné rodiny sú si podobné, no tie nešťastné sú každá iná. Keď sa rozprávate so svojim dieťaťom, v prvom rade by ste mali myslieť na jeho emocionálnu a fyzickú pohodu. Pokúste sa preto nevnášať do interakcie osobné záujmy, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať toto ich psychické nastavenie.
Nehovorte o svojom bývalom partnerovi negatívne. Neodsudzujte jeho spôsob výchovy, ani nerozprávajte deťom príbehy, v ktorých vystupuje on ako ten zlý. Týmto totiž len nútite deti, aby si vybrali tú “dobrú” stranu a stáli v opozícii voči tej “zlej”. Dieťa však miluje oboch rodičov rovnako a bude cítiť, že musí svoju náklonnosť pred vami skrývať. Preto sa snažte poľudštiť svojho bývalého, nie vytvoriť z neho netvora. Hovorte o ňom ako o otcovi, či mame, nepoužívajte nadávky, ani zosmiešňovanie. Povedzte napríklad: „Tato ťa vyzdvihne zo školy”, alebo: „Mama ťa odvezie na tréning”. Vyhýbajte sa spojeniu „tvoja matka/tvoj otec, ona/on”.
Dávajte pozor, či nezhadzujete svojimi poznámkami toho druhého. Niekedy to ľudia robia podvedome a automaticky. Môže to byť negatívna zmienka o novom partnerovi/partnerke, alebo o novom zvyku. Časom totiž môžu mať tieto drobné poznámky zničujúci dopad na deti.
Nepokúšajte sa zapojiť dieťa do súboja o lepšieho rodiča a sympatie verejnosti. Deti vás ľúbia oboch rovnako a každého svojim vlastným spôsobom.
